Dojedli sme a Harry sa ku mne naklonil po pusu. Pobozkal som ho na pery. Posadil sa naspäť. ,,Myslíš, že by bolo priskoro ak by sme bývali spolu?" Spýtal sa ma Harry. Tou otázkou ma celkom dosť zaskočil. Chvíľu som naňho iba tak hľadel, potom som sa však narovnal.

,,Harry ja neviem... Ja ťa ľúbim, ty ľúbiš mňa... Ale... Myslím si, že by sme tomu mali dať ešte čas." Usmial som sa na náznak toho aby sa nehneval. Harry sa pozrel na soľničku na stole. Jeho pohľad vravel za všetko. Je smuný a sklamaný. Tešil sa a ja som mu to všetko skazil.

,,Len... Chcel som to, pretože naozaj zle zvládam matkinu smrť, i keď to nedávam tak úplne najavo." Povedal sklesnuto a bolo mu do plaču.

,,Ale vyzeral si, že to všetko berieš v po-" Harry sa prudko postavil a prerušil ma.

,,Prečo asi myslíš, že po tebe stále chcem sex? Ja ani nie som nadržaný ani nič! Ja to proste..." Vtedy si asi všimol môjho vystrašeného výrazu. Zaťahal sa za vlasy a posadil sa naspäť. Tvár si dal do dlaní a ticho plakal. Bol som ticho. Hľadel som do zeme. Nevedel som, či ho mám ísť utíšiť alebo nie. Nevedel som ako by reagoval.

———————

Vote & Comment!

Love ya'll. ❤