Klopkanie opätkov na jeho čiernych čižmách sa rozliehalo po veľkej prázdnej sieni. Sivá zem, pokrytá červeným kobercom tlmila ako tak klopkanie, ale ozvena všetko prehlušila. Na konci sieni stál trón. Trón vytesaný z bieleho diamantového skla. Impozantný trón na ktorom sedel muž belší, než ryšavec odrážal slnečné lúče prenikajúce cez severnú stenu kde boli mohutné okná. Muž na tróne bol v ľahkom ľahu, hlavu si podopieral a oči mal zavreté a skryté pod bielymi viečkami. Obidve ruky mal na operadlách diamantového trónu a potichu dýchal. Málo kto by povedal, že bol živý.
Ryšavý muž zastal pár metrov a hlasno mľaskol. Ozvena urobila svoje a o chvíľu zobudila spiaceho muža. Pozrel sa naňho krvavo červenými očami. Držal si kamennú tvár, prebehol po svojom vernom sluhovi pohľadom a posadil sa normálne.
,,Dúfam, že nesieš dobré správy, keď ma budíš," zavrčal naňho chrapľavým a suchým hlasom.
,,Všetko ide podľa plánu. Môžeme prejsť na fázu jedna časť A," povedal ryšavý celý hrdý na seba.
,,Tak v tom prípade začni," odpovedal bledý muž. Ryšavec sa uklonil a pomaly sa pobral preč.
,,A Urieli," zachraptil. Malý muž sa otočil a pozrel sa do chladných červených očí.
,,Nesklam ma."

***

Zhlboka vydýchol, keď sa jeho nohy dotkli koberca vo farbách medi. Gobelínový koberec na ktorom stál bol poškvrnený kvapkami šarlátovej krvi. Kvapky sa už dávno vpili do medenej farby a tak ich bežní sluhovia nemohli vyprať. Uriel si prešiel po čiernom kabáte, zarovnal ho a oprášil, akoby na ňom mal tony prachu. Pomaly sa rozišiel po chodbe s kamennými stenami osvetlenými fakľami pripevnených o stenu. Večný oheň mu pálil do tváre závan tepla. Každým krokom čo bol bližšie k svojej pracovni mal pocit, že tu niečo nesedí. Zamatové vlajky visiace zo stien sa trepotali, aj keď v hlbokom podzemí, by malo byť bezvetrie. Mladý muž sa zhlboka nadýchol a siahol po svojich dýkach. Než si uvedomil, že s nimi aj tak nevie narábať.
Do svojej pracovne vrazil. Zostal zaskočený neobvyklou návštevou. Žena sediaca za jeho stolom v nádherných modrých šatách držala v ruke jednu z jeho kníh a mačacími očami prezerala podrobne každú jednu stranu. Pri svetle, ktoré sa odrážalo od jej oči, vyzerali byť zlaté. Vlasy mala zopnuté, akoby mala na hlave korunu. Prepletené rôzne perly a drahokamy len pridávali na vierohodnosti k tomu, že má korunu a nie zložitý účes. Na modrých šatách bili do očí červené ruže, ručne prišité. Biela pokožka sa leskla.
„Čo potrebuješ?" zavrčal Uriel a pomaly prešiel k nej. Ruky položil na stôl. Aj keď bol malý a opätky na nohách mu aj tak veľmi nepomáhali, bol nebezpečný. Ona to dobre vedela.
,,Porozprávať sa," odvrkla žena. Od knihy nevytrhla zrak. Naďalej čítala strany zošúchanej knihy. Čierny obal z kože držala v zovretých rukách.
,,O čom?" domáhal sa odpovede ryšavý muž. Bol rád, že sedela na jeho stoličke. Neznášal ich výškový rozdiel.
,,O tom, čo hodláš urobiť," odpovedala.
,Ty si nás počula?" zavrčal. Z hlavy si dal dole klobúk a prehrabol si dlhšie vlasy.
,,Viac, než si myslíš," zasmiala sa a odložila knihu na stôl zaplnený papiermi.
,,Tak čo chceš," natočil mierne hlavu do práva a sledoval ju modrými očami.
,,Hodnosť."

****

„To nemôžeš myslieť vážne!" zdvihol nahnevane hlas a v sklenených očiach sa mu odrážal plameň. Ruky mal položené na stole, opieral sa oň a stále sledoval ženu pred sebou. Hnedovláska sebou trhla, jeho hlas bol prenikavý a zasiahol ju do jej citlivých špicatých uší.
,,Nekrič toľko. Podľa mňa je to fér dohoda. Ty a chystáš zradiť dokonca aj ich. Ja nič nepoviem a ty ma zamestnáš," povedala žena a sledovala ho jantárovým mačacími očami.
,,Lenže to nie je fér, Uina," začal s obhajovať. Jeho hlas bol plný hnevom. Buchol do stolu a otočil sa. Na chvíľu len stál, sem tam mu myklo s rukou a keď sa otočil na jeho tvári vládol prívetivý úsmev.
,,Dohodneme sa my dvaja. Keďže Uriel je len malý sopliak nechápe vážnosť témy, ktorú si vytiahla v mojej pracovni. Zrada je vážna vec, no nie?" nadvihol obočie a s úsmevom sledoval Uinu, ktorá naňho prekvapene hľadela.
,,Chuuya?" vyprskla a nahla sa k stolu. ,,S tebou sa dohodnúť je ešte horšie, než s Urielom."
,,Ale nepreháňaj. Ja mám len navrch nad všetkými. Prečo by som ťa mal zobrať, keď viem viacej o tvojej minulosti, než tuná slabí Uriel," zasmial sa. „Aj ty si zradila. Nebude ťa počúvať. Ty si zradila prvá, moju zradu si nevšimne skôr, než prebehne. Aj keď si počula môj rozhovor s Magnusom, stále nemáš istotu, že zradím Najvyššieho a nezradím ich. Je to so mnou veľmi ťažké. Nikdy nevieš, koho zradím a koho nie,"
,,Zradíš toho, kto ti najviac vyhovuje. Obaja sú vynikajúci kandidáti, ako sa dostaneš k svojej moci? Nestačilo by ti mávnuť rukou a Najvyšší by padol?" Nadvihla obočie a pozrela a mu priamo do oči. On jej venoval len výsmech.
,,Ty si myslíš, že Najvyššieho dám dole mávnutím ruky? Ak by sa to dalo, Najvyšší už dávno neexistuje, pretože by ho zničili ony." Povedal. Zhlboka sa nadýchol a v ruke sa mu zjavil pohár s vodou. Drevený kalich bol zdobený vyrytými ornamentmi. Doprial si dúška vody a hneď na to vody vystriedalo červené víno.
,,Pche. Typický Chuuya, zradí aj vlastnú krv."
,,Omyl, vlastná krv zradila mňa."

****

Chuuya, mladý ryšavý muž na podpätkoch krúžil okolo nej ako sup.
„Zhrniem si to. Ty ma chceš vydierať za zradu, pretože si počula ako sa rozprávam o páde Najvyššieho?" pomaly pokračuje okolo nej. Uina sa prestáva cítiť v bezpečí. ,,Ty mi máš čo hovoriť. Zradila si ho pred dvesto rokmi."
,,On zradil mňa," obhajovala sa žena.
,,Dokonca," zasmial sa prenikavým smiechom. ,,On zradil teba. A ako?"
,,Celú dobu ma používal ako návnadu," odvetila.
,,A teraz mu chceš pomôcť? Nebuď smiešna. Neklam mi."
,,Dobre, vyhral si, chcem sa k tebe pridať. Chcem ho zhodiť," prehovorila a ukázala svoje úmysly.
,,Prečo by som ti mal veriť?"
,,Spravím krvnú prísahu," pozrela sa naňho.
,,Áno? No výborne, tak sa do toho pusť a keď budem niečo potrebovať, dám ti vedieť," zasmial sa.
Uina sa natiahla a vytiahla jednu z jeho dýk, čo mal za opaskom s vlčou hlavou.
,,Prisahám ti vernosť," povedala a prerezala si ostrím meča dlaň. Chuuya sa len usmieval a pomaly podišiel k nej. Chytil jej krvácajúci ruku a vytiahol druhú dýku.
,,Prijímam tvoju vernosť," zabodol jej dýku do klane.