LI.
Už tu tak plače asi päť minút. Vstal som a šiel som ho teda utíšiť. ,,Babe no tak..." Pohladil som ho po chrbte.
,,Nechaj ma." Odporoval. Ja som ho však nenechal.
,,Niekam si dnes zájdeme. V kľude všetko prediskutujeme. Áno babe?" Harry iba bezmocne prikývol. ,,A neplač už miláčik." Jemne som ho pošteklil a on sa zasmial. Zdvihol svoj pohľad. Zotrel som mu slzy a prilepil som sa mu na pery. Harry chcel viac a tak ma stlačil za zadok na, čo som vzdychol. On sa mi do úst dostal jazykom. Z jemného bozkávania sa stalo vášnivé.
—————
Vote & Comment!
Love ya'll. ❤
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro