Stále nemôžem zaspať. A čo je najhoršie? Louis odmieta spať pokiaľ nezaspím. ,,Vzdávam to. Nezaspím." Otočil som sa tvárou k Louisovi. Boli sme tak blízko... Cítil som Louisov dych na sebe. Hľadel mi do očí. Mohol som vidieť jeho dokonalé oči, vďaka pouličnému osvetleniu, ktorého svetlo prenikalo dnu cez jedno z okien. Odhrnul mi pramienky vlasov z tváre. Svoju dlaň nechal priloženú na mojom líci. Pery skrivil do jemného úsmevu. Nedokážem ani popísať aká bola táto chvíľa pre mňa napínavá. Bol som maximálne nervózny, avšak stále som vnímal iba mňa, Louisa a to ticho, príjemné ticho okolo nás. Louis sa trošku svojim telom prisunul ku mne. A ja som stále napjato čakal, čo bude. Vtedy sa Louisova ruka posunula bližšie k mojim vlasom. Jeho tvár sa blížila pomalým tempom k mokej. ,,Zatvor oči." Pošepkal skôr ako niečo spravil. Neviem ani ako, ale poslúchol som ho. Zatvoril som oči. Vtedy sa jeho pery obtreli o tie moje. Začal perami pomali pohybovať. Moje telo automaticky spolupracovalo. V ten moment môj mozog odišiel na Benátky. Zostalo tu iba moje srdce a s ním aj moja zabudnutá láska k Louisovi. Zabudnutá, pretože som si raz povedal, že Louisa už nikdy nechcem vidieť, alebo si s ním písať. No všetko sa zmenilo dnes. Tu a teraz. Moja láska k nemu už nie je zabudnutá. Preto som urobil, to čo som urobil. Prebojoval som si cestu do jeho úst jazykom. A on povolil. Na pár sekúnd sme sa od seba odtiahli. Hľadeli sme do očí. Opäť. Vrátili sme sa k bozkávaniu. Vtedy mi moje srdce a už aj môj rozkrok napovedali, že sa mám presunúť na Louisa. Neváhal som a spravil som to. Louis zavzdychal do bozku. Usmial som sa a rukami som sa zaprel vedľa jeho hlavy, pričom som sa na ňom pomaly pohyboval.

——————

Vote & Comment!

Love ya'll. ❤