LXIV.
Few months later
,,Lou?" Okríkol som Louisa zdola.
,,Moment!" Okríkol mi. Všetko sa tu ozývalo. Predali sme nábytok a rovnako ak oba naše domy. Sťahujeme sa do Los Angeles! Konečne! Nemohol som sa dočkať. Mám so sebou jeden veľký kufor s oblečením a osobnými vecami, čo som si potriedil. Ešte mam batoh s elektronikou. Louis sa vláčil s obrovským kufrom. Pustil som kufor a šiel som mu pomôcť.
,,Lou? Mal si si vziať iba pár vecí... Však sme to triedili spolu."
,,Vieš, že ja nerád opúšťam moje veci." Zasmial sa. Pokrútil som nad ním hlavou. Let nam ide o hodinu. Otvoril som Louisov kufor a vysypalo sa odtiaľ nespočetne veľa somarín. Začal som to triediť.
,,Omnoho lepšie." Povedal som a vyhodil som tie kraviny. Zavolal som nám taxík a odviezli sme sa na letisko.
,,Love?" Louis na mňa pozrel, keď sme si sadli na sedačky na letisku. ,,Ja sa bojím." Oprel sa mi o rameno. Iba som sa usmial a dal som mu pusu na čelo.
,,Harry! Louis!" Kričal na nás niekto. Louis sa odtiahol. Gemma sem bežala aj s malým. Vstal som. Gemma odstavila kočík a skočila na mňa. Rozplakala sa. Louis s úsmevom na nás pozeral. Gemma potom objala aj Louisa. Odtiahla sa od neho. ,,Som rada, že som vás ešte zastihla." Vydýchla.
,,Prečo si sem šla?" Spýtal som sa. Louis zatiaľ otočil Larryho k nám.
,,Chcela som vás ešte vidieť." Usmiala sa. Louis sa usmieval na Larryho. ,,Ehm... Louis?" Gemma sa na ňom zasmiala. Louis akoby sa prebral z tranzu.
,,Prepáč ja len...." Dotkol sa rúčky a kočíku. ,,Iba som premýšľal aké to je..." Pery skrivil do jemného úsmevu a v očiach mal slzy.
,,Aké to je?" Natiahla Gemma.
,,Aké to je mať dieťa." Louisove pery sa zachveli. Preto som si ho za pás pritiahol k sebe.
,,No... Nehnevala by som sa keby som teta." Zasmiala sa. Do líc sa mi nahrnula červeň. Ja som s Louisom dieťa neplánoval. A ani neviem ako by som to zvládol. A mám z toho strach. Louis na mňa pozrel s prosbou v očiach.
,,M-mali by s-sme ísť." Chcel som sa vyhnúť tej otázke.
,,Letí nám to až o pol hodinu." Povedal Louis, držiac ma za ruku.
,,V-v tom p-prípade m-musím si od-dskočiť." Pohľadom som hľadal toalety.
,,Harry? Ty nechceš dieťa?" Spýtala sa ma Gemma. Moje oči sa viditeľne rozšírili. Roztriasli sa mi ruky a v krku akoby som mal hrču. Nevedel som zo seba vydať jediné slovo. Zamrzol som na mieste. Iba som stál s otvorenými ústami a mal som pocit akoby mám skolabovať.
,,J-Ja.. M-možno b-by som ch-chcel a-a-ale ešte na to-." Nedohovoril som. Louis stisol moju ruku aby som sa upokojil. ,,Nie som pripravený..." Vydýchol som.
,,A to si sa bál povedať?" Zasmial sa Louis a ja som očervenel. Ani nevie ako sa teraz cítim trápne. ,,Gemma, môžem si po-" Louisa prerušil rozhlas. Let nám presunuli o hodinu neskôr. Povzdychol som si. ,,Môžem si vziať malého?" Spýtal sa Louis. Gemma mu vybrala Larryho z kočíka. Louis si ho vzal na ruky a jeho tvár sa rozžiarila. Podišiel som k nemu a cez jeho rameno som pozeral na Larryho. Možno by to nebolo až tak zlé... A pritom. Louis sa usmieva. Je šťastný, že drží dieťa.
,.K vám sa dieťa proste hodí." Zasmiala sa Gemma. Pozrel som na ňu. Pousmial som sa. Louis sa prihováral Larrymu a ja som začal žiarliť. Ten krpatý zasran mi preberá chalana. Obmotal som si ruky okolo Louisoveho pásu. Natisol som sa čo najbližši k nemu a hlavu som si položil na jeho rameno. Hľadel som na Larryho. Zaspal. Pozrel som na Louisa. Usmieval sa. Sklamane som pozrel na Louisove tenisky a premýšľal som odkiaľ ich má.
Ešte sme tu chvíľu kecali. Teda Louis a Gemma. Ja som bol skôr ticho. Z časti to bolo aj preto, lebo som bol unavený.
,,Okay Gemma, držte sa tu ahoj." Objali sa. Ja som tam len ticho stál.
,,Harry? Neobímeš segru? Ujo Harry." Zasmiala sa. Usmial som sa a objal som silno Gemmu. Keď som sa odtiahol, nahol som sa ku kočíku kde ležal Larry.
,,Buď zlý a rob maminke problémy, ako to robil ujo Harry babke." Zaškeril som sa. ,,Mrzí ma, že babku nespoznáš." Zosmutnel som. Louis ma odtiahol a objal ma jednou rukou za pás. Gemma a Larry odišli a my sme šli do lietadla.
————————
Vote & Comment!
Mrzí ma moja znížena aktivita. Vyhovorím sa na školu :).
Love ya'll. ❤
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro