Harry

Prebudenie sa v nemocnici, bolo tentokrát pre mňa maximálne nepríjemné. Vôbec nie pre to, pretože si absolútne nič nepamätám. Pretože som sa prudko posadil a prvá osoba, ktorú som videl bol Louis. S rýchlim dychol som naňho hľadel. A bolo mi do plaču. Sám neviem prečo. Louis iba mlčky sledoval moje telo. Mňa.

,,P-prečo si tu?" Spýtal som sa chrapľavým hlasom.

,,Mal si záchvat." Povedal a pozrel sa dole.

,,A to si ty vedel ako?" Spýtal som sa s jedným obočím nadvihnutým. Louis mi ukázal naše správy.

,,Zľakol som sa, čo sa stalo a ani si mi nezdvíhal mobil. Tak som šiel k tebe a-" Prerušil som ho.

,,Vždy som to zvládol sám. Zbytočne si sa za mnou trepal. Však máš priateľku. Venuj sa radšej jej. Ja by som ti mal byť ukradnutý... Predsalen... Som iba tvoj naivný fanúšik." Odvrátil som od neho pohľad.

,,Nie si. Si môj najlepší kamarát, Harry." Povedal Louis zúfalo.

,,Naozaj? Tak kde máš ten vykĺbený členok?! Leží u teba doma v posteli?!" Rozčuľoval som sa.

,,Prečo ťa tak štve Eleanor?"

,,Pretože si mi klamal!" Treskol som do postele. Louisa až myklo. Stisol pery k sebe.

,,Nechcel som-" Prerušil som ho.

,,Nechcel?! Keby si nechcel, neurobíš to!" Kričal som po ňom. Jeho jemné pery sa zachveli a keho belasé očká sa naplnili slzami. Prehrabol som si vlasy.

,,Ja som sa ti snažil iba pomôcť..." Šepol.

,,A v čom?! Však si mi klamal!" Louisovi po jeho jemnej tváričke stiekla slza. Je mi ho ľúto, ale potrebujem ho vyhrešiť.

,,Ja viem, že som klamal a mňa to mr-zí..." Vzlykol. Vtedy mi puklo srdiečko. Pritiahol som si Louisa k sebe a objal som ho. On sa mi rozplakal do ramena. Musím zdôrazniť, že do môjho nahého ramena. Začal som ho hladiť po chrbte. Povzdychol som si. Takto to nepôjde...

—————

Vote & Comment!

Love ya'll. ❤