Vitajte pri druhom článku, spomínaných knižných odporúčaniach :). Navzdory pochybnostiam, či ich budem stíhať písať, prípadne čítať potrebné množstvo kníh, som sa nakoniec rozhodla tento projektík zrealizovať. Nejako predsa musím osláviť, že sa mi začali letné prázdniny, nie? :D Zatiaľ sa na tieto kapitoly veľmi teším a dúfam, že si ich užijete rovnako.

°°°

Knižné odporúčania budú predstavovať zbierku mojich obľúbených kníh bez ohľadu na literárny druh či žáner. V každom z odporúčaní, ktoré budú vychádzať raz za mesiac, spomeniem jednu papierovú a jednu wattpadovú knihu. Pokúsim sa vyberať tak, aby si každý prišiel na svoje, ale všetko, samozrejme, závisí od mojej povahy a momentálnej nálady, a vopred upozorňujem, že krváky a horory nie sú moja šálka kávy :D.

°°°

3x v sedle: Vlámanie (Dick Francis)

Minulý rok som kamarátke požičala knihu od Dicka Francisa a neskôr som sa jej spýtala, ako sa jej páči. ,,Zatiaľ nie som veľmi ďaleko. Nedošla som ani po prvú vraždu," odpovedala. A keď som poznamenala, že v tejto knihe sa žiadnej ,,prvej vraždy" nedočká, bola veľmi prekvapená. Veď ktorá detektívka nezačína nájdením obete, ktorá by odštartovala detektívovo pátranie? ...Možno nejaká originálna.

Francis sa nevyžíva v opise vrážd, sériových vrahoch a typických thrillerových či hororových prvkoch. Väčší dôraz kladie na ľudskú psychiku a silu a vývoj medziľudských vzťahov. Napriek dramatickým scénam z jeho príbehov cítiť ich pokojné plynutie, ktoré mne osobne umožňuje dokonale sa pri čítaní uvoľniť a tešiť sa z každej stránky. Nepatrím medzi tých, čo na začiatku knihy odhalia páchateľa, no napriek tomu si myslím, že jeho zápletky sú len málokedy predvídateľné a čitateľ, sledujúci príbeh očami hlavného hrdinu, až do konca nevie, na čom je. Čo mi pripadá zaujímavé, okrem typu zápletky sa často mení aj rola zločinca - niekedy trvá celú knihu ho odhaliť, niekedy sa od začiatku vie jeho meno a nesnaží sa skrývať. Príbeh sa často nekončí v momente, keď je odhalený alebo potrestaný, čím mi oveľa viac pripomína reálny život. Vo chvíli, keď hlavný hrdina zistí, kto stojí za jeho problémami, môže mať pred sebou ešte dlhú cestu k vráteniu vecí do starých koľají. Autorovi teda nejde vždy o to, spôsobiť čitateľovi šok, ale skôr o objasnenie postupov pri pátraní. Záporáci tiež nemusia byť nutne zločinci. Môžu to byť nešťastní, zlomení či nahnevaní ľudia, ktorí nevidia inú možnosť - knihy sa zameriavajú skôr na dôvody, ktoré vedú človeka k spáchaniu trestného činu. Ponorom do ľudskej mysle ukazujú, čo všetko ich môže prinútiť prekročiť morálne hranice a že obeťou podobnej tragédie môže byť hocikto, aj zvyčajne poctivý človek. Hrdinovia tiež nie sú z princípu profesionálni detektívi. Môžu to byť spisovatelia, diplomati či džokeji, vždy dostatočne vynachádzaví a odvážni, aby sa dostali zo situácií, do ktorých hocikto ľahko spadne, no len málokto sa vyhrabe von.

Francisovej spisovateľskej kariére predchádzala kariéra džokeja, všetky jeho detektívky sú teda výrazne späté s koňmi a s dostihmi. Mohlo by sa zdať, že človeka tým pádom po čase omrzia, ale prečítala som ich šesť a určite ešte plánujem pokračovať. Autor totiž šikovne strieda zápletky aj v rámci tejto vyhranenej témy a musím povedať, že skutočne vie, o čom píše. Vo svete koní sa dokonale vyzná, rozumie trénerom, športu aj z neho vyplývajúceho biznisu, a predovšetkým koňom samotným, ich duši, vnímaniu a psychike. Dovolím si teda povedať, že pre ľudí, ktorí sa v tomto svete nevyznajú, bude fascinujúce sledovať ho zblízka, a u tých, ktorí sa v ňom pohybujú, si knihy len zvýšia sympatie.

,,Pretekám, rozmýšľal som pobavene, ako keď niekto hrá na husliach, ako keď si z koordinácie svalov a intuitívnosti ducha vytvára vlastný druh hudby. Pretekám preto, lebo spolupráca s koňom mi napĺňa vnútro dokonalou kadenciou, rytmickým vzrušením a intenzívnym pocitom, aký vzbudzuje spojenie človeka a zvieraťa: ale také ostentatívne táraniny som nemohol vysloviť nahlas. ,,Keď som na koni, tak žijem," povedal som."

Jeho štýl písania je svižný. Dynamické striedanie scén spôsobuje, že žiadna netrvá príliš dlho; opisuje, kým podáva nové informácie, a zachováva dojem, že bolo povedaného presne toľko, koľko bolo treba. Autorove stručné, no výstižné vyjadrenia sú totiž všetky živé a vťahujú čitateľov do sveta ukrytého za nimi, poskytujúceho priestor na prežitie všetkých vyvolaných pocitov. Navyše má pomerne inovatívnu slovnú zásobu pretkanú jemným humorom, vôbec som pri čítaní nemala pocit, že držím v rukách knihu z osemdesiatych rokov. Občas sa dokonca vyskytlo niekoľko prekvapivo umeleckých viet (,,Bobby bol bratom vetra, zárodkom tornáda driemajúceho v bezvetrí.").

Kniha, ktorú chcem spomenúť, slúži ako typický príklad ku všetkému, čo som napísala. Vlámanie je prvý z troch príbehov v zbierke s názvom 3x v sedle. Je to príbeh mladého, ambiciózneho džokeja, ktorý si, aj napriek tomu, že je v mnohých smeroch výnimočný, zachováva svoju ľudskosť, robí chyby a sem-tam prehrá v dostihoch. Jeho výnimočnosť spočíva najmä v jeho povahe - je bystrý, drzý, odvážny, občas trochu frajerský, no veľmi citlivý a so srdcom na správnom mieste. Je to ten typ človeka, čo vie na otázku vydierača v telefóne ,,Kde ste?" pohotovo odpovedať: ,,Na druhom konci linky" a ani hrozba smrti ho nezastaví od stanoveného cieľa. V príbehu sa, hoc niekedy len okrajovo, spomína niekoľko mojich obľúbených tém: boj zástupcov dvoch znepriatelených rodov s odvekou nenávisťou, silné intuitívne cítenie hlavného hrdinu, ktoré však autor neuhral na ,,superschopnosť", a jeho silný vzťah s majiteľkou koní, na ktorých preteká - zhodou okolností princeznou. Aj tu však klišé ostali bokom - princezná, ktorú som si, samozrejme, okamžite zamilovala, je pravá anglická dáma v strednom veku, ktorá za dokonalým sebaovládaním okrem lásky ku koňom skrýva neskutočnú odvahu a zmysel pre humor. Svoju náklonnosť si miesto kvetnatých slov zväčša vyjadrujú pohľadom, a v prípade núdze jeden druhému zachraňujú životy. Táto dvojica, ktorej vzťah je možné pozorovať aj v druhom príbehu, je pre mňa rozhodne najsilnejšia a ťahá celý príbeh dopredu.

,,Teta Casilia vraví, že dostihy Cresta Run sú možno pre prekážkového džokeja životu nebezpečné."

,,Cresta Run znamenajú zlatú medailu alebo strach raz za život, ale nie kariéru."

,,Boli ste na nich?"

,,Samozrejme, že nie. Je to nebezpečné."

,,Sú všetci džokeji ako vy?"

,,Nie. Každý je iný. Ako princezné."

Uznávam, že tým, ktorí uprednostňujú drámu a vybičovanie citov pri silnej, hlbokej pointe, sa kniha môže zdať nezáživná. Ničím sa nepodobá moderným detektívkam, napríklad takému Nesbovi, a chápem, že určitý typ ľudí by mohol byť sklamaný. Ja som sa do čítania pustila s tým, že si knihu chcem obľúbiť, a nakoľko sa do príbehov zvyknem vžívať celou dušou a vyžívať sa aj v drobných náznakoch, nebolo to vôbec ťažké. Tiež som si uvedomila, že ak by som z nej chcela urobiť film (čo by rozhodne stálo za to), bolo by potrebné niektoré scény rozvinúť a iné skrátiť, aby sa odkryl dramatický potenciál, ale na knihe sa mi páčilo práve toto tempo. Mám pocit, že sa na nič nehrala, že sa autor nepokúšal vyvolať napätie lacným či umelým spôsobom, jednoducho písal, ako cítil. A to je to, čo si na celej jeho tvorbe vážim najviac. Kreativitu v striedaní zápletiek a povahy zloduchov, psychologické odôvodnenie činov postáv a svojský, sympatický spôsob podania príbehu bez zbytočného preháňania.

Vlámanie som vybrala jednak preto, že ho mám v čerstvej pamäti, jednak pre nezabudnuteľné postavy, zatiaľ najsilnejšie z Francisových príbehov. To však neznamená, že neodporúčam aj ostatné, iste ste si všimli, že som viac priestoru venovala všeobecnému opisu :D. (Moja obľúbená je napríklad aj Časovaná bomba, kvalitou zápletky ma zas oslovilo Riskantné remeslo). Dúfam, že ak po týchto knihách siahnete, nesklamú vás a strávite s nimi príjemné letné prázdniny. Myslím, že na tie sú ako stvorené :).

Panna prežitia (tinna_xx)

Kde sa láska k slovám spája s farebnosťou vlastných svetov, schopnosť maľovať scény s ďalekosiahlou predstavivosťou a jemná, zasnená básnická duša s bojovou dynamikou fantasy, vzniká príbeh, na aký sa nezabúda.

A môžem povedať, že na Pannu prežitia, ktorá ma sprevádza životom už niekoľko rokov, naozaj nezabudnem. Láska k nej sa pre mňa začala v časoch, kedy som sa nadchýnala rozsiahlymi epickými príbehmi, silnými hrdinami a vymyslenými svetmi - doteraz ju radím k najsilnejším z tohto žánru. Nielen pre kvality samotného príbehu, ale najmä preto, že mi otvoril možnosť spoznať aj jeho autorku, v ktorej som rýchlo našla spriaznenú dušu. Odvtedy sa pre mňa stal vzácny najmä jej vzťah k nemu a spôsob, akým ho postupne formuje, pretože podobný vzťah mám ja k svojej Krvavej kráľovnej.

A čo môže príbeh ponúknuť vám? Ríšu plnú nádherných a tajuplných miest, jej panovníkov a históriu pretkanú legendami, ale hlavne mágiu a boj o jej záchranu. Svet mágie tu mám veľmi rada - spôsob, akým ju ľudia prijímajú aj ako s ňou dokážu zaobchádzať; a hlavne jej rozmanité podoby. Nie je ťažké uhádnuť, že najfascinujúcejšou je pre mňa veľmi zaujímavo popísaná mágia boja, rovnako ako jej nositeľ. Ak som aj vyrástla z tých fangirl crushov, Eeght Evasian ním stále je :D. Kto presne sa za tým menom skrýva, snáď veľmi rýchlo spoznáte sami, a napriek tomu v ňom stále budete mať čo objavovať, pretože tak je príbeh vybudovaný. Hlboké charaktery postáv sú odkrývané postupne ich bližším spoznávaním, spomienkami či hraničnými situáciami, vďaka čomu má čitateľ pocit, že sú to skutoční ľudia, navyše s veľmi silným citovým prežívaním. Dôvod, pre čo sa pre mňa stali tak zapamätateľné, je ich jedinečnosť a originalita - ani omylom sa vám nestane, že vám dva charaktery splynú do jedného, mne dokonca ani v porovnaní s ostatnými knihami tohto žánru. Čo dej trochu spomaľuje, sú ich hlboké ponory do svojho vnútra, úvahy a dlhé opisy pocitov. Sú však napísané naozaj nádherne. Autorka sa naplno vžíva do prúdu emócií, ktoré sa na vás vyvalia vo veľkom štýle, vytvárajúc dychberúcu mozaiku, často kontrastnú citlivosťou a drsnosťou, pocitmi krásy a rozorvanosti postáv.

,,Tie vety boli tvorené sklom, videla na ich priezračnej čepeli lesknúť sa kvapky jej krvi."

Napriek záplave pocitov je dej silný a obsahuje veľa akčných scén. Je plný vnútorných i vonkajších bojov, čo je, ako som si neskôr uvedomila, typické pre vačšinu príbehov písaných v určitom životnom období, ale sú plne na mieste a napísané naozaj pôsobivo. Ako som si to v duchu nazvala, Tinna je majsterka slov :).

Ak by som sa mala riadiť vlastnou skúsenosťou: kvalitné fantasy príbehy sú na Wattpade vzácne :). Tento ma navyše oslovil svojou poetikou, nezabudnuteľnými postavami a krásnym svetom s nesmierne zaujímavými detailami, a pevne dúfam - verím -, že osloví aj vás. Je to jedno z tých veľdiel, ktoré nadchnú a nepustia, a vy sa budete nad osudmi jej hrdinov zamýšľať aj miesto spánku :).

,,Dve postavy sa modlili vedľa seba, ich nevyrieknuté slová sa prepletali a tvorili ódu času, v ktorom prežívali, tvorili pieseň zblúdených duší hľadajúcich domov."

° ° °

Krásny máj, ľudkovia! :)

Dúfam, že som vás v niečom inšpirovala, a ak nie, snáď vás to aspoň bavilo :D. Ak dané diela poznáte, sem s názormi! Zároveň ak poznáte podobné knihy na odporúčanie, som otvorená návrhom :).

Prvá poznámka: Viem, že som pôvodne sľúbila aj slovenských autorov, a postupom času by som ich sem chcela pridať. Mám však rozčítaných veľa kníh naraz a tie, o ktorých som vám chcela porozprávať, som ešte nestihla dočítať. A sama so sebou som sa zhodla, že bude spravodlivé, ak si najprv príbeh vypočujem celý :). Máte sa však rozhodne na čo tešiť.

Druhá poznámka: Autorov wattpadových príbehov sa vždy opýtam, či sa môžem vyjadriť o ich diele, zdá sa mi to spravodlivé. Rozhodla som sa, že ich však nebudem označovať, aby sa mohli sami rozhodnúť, či na danú kapitolu kliknú alebo nie, bez nátlaku a vynútenej pozornosti. Zatiaľ mi to pripadá ako najlepšie riešenie, ale ak máte lepšie, rada ho privítam :).

Občas to už pre mňa začína byť ťažké, čo sa karantény týka - raz za niekoľko dní na mňa prichádza úplná apatia, kedy si neviem predstaviť, čo by som ešte mohla robiť, hoci toho mám doma kopu. Snažím sa byť aktívnejšia a v takých chvíľach jednoducho len niečo robiť, a dúfam, že sa to zlepší. Ak by vás zaujímal môj najnovší cieľ: včera som asi tri hodiny presedela nad Kráľovnou :).

A čo vy? Ako zvládate karanténu? Pevne dúfam, že lepšie, že máte viac času robiť, čo vás baví, a zároveň už máte viac príležitostí sa stretávať s blízkymi. Prajem pevné nervy, veľa zdravia a šťastia! :)

Cissi