Vystúpil som z lietadla a moje telo ovládol chlad. Mám na sebe biele tričko s krátkym rukávom a jeansy. A je takmer Marec. Bolo ešte skoro ráno, vzhľadom na to, že otec zaspal asi o ôsmej večer. Zavolal som si taxík a nechal som sa odviezť pred Louisov dom. Teším sa naňho. Už nikdy ho neopustím. Je asi šesť ráno, čiže ho asi zobudím. Zaplatil som taxikárovi a vystúpil som. Podišiel som ku dverám. Jemne som zaklopal. Dvere sa otvorili a stál v nich Liam s nemým úžasom. ,,Prosím zavoláš mi Louisa?" Šepol som s úsmevom. Liam konečne zatvoril ústa a usmial sa.

,,Louis? Môžeš sem ísť?" Okríkol ho Liam a mňa prekvapilo, že je Louis hore.

,,Daj mi pokoj!" Odkričal mu.

,,Boo hádam sa nemieniš schovávať." Okríkol som ja a vtedy sa ozval dupot. Louis sa mi hodil okolo krku a takmer sme obaja spadli. (Pozn. Aut. Tvárme sa, že Lou vak nemá. :D)

,,Harryyyy." Plakal Louis a ja som plakal tiež.

,,Už s-som tu láska. Už je dobre." Povedal som a pohladil som Louisa po jeho nádherných vláskoch. Louis sa nechcel odo mňa odtiahnuť. Vzal som si ho teda na ruky. Prešiel som s ním do obývačky a posadil som sa na gauč. Prišiel sem aj Liam. ,,Liam, čo sa tu dialo keď som tu nebol?" Spýtal som sa, pretože som si na stole všimol fľašky od alkoholu a popolník. Celkovo tu bol taký nafajčený vzduch.

,,No..." Začal Liam.

,,Liam prosím." Povedal Louis.

,,A to mu chceš klamať? On sa nenahnevá." Usmial sa Liam. Louis vzlykol. Pohladil som ho po chrbte.

,,Ja n-nechcem aby to vedel!" Zvýšil hlas Louis. Vtedy som sa s ním prevalil na gauč tak, že ležal podo mnou.

,,Kľud boo... Ja sa nenahnevám, nech sa stalo čokoľvek. Iba potrebujem vedieť, čo sa dialo. Potom poviem ja kde som bol, a kým, ako a prečo." Vysvetlil som s kludom Louisovi tak, aby som ho nijak nerozrušil, pretože to už bol dosť. Naklonil som sa a pobozkal som ho. On si vyžiadal viac tým, že ma chytil za tvár. Odtiahol som sa od neho a posadil som sa. On sa posadil tiež. Preplietol som si s ním prsty. ,,Spusti Liam." Usmial som sa.

,,No..." Začal a narovnal sa. ,,Tvoje stratenie sa sme zistili tak, že ti Louis písal. No, ale neodpísal si ty, ale Niall, pretože Niall šiel k tebe sa spýtať niečo už ani neviem čo. Mal si otvorené dvere. Mobil na stole v obývačke a na zemi bolo sklo. Niall ti to tam poupratoval. Keď sa to dozvedel Louis vôbec to nezvládal. Prvý týždeň sa skrýval pod paplónom a odmiatal komunikovať. Odvtedy sa všetci striedame každý tretí deň s ním je niekto iný. Odmietal jesť, ale my sme si vymýšľali, že si volal, že si odišiel do Ruska za sesternicou, a že sa vrátiš. Dlho to však nevydržalo. Tak sme si vymýšľali rôzné iné veci, iba aby jedol. Tak sa aj podarilo. Neskôr sme zistili, že pije. Opíjal sa a vyvádzal. No a..." Liam sa pozrel na Louisa. Louis jemne prikývol. ,,Párkrát sa vyspal s Eleanor. Ale to pretože už bol naozaj zúfalý. Chcel na teba zabudnúť. Myslel si, že si mŕtvy. Tvoja sestra sem tiež chodila a má syna. Dala mu meno Larry. Akože ty a Louis. Vaše mená." Nad tým menom som sa pousmial. Viac som stisol Louisovu ruku. ,,Louis na fotenia chodil zničený, no snažil sa. Párkrát aj uvažoval nad samovraždou. Nebyť nás nie je tu. Neustále plakal a vravel o tebe. Dokonca sme ho párkrát prichytili ako sa rozpráva sám so sebou ako moc ťa ľúbi a nechce aby si ho opustil." Dopovedal Liam a Louis sa rozplakal.

,,Láska neplač. Už som tu." Privinul som si ho k sebe. ,,Nehnevám sa. Pokoj." Pobozkal som ho do vlasov. ,,A spal?" Spýtal som sa.

,,Nie. Po nociach bol hore a blbol." Povedal Liam. Povzdychol som si.

Vysvetlil som im všetko ako čo bolo a tak. Potom som si vzal Louisa na ruky - pretože zaspal - a odniesol som ho do izby. Opatrne som ho uložil do postele a ľahol som si na chvíľku k nemu. Keď som si bol istý, že naozaj tvrdo spí, odišiel som sa Liamom.

,,Pomôžem ti poupratovať." Pousmial som sa. Liam iba prikývol.

,,V prvom rade prosím otvor okná, pretože ten nafajčený vzduch je otrasný." Povedal a rukou si zmával pred nosom. Šiel som pootvárať okná.

—————————

Vote & Comment!

Venujem VeronikaKnoteek a celej Fetus Crew :D

Love ya'll. ❤