Prišli sme domov. Vyzliekol som sa a bez jediného slova som odišiel hore do izby. Hodil som sa do postele a celý som sa prikryl paplónom s mienkou ísť plakať a nevychádzať. No do izby vošiel Louis. Počul som kroky k posteli. Louis odhrnul kúsok prikrývky tak, aby mi videl do tváre. ,,Harry..." Povedal a začal sa tlačiť ku mne. Odkryl ma. ,,Naozaj? No tak..." Povedal a privinul si ma k sebe. Začal som plakať. ,,Chceš potešiť?" Spýtal sa ma s dušičkou nádeje. Iba som prikývol. Nečakal som, že ma Louis zvalí pod seba. Začal ma jemne bozkávať na pery. Vtedy som zatúžil po jeho tele. Zahryzol som si do pery. ,,Vidím, že sa chceš odreagovať." Uškrnul sa Louis. Iba som utrápene zakňučal. Louis sa zasmial. Vyhrnul mi tričko. Bozkával ma od hrude po lem mojich jeansov. Prirazil som oproti Louisovi. Zavzdychal a zahryzol sa mi do kože.

,,Aah!" Zakňučal som. Bolelo to.

,,Neprirážaj." Vyhrešil ma. Iba som sa zasmial. Louis pokračoval vo svojej činnosti. ,,Sú všetci ešte stále naštvaní?" Spýtal sa ma Louis popri tom, ako mi rozopínal jeansy.

,,Oni ani nevedia, že sa spolu bavíme." Povedal som zahanbene. Louis zo mňa strhol jeansy.

,,Prečo?" Spýtal sa a sadol si na mňa obkročmo.

,,Nestihol som im to povedať." Moje ruky zablúdili na jeho zadok. Jemne som ho stlačil, čím som si na seba vyžiadal Louisov pohľad.

,,Oni nevedia, čo som chcel spraviť?" Spýtal sa.

,,Nevedia. No majú o teba strach." Povedal som a prisunul som si ho k sebe. Otočil som nás, takže som bol teraz ja hore a Louis podo mnou.

,,Oni o mňa?" Rozkošne natočil hlavu do strany. Usmial som sa.

,,Uhm." Zamrmlal som a chcel som ho pobozkať, no Louis ma zadržal.

,,J-ja. Musím im povedať, ž-že som v poriadku!" Panikárik Louis. Odsunul som sa. ,,Harry?" Pozrel na mňa.

,,Hm?" Pozrel som naňho s uslzenými očami.

,,Vieš čo... Na to je čas. Ty si prvoradý." Povedal a chytil ma za tvár. ,,A chcem sa ťa spýtať na niečo naozaj dôležité." Povedal a pery skrivil do menšieho úsmevu.

———————

Vote & Comment

Love ya'll. ❤