Angelman
Názov diela: Angelman
Autorka: MiaMaity
Cover:
Cover obsahuje všetko, čo by mal, ale je taký, že svojim vzhľadom ako čitateľa, by ma nezaujal. Čo tu je takých coverov s anjelským krídlom na wattpade...
(1b)
Popis:
Ten je pekne a zaujímavo spracovaný.
(2b)
Dej:
Ako... príbeh ma nepobúril, ale ani neohúril. Má to pekné opisy, aj toho Angelmana, kapitoly sú dlhé, či tá myšlienka je pekná, že je to vlastne hrdina pre to mesto. A mne sa z toho najviac páčila tá posledná kapitola, kedy už bola s tým svojim vytúženým Angelmanom, ako mu zaspávala v náručí...
No bolo tam v deji zopár dosť nelogických vecí?
Keď ju prvý raz u tej kamarátky prepadli, stihla mu ujsť, že sa nejak viac pomykala v jeho zovretí, či poudierala ho päsťami do chrbta, kopala nohami... ale neomráčila ho. Určite by nikto nemal toľko času rozviazať povrazy kamarátke, keď boli pravdepodobne v rovnakej miestnosti s tým chlapom. Či minimálne mu utiekla, ale ak únosca nebol natoľko sprostý a neomráčený, isto by nečakal, kým mu ona zdrhne a určite by nemala ani toľko času, rozviazať tie povrazy. A potom, dokonca, únoscu nezaujímala tá jej rozviazaná kamarátka. Keď ju nechal ísť, aby si asi mohla v pohode zavolať políciu. Hm, no to isto...
Potom, ako si hovorila, že ako ju to veľmi bodavo bolí, asi má zlomené kosti... ale nejakej policajtke u tej kamarátky na mieste činu, presné znenie som si nenapísala, povie potom niečo ako, že to nebude nič vážne. No predtým si sama myslela, že má zlomené kosti, že ju to neviem ako strašne bolí...
Angelman ju tam zachráni pred opilcami, násilníkmi, či v tom obchode... to ako dobre, ale žeby bola nejaká vystrašená z toho, že sa jej nejaký random neznámy týpek v reštike hneď po objednaní pizzy, ako prvé bez zoznámenia opýta, že o koľkej večer končí v práci a ona mu v pohode okamžite odpovie čas... ako keby jej to neprišlo divné, nebola vystrašená a v pohode s ním ide na rande. Neprišlo mi, že by mala nejaký strach z toho, ísť von s neznámym chlapom.
Potom, čo sa jej vlámali do domu, odpovie mame niečo takého, že načo by aj tak kvôli tomu volali políciu. Hmm... neviem, ktorý človek by nevolal políciu, keby sa mu vlámali do domu a takmer celý ho poprehadzovali. Hlavne po všetkom nebezpečnom, čo sa jej za ten čas udialo.
V jednej, možno dvoch kapitolách, tam bolo aj niečo o zlomenom zube o sušienku. Príde ku zubárovi, ktorý jej dal akurát asi lieky od bolesti a nechal ju čakať dva týždne so zlomeným zubom. Keď je to asi niečo takéto akútne... a zdá sa mi, že tu hl. hrdinka mala aj vyšetrenie, ale ten zub sa jej už spraviť nemohol? Až o dva týždne? Ako, každý máme očividne rozdielny typ zubárov, no neviem...
Keď ju neskoršie uniesli a zavreli, to potom to také, hlavne nenápadne sa dostať von otvorenými dverami, ku ktorým sa nenápadne krokmi približovala a oni tam boli s ňou v tej miestnosti. Čo si zázračne vôbec nevšimli, jedine ak by k nej boli chrbtom otočení, inak pochybujem...
(2b)
Postavy:
Niektoré tie momentky boli dobré, ich chovanie je opisované do detailov, ich rozhovory... bolo aj pekné to, odhliadnuc od niektorých tých faktov, to jej randenie s tým týpkom. Či to, ako sa opisoval Angelman z jej pohľadu, sa mi páčilo asi aj najviac z toho.
No ako som pri deji napísala, hl. hrdinka nad niektorými vecami určite nepremýšľala a mne nejak extrémne vystrašená neprišla, možno až na kapitoly, keď ju uniesli a zavreli, lebo inak dokázala normálne fungovať, ísť na radne s random týpkom a nebyť vystrašená z vlámania, že ani políciu nechcela zavolať. No... vystrašená možno bola ešte aj vtedy, keď sa napratala v kuchyni do miesta pre hrnce, do nejakej skrinky či čo... a to tam bolo fakt toľko miesta, keď jej mama naprávala potom nejaké hrnce stadiaľ?
Chovanie tých zlosinov bolo, že im stál Angelman v ceste... v ceste pred čím? Nedostalo sa hlbšieho nahliadnutia a opodstatnenia pre konanie tej skupiny zlosinov. Či ako sa niektoré veci vždy zázračne dozvedeli, lebo to tam bolo také, že vlastne sa ani nevie, ako sa to teda dozvedeli (asi im to niekto povedal). Možno ak som niečo prehliadla v tom texte, inak neviem.
Či to vtedy, keď bežala pred tými chlapmi v chodbe, narazila do toho random týpka, z ktorého sa vykľul zlosin... vôbec jej nevadilo, že tí chlapi stále boli za ňou, či jej neprišlo vôbec divné, že čo by tak on mohol robiť v úkryte zlosinov, lebo ho začala objímať akoby nič a pýtať sa ho, čo tam robí, a že musia vypadnúť (pritom tí chlapi boli takmer hneď za ňou).
(2b)
Gramatika:
Tá bola veľmi dobrá.
Ale zas a znova minulý a prítomný čas. Keď sa príbeh raz píše v minulom čase, tak podľa mňa, to čo sa odohrávalo v tom momente v tej minulosti, postava nejak konala, nejak v minulosti vyzerala, aj keď sa to píše z pohľadu jednej danej osoby, by sa v tom minulom čase malo písať. Nehovorím o myšlienkach postáv/postavy, to čo sa seba akoby postava pýta, čo môže byť v tom prítomnom čase, či niečo sa bude len odohrávať v minulosti, či možno nejaký "fakt", čo postava robieva (ale nerobí to v tom danom momente v minulosti)... ale ak sa mýlim, vyveďte ma z omylu a prosím, vysvetlite mi to (v ktorých veciach áno a v ktorých určite nie prítomný čas).
Napr. toto vyberiem z kapitol, kde si myslím, že prítomný čas určite nemá byť:
Otvoril ústa, že niečo povie.
Som z toho zmätená.
Čo ma zaskočilo, bol fakt, že je odomknuté.
Prečo svetlo na notebooku bliká, ako keby ho tu pred chvíľou niekto nechal zapnutý?
Je zvláštne, že až teraz som si všimla, aké ich mal pekné.
Zrejme som v nejakej nevyvetranej miestnosti.
Má to takto byť v minulom čase, jednu tú prvú vetu trochu zmením:
Otvoril ústa, akoby sa chystal niečo povedať. Bola som z toho zmätená. Čo ma zaskočilo, bol fakt, že bolo odomknuté. Prečo svetlo na notebooku blikalo, ako keby ho tu pred chvíľou niekto nechal zapnutý? Bolo zvláštne, že až teraz som si všimla, aké ich mal pekné. Zrejme som bola v nejakej nevyvetranej miestnosti.
(4b)
Celkový dojem z príbehu:
Príbeh je taký, no... ako nie je zlý alebo čo, ale po dvoch-troch kapitolách, som sa mierne musela nútiť to čítať. Niektoré tie situácie, teda aspoň pre mňa, boli nelogické a chovala sa tak najmä hlavná postava.
Ale ak to malo byť mierené ako taká akčnejšia rozprávka so superhrdinom a so skupinou typických zlosinov, lebo mi to prišlo, ako niečo na ten štýl.
A to je tak všetko, čo som chcela tu napísať...
(1b)
Hodnotenie: 12/22
* * *
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro