„Hej! Vrecia z hláv dolu, poďme," hrubý hlas odznieval od stien. V garážovej miesnosti nebolo žiadne denné svetlo, okrem jednej lampy s bielou žiarivkou.

Poskok prikývol a zložil vrecia dvom mužom dolu z hláv. Tí boli ledva pri zmysloch, sedeli na kovových skladacích stoličkách, ich tváre a oblečenie bolo zašpinené od krvi, zatiaľčo mali ruky zviazané za chrbtom.

Starší muž k nim pomalým krokom pristúpil a uškrnul sa, jeho zlaté zuby oslepili každého, na koho sa usmial. Schytil Američana za vlasy a zodvihol mu hlavu, aby na neho mal lepší pohľad.

S chuťou sa zasmial a pustil ho.

„Takže, zajačik by nám utekal," prehovoril, „čakal som, že ma ako svojho starého priateľa uvítaš s otvorenou náručou, nie takým chabým činom. Predsa len, urobil som toho pre teba viac, než dosť."

Erik sa nad hlasom známej osoby triasol. Však jeho slová ledva vnímal. V ušiach mu pískalo a jeho zrak bol rozostrený, nevedel, kde sa nachádzali a tá nevedomosť mu prinášala obrovskú paniku.

Jeho dýchanie bolo zrýchlené a nepravidelné. Pozbieral všetky sily, ktoré mu zostali a pozrel sa na jeho partnera, ktorý bol taktiež v podobnom stave. Až na to, že bol v bezvedomí.

„A ako si mi to oplatil? Zatiahol si chvost ako prašivý pes a zdrhol si aj s týmto tu podrazákom," povzdychol si muž a chytil sa za opasok.

„Nechcel som," ledva zo seba vysekal Erik.

Klamal.

„Ale nedali ste mi na výber," uchechtol sa, „vybral som si."

„To teda vybral. A pozri, kde ste obidvaja skončili," muž si založil ruky za chrbtom a svojmu poskokovi venoval pohľad a prikývol.

Tichú miestnosť obohatili dva výstrely. Odrazili sa od stien a mužovi sa ozývali v ušiach, akokeby miesto dvoch výstrelov boli štyri.

Ťažko si vydýchol a zbraň nevedomky pustil na zem. Hlava mu pulzovala a videl dvojmo, mozog mu nepoberal nič, čo sa v danom momente dialo.

Práve zastrelil ženu aj s dcérou.

Bolo mu na vracanie. Nie z obrazu nevinných ľudí ležiacich pred ním, ale zo seba.

Ako mohol byť taký slabý? Ak sa chcel presadiť, nemohol takto reagovať.

„Zaujímavé," zachrčal starší muž a podišiel k mladému Američanovi, „obdivuhodný výkon i pod omamnými látkami. No budem ťa musieť ešte trochu vytrénovať, nemôžem si dovoliť, aby si sa mi zrútil po každej vražde."

Erik mal pocit, že sa starca začne bozkávať. Ešte nikto mu nedal šancu. Usmial sa. Konečne sa cítil prijato. Síce mal svoje muchy, no bol schopný urobiť hocičo, aby ich napravil.

Bol zachránený.

Aspoň to si vtedy myslel. Keby vedel, aké krutosti ho čakali nasledujúce roky, radšej by sa nechal zabiť.

Poskok podišiel k Erikovi a do úst mu napchal kus látky. Potom zobral kobercovku a oblepil mu ju okolo úst.

Nebránil sa, načo? Bol slabý a priviazaný.

„Toto ťa naučí utekať a obracať sa mi chrbtom," odpľul si starec.

Po chvíľke ticha Američan znova pocítil tupú bolesť a upadol do bezvedomia.

—

„Všetko je vybavené, dodávku preberú Rusi na čínskych hraniciach," oznámila žena a zložila si slnečné okuliare.

„Ako viem, že ma neoklamete?" muž stojaci oproti nej si potiahol z cigarety a pozrel sa na naštartovaný kamión vedľa neho.

Žena sa len uškrnula: „Oklamala som Parka aj Kima. To vám bude musieť stačiť."

Muž len nadvihol jedno obočie a cigaretový ohorok odhodil. Bol zarazený, no zároveň aj príjemne prekvapený. Usmial sa.

„Kto by to čakal? Nevedel som, že ste schopná riskovať až tak, len aby ste dostali pár hlúpych drobných," nasadil si rukavice a klobúk, „máte môj obdiv, madam."

„Biznis je biznis. Svoj sľub ste splnili, teraz je rad na mne," usmiala sa naspäť.

Muž sa zasmial a nastavil jej ruku: „Je radosť s vami spolupracovať, Soyeon."

Žena ruku prijala a tým spečatila dohodu.

„Nápodobne, Seokjin."

—

„Zbláznili ste sa? Seokjin? Tomu parchantovi sa nedá veriť!" zavrčal nespokojne Yoongi a buchol päsťou o stôl.

„Upokoj sa, Yoongi, mám to pod kontrolou. I keby niečo skúsil, mám to zabezpečené," ozvala sa žena z telefónu.

„Dúfam, že viete, čo robíte," vydýchol čiernovlasý a oblizol si pery.

Z druhej strany sa ozval zvonivý smiech: „Neboj sa, urobím čokoľvek, aby som toho bastarda zničila. To isté platí aj pri ochrane."

Yoongi by niekedy rád preplieskal svoje minulé ja. Mal tušiť, že táto ženská nebude nič dobré, no aj on si prial Namjoonov pád. A hoci to veľmi nerád priznával, Soyeon bola dobrá. A bola aj pekne vyšinutá, ale on mal slabosť pre šialencov.

„A aj keby niečo nešlo podľa plánu, mám ho omotaného okolo prstu. Jedna slza a ten idiot sa mi hodí k nohám," Yoongi si bol istý, že sa žena za telefónom hrdo usmievala.

„No ako myslíte. A ocenil by som, keby ste mi prestali vykať."

„Navyše, vy by ste ma dostali z problémov, ak by sa nejaké vyskytli, všakže, pán Min?" ozvala sa provokatívne so sladkým tónom a úplne odignorovala Yoongiho prosbu.

Namjoon nebol jediný, ktorého si dokázala obmotať okolo prstu.

A on ju za to nenávidel.

„Áno."

„No vidíš, že to ide aj po dobrom. Oh! Skoro som sa ti zabudla odvďačiť za tvoju spoluprácu pri minulom telefonáte."

Yoongiho striaslo.

„Budem ťa čakať, Yoongi!" ozvala sa veselo a zložila.

Yoongi niekoľkokrát zažmurkal a snažil sa spamätať. Prisahal, že tá žena ho raz privedie do takých problémov, že mu nepomôžu ani svätí.

A to mu prišlo atraktívne.

—

Potrebujem odbornú pomoc.
A väčšiu motiváciu do písania.

Táto kapitola bola trochu nudná a VEĽMI krátka, no verte mi, tieto rozhovory sú dôležité. Tú akciu Vám vynahradím inokedy. Sľubujem.

Každopádne, Soyeon sa nám rozbehla, aký na ňu máte zatiaľ názor?
Ja ju žeriem.

UNDERWORLD 4,
march, 2023

-niri