Na chvíľku si vylepším pridávanie kapitol - novými, tesne-presne napísanými odporúčaniami na príbehy :). Dúfam, že si aspoň niektorých z vás ,,zavolajú" a zaujmú natoľko, že sa rozhodnete si ich prečítať, a spríjemniť si leto, ktoré sa už naozaj blíži!

Kúzelníkov únik z reality (Lars Vasa Johansson)

Čo možno očakávať od knihy, ktorá sľubuje blúdenie nadprirodzeným švédskym pralesom, piškótovú roládu chrániacu pred zlom a osudnú zrážku s červenou chesterfieldskou pohovkou? Veru, aj ja som bola zvedavá. Po prečítaní popisu sa ozvala moja fascinácia šialenosťami a vytušila možnosť rozšíriť zbierku o ďalší kus - a tak som si počkala na správnu chvíľu (to jest zľavu) a knihu si kúpila.

Do čítania som sa opäť vrhla s tým, že si ju chcem stoj-čo-stoj obľúbiť - vlastne ako vždy, keď si niečo kupujem bez dostatočného prieskumu. Navyše ma priťahuje všetko severské, literatúru nevynímajúc, a tak som do nej vkladala nádej. Je pochopiteľné, že na začiatku som nevedela, čo si o nej myslieť. Zvláštnejšie bolo, že som to nevedela ani počas čítania a najzvláštnejšie, že to úplne neviem ani teraz. V čom spočíva táto kúzelná záhada?

Iba ak kúzlom dýchajúcim z celého príbehu. Ten nám rozpráva primerane schopný a neprimerane namyslený kúzelník, ktorý jedného krásneho dňa odmietne pomôcť dievčatku nazbierať kvety a tým spustí lavínu udalostí, v ktorých musí ukázať všetky svoje schopnosti, aby si uchránil život. Počas nich príde na to, že existujú magické bytosti, o akých nemal ani poňatia... a že vo chvíľach, kedy mu racionálny rozum ostáva stáť, musí ísť hlboko do seba a čeliť roky utajovaným pocitom. Objaviť svoje ja, ktoré vôbec nie je také sebestačné, ako si navrával...

,,Občas sa oplatí nad vecami poriadne popremýšľať. Inokedy zas nerozmýšľať vôbec a pustiť sa do nich po hlave, spontánne a intuitívne. Hop alebo trop, pomyslel som si, keď som roztrasenými rukami z náprsného vrecka montérok vyťahoval svoj balíček kariet pre šťastie. Showtime."

Čo ma na tejto knihe fascinovalo, je, že tu bolo netradičné úplne všetko. Sebastredný, uhundraný, no napriek tomu zvláštne sympatický hrdina - Anton -, aj magické bytosti, aké nemáte šancu stretnúť nikde inde: nočný vyklopkávač, Slzomil či svinky vlnomilky (moje obľúbené potvorky, ktoré ti, keď si náhodou sadneš blízko ich diery, po nitke vypárajú svetrík so slovami: viniemvlnuviniemvlnuviniemvlnu). Mágia ako taká tu však nie je kľúčová, kľúčový je postoj, aký zaujmeme voči všetkému v našom živote, uveriteľnému či nie. Toto ma oslovilo hádam najviac - autor sa nesnaží čitateľa presvedčiť, že jeho ,,fantasy svet" je skutočný, a nie je ani jednoznačnou alegóriou v zmysle, že každá bytosť predstavuje určitý typ človeka alebo situácie. Skôr sa mi zdá, že autor jednoducho popisuje život - objaví sa v ňom kopa zrejmého i nevysvetliteľného, a všetko z toho musíme prijať a postaviť sa k tomu tak, ako je správne. Kontrast kúzelníkovej profesionálnej praxe a skutočnej mágie je silne prítomný, no ako ukáže záver, obe sú potrebné - ideály aj realita, pretože tie vytvárajú túžby a tie je možné splniť. Výsledkom kontrastu je teda mágia, ktorú môžeme nájsť v každodennom živote, ak budeme žiť s očami a srdcom stále otvorenými.

Príbeh je teda jednou veľkou metaforou na život a mne bol napriek svojej nevšednosti veľmi sympatický. Je to už takmer rok, čo som ho dočítala, a spomínam naň ako jeden z najlepších minuloročných objavov.

,,Existuje jedno ruské príslovie, ktoré sa hodí presne na takéto príležitosti. Keď sa ľudské cesty rozchádzajú. Bohužiaľ si naň nespomeniem, ale pamätám si, že je skutočne hlboké a hodné zamyslenia." - ,,Vďaka, Gunnar," zamumlal som. ,,To ste povedali pekne."

Aby sme trošku pokecali aj o štýle písania, opäť je stručnejší a humoristicko-sarkastický, ale máme do činenia s Antonom ako priamym rozprávačom, takže sa niet čo diviť :D. Netreba pochybovať, že autor je majster slovesného umenia - napriek jednoduchosti viet vie totiž presne vystihnúť podstatu a dosiahnuť požadovaný účinok. Druhý dôvod je ten, že hoci od začiatku vidíte, aký je Anton arogantný, podvedome sa s ním stotožníte a plnú mieru jeho sebectva si uvedomíte až vtedy, keď on sám :D. A stále ma baví, aký dojem vo mne budí autorov postoj k príbehu. Ako keby vravel: Vy mi neveríte, že v švédskych lesoch žijú potomkovia čarodejníc? Nuž, vaša smola!

Ako nájsť stratený deň (KaylieHeather)

,,Cilink," zamrmlala si Clara popod nos. Robievala to vždy, keď sa chystala spraviť niečo dôležité. V skutočnosti to bola skratka: Chvíľa iba letmo iskrí, nemá korene. Bol to citát z knihy, ktorú jej darovala babička na desiate narodeniny."

Takto sa začína príbeh, ktorý je pre mňa naozajstným pokladom a ktorý obdivujem celou hĺbkou svojho srdca. Vraciam sa k nemu v myšlienkach ako k zázraku, za ktorý som nesmierne vďačná - za samotnú jeho existenciu, za to, že som ho mohla prežiť aj ja a za jeho autorku, o ktorej verím, že toho dá svetu ešte veľmi veľa :).

Spája sa mi s ním jedna spomienka, ako som ho otvorila prvýkrát a začítala sa doň, hoci som pôvodne len čakala na pokyny zo školy... A ako som sa s ním ocitla v inom svete, nie však vymyslenom, ale v tom našom, len oveľa krajšom. Čítala som so silnejúcim prívalom radosti, aký som pri knihe už dlho nezažila, vnímala som realitu oveľa intenzívnejšie a odrazu som bola vďačná za všetko, čo mám - čo je jedno z čarov, ktoré príbeh prináša.

Ten rozpráva o zážitku pätnásťročného dievčatka Clary, ktorá sa vydáva hľadať svojho staršieho brata na miesto, kam sa pred dvoma rokmi odsťahoval. Dom nájde prázdny, no dvere otvorené, a za nimi dobrodružstvo, ktoré si pre ňu brat Peter pripravil - alebo ktoré bola po rokoch pripravená vidieť ona sama?

„Zvedavci sa nájdu na každom kroku. Nie všetci však majú odvahu nazrieť za každé dvere."

Zvedavosť vlastná všetkým deťom, ako aj túžba odpútať sa od ťaživej prítomnosti, ju napokon dovedú presne tam, kde mala byť... A keďže Clara už nie je úplné dieťa, všetko pochopí a bude s tým vedieť patrične naložiť. Viac prezrádzať nebudem, aby som celé kúzlo, obsiahnuté do jednodielovej poviedky, nepokazila priveľkým množstvom slov. Naznačím len, že vám pri čítaní v duchu ožijú spomienky, možno aj také, na ktoré ste dlho nemysleli, a vrátia sa stratené dni, ktoré, ako si uvedomíte, nikdy neboli celkom stratené... a stratené ani nebudú.

Mne príbeh priniesol jednu z veľkých právd života a verím, že má čo povedať aj vám. Mám totiž pocit, že viaceré múdrosti, ktoré autorka šikovne votkala do snového detského dobrodružstva, trvá niektorým ľuďom dlho odhaliť a prežiť, a iní, ktorí ich tajomstvo už poznajú, ich občas potrebujú počuť znovu, aby sa ich mohli ľahšie držať. Je to príbeh otvárajúci možnosti, ako lepšie prežiť život, a také podľa mňa príbehy majú byť - hlavne ak ich nekonečná múdrosť žiari z čistého, autentického príbehu, kde nepôsobí ako poučovanie, ale ako rozprávka.

Napísaný je tiež veľmi príjemne - jednoducho a citlivo, tajuplne a s nádychom snovej nádhery, s akou deti vnímajú svoj svet. Vyzdvihnúť by som chcela aj Petra, ktorý je v mojich očiach priam dokonalým človekom a starším bratom, akého by si prial mať každý. Svojou poetikou, múdrosťou a láskavosťou vnáša do príbehu potrebné čaro a dá sa povedať, že je Clariným sprievodcom v jej magickom dobrodružstve. Detská roztopašnosť a nadšenie, ktoré z neho vyžaruje, ho však robí rovnako živým a uveriteľným, a veľmi, veľmi sympatickým :).

Ako nájsť stratený deň si teda určite budem pamätať, či už ako krásne napísané dielo, zdroj myšlienok, s ktorými som strávila nádherné chvíle, alebo ako pripomienku sľubu, ktorý som si pri odhalení jeho pravdy dala.

***

Zdravím všetkých nočných pútnikov aj ranných skorovstávačov (aj Ranných pútnikov) :D. Až po dopísaní tejto časti som si uvedomila, že obe knihy, aj keď sú diametrálne odlišné, majú čosi spoločné - príbeh, kde sa prelína sen s realitou tak, že sa čitateľ sám môže rozhodnúť, či ho bude chápať doslovne, alebo ako metaforu. Máte radi takéto príbehy? 

Nezabudnite sa pochváliť, čo čítate :D. U mňa momentálne prevažuje víťazná zbierka poviedok zo súťaže Poviedka 2019. Zatiaľ čítam prvú (druhú v zbierke) a je taká úžasná, že sa mi ju nechce dočítať! Ak by vás táto súťaž zaujala, môžete ju sledovať na facebooku alebo instagrame (Poviedka - literárna súťaž/poviedka_literarna_sutaz).

Čo sa týka budúceho mesiaca, pravdepodobne budem veľa preč, takže neviem, či stihnem niečo napísať (budem robiť vedúcu v detskom tábore :D :D). Ak by ste sa však nudili, môžete pozrieť aj môj IG účet (mariannacissi_), na ktorom som predsa len trošičku aktívnejšia :).

Prajem vám krásny deň a začiatok leta!

Vaša Cissi