2.december

Vošla som do učebne a sadla si na stoličku. Ticho. Sedela som a čakala. Nič iné som robiť nemohla, nemala som nikoho s kým by som trávila voľný čas. Zažmurkala som a pozrela von oknom.

Pozerala som ako bezstarostne snehové vločky dopadajú na zem. Povzdychla som si a zaspomínala na staré časy a na to, o čo som prišla. Znova som pocítila tú bolesť, tak ako vždy pri spomienke na môj starý život.

Teraz som už nemala nič.

Povzdychla som si a poobzerala sa po triede, ktorá sa už pomaly začínala zaplňať.

Cítiť na sebe tie pohľady nebolo dvakrát príjemné. A už vôbec nie, keď ste videli pohľady ľudí, ktorí pre vás niekedy znamenali všetko.

Otočila som svoju hlavu dopredu a pohľad zapichla do tabule. Do učebne vošiel učiteľ a hluk utíchol.

Videla som ako sa jeho pery otvárajú a zatvárajú, ale slová som nevnímala. Bola som stratená vo svojich myšlienkach.

FLASHBACK

Prechádzala som chodbou školy ku svojej skrinke. Cítila som na sebe väčšinu pohľadov svojich spolužiakov. Nikto sa na mňa neodvážil prehovoriť. Prišla som k skrinke a otvorila ju.

Započula som ako sa niekto oprel o vedľajšiu skrinku. Usmiala som sa a pozrela na Zayna.

,,Ahoj," pozdravila som ho a nahla som sa k nemu po bozk. Cítila som, ako sa mi okolo pásu obmotali jeho ruky. Uškrnula som sa a odtiahla som sa od neho.

Otočila som sa a uvidela zvyšok partie, ako sa na nás škeria. Zayn si ma objal okolo ramien a pomaly sme sa rozišli smerom k učebni.

,,Ale, ale, koho to tu máme?" spýtal sa Zayn a zle sa usmial. Pozrela som na chlapca, nevyzeral nejak výrazne, no aj napriek tomu som ho takmer ihneď spoznala.

Hnedé kučeravé vlasy, zelené oči. Na sebe mal biele tričko, na ňom košeľu a čierne jeansy.

,,Čo chcete?" spýtal sa nás a každého si prezrel. Pozorne som ho sledovala. Zayn sa otočil a pozrel na nás. Usmiala som sa.

,,Čo chceme?!" zhusene si ho prezrel a zvýšil hlas. ,, Aby niekto ako ty nechodil na NAŠU školu." zasmial sa. Na tvári som mala veľký úsmev.

,,Vašu školu?" pozdvihol obočie a zasmial sa. Videla som ako sa Zayn zarazil. ,, Do tejto školy môže chodiť ktokoľvek." pokrútil nad nami hlavou. Zayn ho chytil za košeľu a pritlačil ho na stenu.

,,Dávaj si pozor na jazyk a s kým hovoríš." zavrčal podráždene a udrel ho do brucha. Videla som, ako mu to vyrazilo dych. Odtiahol ho od steny a hodil ho Liamovi. Ja a ostatné dievčatá sme na to iba pozerali.

Nezastavili sme ich, nikdy. Zobrali mu tašku a vyhodili mu z nej učebnice. Hodili ho na zem. Avšak ani to ich nezastavilo. Ďalej doňho kopali. Zasmiali sme sa na tom.

,,To ho naučí, ako to na tejto škole chodí." odpľul si vedľa jeho hlavy Zayn. Len som nad tým pokrútila hlavou.

,,Ideme, nebudeme sa zaujímať o niekoho ako on." prepichla som chlapca na zemi pohľadom a potiahla Zayna preč.

Pozrela som na chlapca tak, aby si to nikto nevšimol. Stále ležal na zemi a lapal po dychu. Z nosa mu tiekla krv a na tvári sa mu už začali rysovať modriny a ostatné zranenia.

END OF THE FLASHBACK

,,Slečna de la Fontaine, dávate pozor?" z môjho premýšľania ma vytrhol učiteľov hlas. Zmätene som naňho pozrela.

,,M-mohli by ste zopakovať otázku?" vyktoktala som zo seba.

,,Nech sa to už neopakuje." nahnevane na mňa pozrel.
Za sebou som započula smiech mojich bývalých najlepších kamarátov.

~

by: Belyfox