
XLII.
Harry
Klamal som. Som u Louisa a potichu sa vykrádam hore schodami. Na moje šťastie mal otvorené dvere na izbe. Vošiel som tam. Všade sa povaľovali lieky, alkohol a cigarety. Mal ty nezvyčajný neporiadok. Dvere na kúpeľni boli pootvorené. Louis sedel vo vani. Mal na sebe oblečenie. Jeho pery boli sfarbené do fialova. To znamenalo iba jedno. Je v ľadovej vode. V ruke zvieral kábel. Nebol ešte zapojený v elektrine. Jeho ruky sa triesli. Pery sa mu chveli a jeho oči boli naplnené slzami. Nemohol som sa naňho už dlhšie pozerať. Otvoril som dvere dokorán a rýchlo, skôr ako si stihol uvedomiť, čo sa deje, som ho vytiahol z vody a vzal som si ho do náruče. Louis na mňa vystrašene pozeral. Zišiel som s ním schody a z obývačky som vzal deku. Prikryl som ho a vyšiel som s ním von. Louis iba mlčky sledoval situáciu, zatiaľ čo ja som s ním kráčala po ulici. Mal som ho na rukách v štýle nevesty. A bol ľahký. Schudol. To ma nahnevalo. Vošiel som s ním ku mne domov. Jeho tvár bola bledá a deka bola už premočená. Vlasy mal nalepené na tvári. Odniesol som ho do obývačky kde som zapálil v krbe. Posadil som ho pri krb a vybehol som po veci. Vzal som môj žltý sveter, tepláky, boxerky a ponožky. Ešte som vzal uterák pre Louisove vlasy. Vrátil som sa. Louis stále sedel pred krbom hľadiac na oheň. Položil som pred neho veci a vzal som z neho deku, ktorú som hodil do prania. Vrátil som sa. Louis si obliekal už iba tepláky. Opäť som vzal jeho veci a šiel som ich dať do prania. Zapol som práčku a vrátil som sa k Louisovi. Môj sveter mu bol veľký. Pousmial som sa. No hneď ako na mňa Louis pozrel, som prestal a presunul som sa do kuchyne. Šiel som Louisovi spraviť čaj. Vybral som ovocný čaj. Skontroloval som Louisa. Sedel stále tam kam som ho posadil. Zalial som mu čaj a dal som do šialky lyžičku. Vzal som šialku s čajom a šiel som s tým k Louisovi. Sadol som si k nemu a ja dlážku som mu položil šialku s čajom. Louis sa na mňa pozrel. Ja som sa zahľadel na jeho ľavú ruku, ktorá bola obviazaná. ,,Čo máš s rukou?" Spýtal som sa neodtrhávajúc pohľad z Louisovej ruky.
,,Chcel..." Pozrel na mňa. Pohľadom som mu naznačil nech mi povie pravdu. ,,Chcel som si ju zlomiť. Mám ju iba narazenú." Povedal šepotom. Počul som ho však dobre, pretože tu bolo ticho a bolo počuť iba praskanie horiaceho dreva.
,,Prečo?"
,,Ja.... Ja neviem." Trasľavo sa nadýchol. Prisunul som sa k nemu a dotkol som sa jeho ľavej ruky. Louis sykol bolesťou. Dal som preč ruku. Odsunul som šialku a sadol som si oproti Louisovi. Položil som ruky na jeho ramená. Louis už naberal svoju prirodzenú farbu.
,,Vieš prečo som ťa sem vzial?" Spýtal som sa ho. Louis záporne pokrútil hlavou. ,,Aby si si už neubližoval." Presunul som moju ruku na jeho tvár. Louis zatvoril oči. Prisunul som si ho k sebe a oprel som našé čelá o seba. Louis stisol pery k sebe. ,,Všetko bude v poriadku... Pokoj..." Hovoril som naňho pokojným hlasom. Louis vzlykol. Pritiahol som si ho do objatia. Louis iba bezmocne plakal do mojej ruky. ,,Tíško." Upokojujúco som ho hladil po chrbte. A Louis pomalinky zaspával. Keď už som si bol istý, že spí, vzal som ho opatrne, tak aby som ho nezobudil, na ruky a vyniesol som ho hore. Som si istý, že toho moc nenaspal. Uložil som ho do postele a šiel som mu sem priniesť ten čaj. Vrátil som sa a ľahol som si k nemu. Prikryl som nás a pokúsil som sa zaspať.
————————
Vote & Comment!
Love ya'll. ❤
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro