Jeho úsmev sa rozžiaril ako hviezdy na oblohe, keď obaja vošli dnu. Ešte vonku počula mladá elfka hudbu, teraz však v krčme vládlo hrobové ticho. Nikto sa neodvážil rozprávať. Poznajú ho? Mladá elfka len zatriasla hlavou, museli, inak by sa takto nesprávali. Pochodne na stenách vyvolávali jasné tiene, ktoré tiež ustupovali jeho krokom. Jeho topánky na podpätkoch spolu s kamennou dlažbou vydávali harmonické klopanie, ktoré splývalo s praskajúcim ohňom.
Každý jeden stôl v krčme bol zaplnený. Či už to boli Goblini, ľudia, elfovia, či hybridy, každý sedel so svojou skupinou a hľadeli si svojho pokiaľ obaja nezmizli dozadu. K poslednému stolu v inej miestnosti. Vzduch tam bol čerstvý, nie ako vedľa, kde sa miešal alkohol s dymom ohňa.
,,Čo je toto za miesto?" spýtala sa Chuuyi. Ten sa nezastavoval a len si upravil látkové rukavice na rukách. Následne si dal dole klobúk, aby si prehrabol ryšavé vlasy a hneď si ho dal naspäť na hlavu.
,,Toto? Toto je jediné miesto, kde sa stretávam s agentmi, ktorí sú u nepriateľov, nie je tak, kapitán Craven?" usmial sa pobavene a osoba, ktorá sa vynorila z tieňa za nimi len súhlasne pokývala hlavou.

Mal na sebe čierny odev a tvár mu zakrývala tmavozelená šatka. Svietili mu len čierne oči, ktoré jasne kontrastovali s jeho bledou pokožkou, ktorá svietila z pod čierneho ošatenia. Mocný mág zastal pred stolom a rukami im naznačil, aby si sadli za drevený stôl. Na rozdiel od tých prednej miestnosti, pre verejných tvorov, bol tento vyrobený zo vzácneho tmavého dreva. Stál na jednej nohe, ktorá vyzerala ako kmeň stromu z ktorého rástlo milión malých hríbov. Okraje boli plné malých ornamentov a miestami vystupovali. Okolo stola bola lavička z toho istého dreva. Na jej vrchu boli poukladané čierne vankúše, operadlo bolo vysoké a obyčajné. Jediné, čo bolo vyzdobené boli nohy, ktoré vyzerali tak isto ako tá od stola.
Chuuya si sadol posledný. Pozorne si ich prešiel pohľadom. Najskôr mladú elfku s hnedými vlasmi, ktorá mu venovala pohľad tiež. Držala si kamennú tvár, ale aj tak v jej očiach videl známky citu. Len zakrútil hlavou a pozrel sa na druhú osobu. Muž si dal zo seba čiernu kapucňu, aby odhalil nakrátko ostrihané vlasy a špicaté uši. Rysy elfa tiež nezakryl a len sa na dievčinu usmial, nespúšťal z nej zrak. Aj keď sa usmieval, ryšavý mág videl len to, čo obom vidieť dovolil. Jeho oči boli aj tak chladné, plné tajomstiev. Temné a stratené.
,,Tak, podaj správy, keď si vyžadoval stretnutie teraz," prerušil ticho Chuuya a zhlboka sa nadýchol. Zaškeril sa na oboch. Ruky si dal za hlavu a na stôl si vyložil nohy. Oprel sa o operadlo a trochu so sebou zavrtel, aby si urobil viac pohodlia.
,,Prepáčte, že vás vyrušujem," ozval sa odniekadiaľ zrak a všetci okrem mága sa pozreli na malého Goblina oblečeného v miestnej uniforme pre obsluhu, ,,čo si dáte?" spýtal sa ich. Jeho tvár bola kamenná, nehol ani brvou a v jeho hlase bolo znieť znechutenie. Niet divu, každý, kto poznal mladého ryšavého mága sa ho hneď bál a keď nie, tak si naňho vyskakoval. Niektorý svoje pocity skrývali, ale tento Goblin si toľkú námahu nedal.
,,Ja si dám červené víno a títo dvaja čaj," odpovedal mu a venoval mu pohľad. Hneď ako to dopovedal, malý zelený muž opustil miestnosť a zanechal ich opäť samými. Mocný mág presunul modré oči na kapitána, jeho verného služobníka a očami ho poháňal k tomu, aby konečne povedal to, prečo tu sú.

,,Aby som bol presnejší, traja mocní mágovia sa vydali do Berstonského lesa, aby oslobodili Červenú Beštiu," povedal ihneď bez zbytočných poznámok a sledoval ako sa tvár jeho pána mení z úškrnku do úsmevu a následne smiechu.
,,Pokiaľ išli oslobodiť tú Beštiu, tak tam sú doteraz a všetci tak psychicky na dne ako to len ide. Existuje len jeden spôsob, ako prelomiť kliatbu a aj keď sú traja, nemajú šancu, pretože nikto nie je tak múdry, aby prezradil všetko," jeho smiech vypĺňal prázdnotu v miestnosti. Uine prechádzal mráz po chrbte. Padlý muž, ktorý bol zakliaty pri bitke o kráľovstvo. Zakliaty mágom, ktorý zahynul spolu s jeho premenou viac, než pred dvesto rokmi.
,,V liste bol presný postup, ako ju prelomiť. Dostali ju od niekoho," povedal na svoju obranu a zamračil sa. Ruky si prekrížil na hrudi. Bolo ticho okrem jeho smiechu. Aj malý Goblin v rýchlosti položil na stôl fľašu vína s pohárom a dvomi čajmi a rýchlo zdúchol. Nechcel sa do ničoho zamiešať.
,,Ahh, ako ti to vysvetliť," zamyslel sa a posadil sa normálne, aby si mohol naliať do skleneného pohára víno. Doprial si pár dúškov, ,,Ak ho chceš poraziť, musíš mať eso v rukáve, inak ťa porazí kliatba," vyložil si nohy na stôl a spokojne upíjal. Craven si prehrabol vlasy. Stále nechápal, čo tým myslí. V očiach mladej Uiny sa zaleskli iskry.
,,Chce tým povedať, že lebka ti ukáže to, čoho sa najviac bojíš. Je to jej obrana. Dokáže ťa tak zničiť. Existuje však človek, ktorý ti dokáže prečistiť myseľ a na určitý čas zbaviť strachu," povedala a pozrela sa na zdvihnutú ruku ryšavého chlapca.
,,Presne tak. Existuje mág, ktorý ti myseľ vyčistí, zbaví ťa strachu. To tam nebolo určite napísané. To je jedna možnosť. Druhá možnosť je taká, že sa strachu postavíš a tretia, že ho budeš ignorovať, pretože je to len výmysel a nič z toho sa nedeje," napil sa. Zavrel oči a usmial sa.
,,Takže tam išli na smrť?" nadvihol obočie elf s temnými očami.
,,Áno, ale Uina ich zachráni. Čírou náhodou som sa to kúzlo naučil. Toto je snáď jediné kúzlo, ktoré sa musíš učiť a neprídeš naňho sám," poznamenal otrávene a položil pohár na stôl. Miesto toho si zobral celú fľašu a začal piť z nej. Uina sa naňho pozrela.
,,Prečo ja a nie on? Keď s nimi pracuje," opýtala sa ho a zmetene sa naňho dívala.
,,Pretože on za ním nesmie a boli by len zbytočné problémy. Chcem len ukončiť život Abela, aby som mohol zasadnúť na jeho miesto," povedal a mávol rukou znudene.
,,Prečo ho nezabiješ?" spýtal sa ho elf v čiernom oblečení a uprel naňho zrak.
,,Nie je to prosté? Nechcem si zašpiniť ruky. Navyše, ja nie som ten, čo zrádza viditeľne," povie a posadí sa normálne. Oboch si ich prezrie modrými očami. Zavládne ticho.
,,Takže my za teba urobíme špinavú prácu?" ozve sa nakoniec Uina. Nevie, či má byť zaskočená, nahnevaná alebo urazená, že všetko urobia oni a on nič.
,,Vy len k tomu dopomôžete. Skutočnú prácu spravia oni. Ja im len naservírujem cestu po ktorej sa vydajú a nakoniec im všetko zoberiem. Samozrejme vás dvoch odmením. Nebude to spravodlivé? Rovnocenná výmena. Vy pre mňa urobíte toto a až sa to podarí, urobím pre vás to isté," usmeje sa. Začne si dopriavať dúšky sladkého vína. On túto hru riadi. Teda, aspoň to tak zatiaľ vyzerá.