Školský ples sa konal každý rok. A ja som sa naň tak ako minulý rok, tak aj tento rok nechystal. Lenže ak proti vám hlasujú štyri osoby ako Benton, Amy, Christie a Kathleen, je to dosť ťažké. Nakoniec mi mama pohľadala starý oblek, no i to bol problém, lebo za tie roky, kedy som nemal príležitosť si ho obliecť som dosť vyrástol, až mi rukávy končili takmer pri lakti. Samozrejme, Christie si toho pohľadu užívala, no napokon sa rozhodla, že spolu pôjdeme pohľadať nejaký vkusný oblek.

„Určite čierny." povedala, keď sme vošli do obchodu s plesovými i svadobnými šatami a oblekmi.

„A košeľa?" opýtal som sa a očistil si sklíčko na okuliaroch. Zamyslene sa mi dívala na ruky, teda konkrétne na okuliare a od zamyslenia si zahryzla do spodnej pery a potom ju našpúlila. Pozrela mi do tváre a potom sa usmiala.

„Červená." povedala a ja som pochybovačne nadvihol obočie. Zasmiala sa a potiahla ma za rukáv. Po dlhom vyberaní strihu obleku, ktorý by mi najviac pasoval, sme sa dostali ku košeliam. Vybrala mi výraznú červenú a popravde sa mi tá farba dosť pozdávala. Usmial som sa.

„Skús si ju s tým oblekom. Prosím." zamodlikala a ja som jej pobavene postrapatil vlasy a kým si ich upravovala, zmizol som v kabínke. Keď som vyšiel, doslova zo mňa nemohla spustiť zrak. Zasmial som sa, načo zahanbene sklonila hlavu. Podišiel som k nej a zdvihol jej bradu aby sa mi pozrela do očí.

„A ty máš červené šaty?" opýtal som sa a ona sa capla po čele.

„Máš pravdu, na to som nemyslela."

„Nestresuj." pošúchal som jej plecia, „Poďme nejaké vybrať."

Asistentka ktorá stála obďaleč sa široko usmiala: „Chvíľku počkajte."

Pozreli sme po sebe a Christie mykla plecami. O pár minút bola asistentka späť aj s dvoma krásnymi červenými šatami. Jedny boli kratšie s ozdobnými kvetmi vo výstrihu, no ja som siahol hneď po tých druhých.

„Určite?" opýtala sa neisto a okolo prstu si obkrúcala prameň krátkych hnedých vlasov s blond odleskami. Zoširoka som sa usmial a rukou na jej drieku ju popohnal do kabínky a podal jej šaty. O hodnú chvíľu, kým sa s nimi pasovala, konečne vyšla von. Nemýlil som sa.

Mali srdcový výstrih, pod prsiami bol biely čipkový pás. Dokonale obkresľovali Christieninu postavu, pretože boli priliehavé a od kolien sa rozširovali. Ostýchavo sa usmiala, čo vôbec nesedelo k jej výzoru a strčila si prameň vlasov za ucho. Vzal som ju za ruku a prešiel s ňou k veľkému zrkadlu. Moja košeľa bola presne rovnakej farby ako jej šaty, čo bol taký ten najväčší bonus.

„Myslím, že môže byť." prehodil som ľahostajne, načo ma Christie s pobaveným smiechom buchla do pleca. Možno je aj dobre, že tento rok som na ten ples pristal.

„Prečo si nervózna?" opýtal som sa, keď som vzal Christie za ruku.

„Mám trošku trému. Minulý rok som šla na ples s bratrancom, ale teraz..." zahryzla si do pery.

Nešlo sa nad ňou neusmiať. Bola strašne zlatá. A v tých ohnivočervených šatách, ktoré jej neskutočne svedčali a s vlasmi natočenými v kučerách zopnutých vzadu v sponke vyzerala výborne.

„Takže dôvodom tvojej nervozity som ja?" zasmial som sa.

„Tak trošku." hlesla a naďalej sa dívala na špičky topánok.

„Pomôže, keď poviem, že si dnes veľmi krásna?"

Vzdychla a ukázala belasý rovný chrup: „Skôr naopak. Ale ďakujem."

Konečne ku mne zdvihla gaštanové oči a ja som sa usmial.

„Vyzeráte dokonalo!" zvolala nadšene Amy, ktorá k nám prichádzala s Bentonovou spoločnosťou. Amy si vybrala bledé azúrové šaty s áčkovou sukňou ktorú lemovala od pása až k výstrihu biela čipka. Na nohách mala biele lodičky a Bentonovi sa takmer rovnala výškou.

Benton sa s ňou ladil kravatou a zvolil k čiernemu obleku bielu košeľu.

„Dávno si nevyzeral takto dobre, Arian." pochválila ma Amy.

Chcel som ju podpichnúť, no Benton ma prerušil: „Ja neverím! Ty máš učesané vlasy."

Škeril sa jedna radosť a ja som sa zaksichtil.

„Bol to divoký boj." zasmiala sa Christie. Hej bol, pretože som sa jej všemožne snažil zabrániť nájsť hrebeň, dokonca som ju väznil v objatí na posteli, no Kathleen sa rozhodla Christie pomôcť a prezradila jej, kde ho skladujem. Christie pochytila druhý dych, vytrhla sa mi z objatia a už potom nebolo úniku, aj keď učesať ma jej trvalo dobrú polhodinu.

Zaškeril som sa a drgol ju. Zatackala sa a buchla ma späť.

„Mali by sme už ísť dnu." navrhol Benton.

Obzrel som sa a uvidel Kathleen ako postáva kúsok od nás. Christie si môjho pohľadu všimla: „Hneď sme za vami."

Vybral som sa Kathleen oproti: „Ako dlho tu už stojíš?"

„Dosť dlho." usmiala sa tajnostkársky, „Dosť chabá je tá tvoja všímavosť."

„Ja..."

„Bol si zaujatý?" rypla.

„Čo? Nie. Ano.. ja..." zakoktal som sa, zatiaľ čo Kathleen sa usmievala jedna radosť, až sme sa obaja rozosmiali. Kathleen kývla aj ostýchavej Christie, aby k nám podišla.

„Nepúšťaj ho preč z parketu." povedala a obe sa na seba usmiali.

„Moment toto nie je fér." založil som si ruky na hrudi, zatiaľ čo obe sa na mne zabávali.

„Robíme všetko preto, aby si bol šťastný, Arian." vyhovorila sa Kathleen.

„To že ako, už nechaj na nás." povedala a už ma ťahala dnu. Obzrel som sa za Kathleen, ktorá sa usmievala ako slniečko a ostala tam stáť.

Vošli sme do sály a ja som sa úprimne čudoval. Bolo tu snáď dvojnásobne viac študentov ako vídavam za celý deň na chodbách, no i tak bola hala tak veľká, že tu bol voľný priestor na prechádzanie. Ohol som pravú ruku a Christie ma chytila zvnútra za rameno. Vyzerala šťastná. Ja som bol ešte viac. Rýchlo sme pohľadali Bentona a Amy, ktorí sa rozprávali s Noelom. Ten keď ma uvidel, neskutočne sa potešil. Bol som v škole sotva tri dni a aj to sme sa temer nevideli, pretože bol chorý a dnes sme sa od rána vkuse míňali. Kamarátsky sme sa objali.

„Som rád že si späť." povedal nadšene, no ja som sa musel nad týmto pozastaviť. Aj Benton si všimol, že mi úsmev trochu povädol, zatiaľ čo dievčatá sa bavili jedna radosť a Noel sa už díval na pódium, kde ples zachvíľu zahája.

„Deje sa niečo?" opýtal sa opatrne. Síce sme spolu trávili kopu času a naše priateľstvo sa obnovovalo, stále tam nebola tá určitá dôvernosť aká bola pred tým. No sám viem, že to ešte hodnú dobu potrvá.

„Nikdy predtým, ani dokonca teraz, by mi nenapadlo, že by sa niekto potešil môjmu príchodu." povedal som neutrálne, aj keď ov vnútri som sa cítil... zmätený?

„Zmenil si sa. Naučil si sa byť samostatný a našiel si si priateľov. A dostal si sa z problémov."

„Nie tak celkom." opravil som ho. Vo väčšine mi pomohla práve Kathleen, za čo som jej nesmierne vďačný. Niečo som si uvedomil, „Hneď som späť."

„Arian..." ohlásil ma, no to som sa už svižne predieral z davu von až som vyšiel na parkovisko a poklusom zastavil kde si uprostred a obzeral sa.

V momente, kedy som na sebe zacítil niečí pohľad sa ozvalo: „Na niečo si zabudol?"

S jemným úsmevom som sa otočil ku Kathleen: „Sledovanie ti šlo vždy výborne." povedal som narážajúc na časy, keď som netušil, že je duch, no keď som bol sám, cítil som na sebe niečí pohľad.

„Myslela som, že povieš, že som sa zlepšila." usmiala sa a podišla ku mne.

„Hups." zasmial som sa a vzal ju za ruky, „Ale rád by som ťa otestoval v niečom inom."

V očiach sa jej rozžiarili iskričky: „Tak zavri oči."

Poslúchol som a počkal na rozkaz: „Môžeš ich otvoriť."

Obočie mi vystrelilo až ku korienkom vlasov a pery sa mi zvlnili do úsmevu. Kathleen vyzerala úplne inak. Mala na sebe tmavomodré šaty s priesvitnou čiernou látkou na širokej sukni až po zem. Vlasy mala vlnité, čo jej aj tak dievčenskú tvár ešte viac omladilo. Keď sa usmiala, to bola už len čerešnička na torte.

Zvnútra sa ozvala hudba.

„Žiadny chlapec mi nikdy nevenoval prvý tanec na plese." hlesla, keď som ju chytil okolo drieku a ona mi omotala ruky okolo krku, „Ďakujem, že mi plníš sen, Arian."

„To je to najmenej, čo pre teba môžem urobiť a čo ti môžem oplatiť, Rae."

Pri tom oslovení sa usmiala a oprela mi hlavu o hruď. Tak sme tam tancovali počas celej pomalej pesničke. V tej chvíli som mal pocit, že k sebe naozaj patríme. Že sme ako jeden. Aj keď chémia medzi nami už nefungovala tak ako nazačiatku, mal som ju rád. Viac než rád. Miloval som ju, ale nie tým spôsobom, ako sa milujú zaľúbenci. Toto bol čisto jednoduchý opätovaný cit, ktorý vznikol osudom, ktorý vznikol na základe dvoch duší. Dve duše boli ako jedna. Dokonale do seba zapadali, bez jedinej chyby.

Kolísali sme sa v tóne hudby. Uvoľnene som sa oprel lícom o jej temeno. Kathleen ma jemne hladila palcami na zátylku. Či mi bolo ľúto, že nemôžme byť spolu tak ako nám to osud prial? Nie, nebolo. Naopak, bol som veľmi vďačný, že som spoznal niekoho ako Kathleen. Len vďaka nej tu môžem tento večer stáť, vďaka nej sa moje vzťahy s priateľmi opäť obnovujú a moja myseľ pomaly triezvie po tom pekle čo som prežil za múrmi liečebne a len vďaka nej som sme si s Christie tak blízki, keďže viem, že za iných príčin by tomu tak nebolo.

Pieseň pomaličky skončila a ja som Kathleen tuho objal a ona spravila to isté.

„Veľmi, veľmi ti ďakujem." zašepkal som jej do vlasov.

„Aj ja tebe Arian za tanec." pohladila ma po líci a jej široký úsmev ma hrial pri srdci.

„Ja tebe za všetko."

„Tak už bež za ňou." žmurkla a šibalsky sa usmiala. Pustil som ju a naposledy jej stisol ruku. Následne sa rozplynula v jemný prach. No ja som ju mal stále na očiach v celej kráse. Tušil som, že tento večer sa mi určite utkvie v pamäti.

Vošiel som do sály, kde už hrala ďalšia pesnička. Christie v ohnivých šatách som našiel okamžite a zozadu som sa k nej prikradol a chytil ju za driek. Šťastná sa ku mne otočila.

„Smiem prosiť?" ponúkol som jej ruku a ona ju s veľkou radosťou prijala. Vybrali sme sa medzi tancujúce páry, kde som aj kútikom oka zahliadol Amy a Bentona. Začali sme tancovať.

„Tancujem lepšie ako bratranec?" opýtal som sa po chvíli. Zoširoka sa usmiala.

„Ešte si mi nestúpil na nohu, takže áno." zasmiala sa, „A navyše, doma sme to trénovali."

„Inak by som sa tu cítil veľmi trápne." priznal som sa.

„Ale rýchlo sa učíš, to je dôležité." pochválila ma.

„A ty si sa kde naučila tancovať?"

„Chodila som na tanečnú školu." zapýrila sa.

Udivene som sa usmial. Prekvapilo ma to.

„Vydržala som tam tri roky." povedala a úsmev jej následne mierne poklesol, „Keď som začala vidieť duchov, musela som sa veľa vecí vzdať... vieš prečo."

„Je to ťažké vidieť ich a tváriť sa pritom prirodzene alebo si ich nevšímať. Hlavne ak po tebe kričia alebo sa proti tebe rútia v zvieracej kazajke."

„Áno." trpko sa pousmiala, „A keď som sa s tým naučila žiť, už sa mi tam späť veľmi vracať nechcelo."

„Aké máš záľuby teraz?" opýtal som sa.

„Milujem knihy. A chodievam s Amy na koncerty."

„Kedy ma prestaneš prekvapovať?" zasmial som sa udivene.

Zaškerila sa: „Neprekvapujem. Len ti ukazujem svoju druhú tvár."

„Ešte mi povedz, že v piatok sa meníš na parketovú divu." rypol som.

„Ak by som mala šaty kratšie než po stred stehien, možno by som ti čo to predviedla." pokračovala v hre a následne sme sa obaja rozosmiali, až sa k nám pár pohľadov otočilo. So smiechom sa oprela čelom o moju bradu a následne mi znova pozrela do očí.

„Čo mi ešte povieš o sebe?"

„Prečo mi teraz nepovieš o sebe niečo ty?"

„Pretože stačí vojsť do mojej izby a sama uvidíš."

„Nie nie. To bol starý Arian." pokývala hlavou, „Mňa zaujíma nový Arian. Čo plánuje robiť?"

„Ak to vravíš takto..." zamyslel som sa, „Nový Arian zvažuje prerobenie izby a zároveň ťa pozýva na výbornú čokoládu ktorú kúpi v práškovej podobe v najbližšom supermarkete a premieša ti ju s mliekom. A ak si želáš, pre tvoju radosť a spokojnosť sa môže tváriť, že ju pripravil podomácky."

Rozosmiala sa: „To mi je ale lákavá ponuka."

„Snáď neodmietneš." povedal som a zastali sme, lebo pesnička dohrala a pomaly sa začínali ozývať nové tony, „Tak ako ďalší tanec."

Oči sa jej usmiali: „Určite nie."

Oprela si hlavu o moje plece a tak sme tancovali ďalej a zároveň sa bavili o všetkom možnom, aj cez niekoľko pesničiek, až dokedy nás neboleli nohy a nešli sme si sadnúť. Tam sme sa bavili s Bentonom, Amy a s Noelom a jeho spoločnosťou. Pri dvoch pesničkách sme si s Bentonom vymenili partnerky a to pri tej druhej schválne, aby sme Amy prekazili romantickú predstavu tanca. Napokon ale rezignovala a tak sme si my dvaja ešte zatancovali aj na tretiu pesničku. Potom sme sa vrátili k stolom, kde stál Benton.

„Kam šla Christie?"

„Na toalety." povedal a ja som prikývol. Vybral som sa tiež na chodbu lebo vzduch v hale mi prišiel už nedýchateľný. Na chodbe som narazil na Christie.

„Prečo si vyšiel von?" opýtala sa.

„Potreboval som sa nadýchať čerstvejšieho vzduchu." na znak porozumenia prikývla a pomaličky sme kráčali ďalej chodbou, až kým ma po pár minútach nezastavil známy hlas.

„Konečne sa vidíme Arian." otočil som sa a zbadal Stuarta s jeho spoločníkmi. Vyzerali ako šelmy čo sa čochvíľa vrhnú na svoju korisť.

„Zas a znova si všetko pokazil. Konečne bol od teba pokoj, no nie, ty sa vrátiš aj keby to znamenalo, že vstaneš z mŕtvych." povedal nenávistne a rezkým krokom sa k nám blížil, „A plus ti niečo dlhujem za tú ranu v ten večer pred domom Pierceových."

Diabolsky sa uškrnul, zatiaľ čo Christie ma už ťahala za rukáv. Silno som ju vzal za ruku a rozbehli sme sa chodbou hľadajúc dobrý úkryt. Christie zastala a vyzula si topánky a potom sme pridali znova do behu. Zahli sme za roh a skryli sa v miestnosti pre upratovačky. Tma a ticho v malom priestore sa stalo naším úkrytom. Dupot sa blížil.

Započul som Christienin prerývaný dych: „Arian..."

Kroky ustali kúsok od nás na chodbe.

„Pššt." šepol som.

„Arian ja trpím..." šepla roztraseným hlasom, „Ja sa bojím..."

Vtedy mi to došlo. Christie trpela klaustrofóbiou.

„Nepočuješ niečo?" ozvalo sa na chodbe.

Stiahol som si ju do objatia a hladil ju po vlasoch. Zvierala mi košeľu a pritom sa snažila neplakať. Vtisol som jej pusu na líce a následne sa perami oprel o jej čelo. Zdalo sa, že ju to málo ukľudnilo.

„Tadiaľto." ozvalo sa a kroky zanikli na chodbe. Vydýchol som si. Christie mi zovrela košeľu ešte viac.

„Ešte chvíľočku." pošepol som jej a ona ma tuho vystrašene objala. Po necelej minúte som pomaly otvoril dvere a vyšli sme ruka v ruke na chodbu.

„To bolo tesne." povedala otrasene Christie a sotva udržala topánky v ruke.

„Ani nie." ozval sa znova ten neprajný hlas a Stuart sa vynoril na chodbe oproti nám. Otočili sme sa na odchod, no tam sa zjavili jeho dvaja blbci. Zanadával som, otočil sa späť k nemu a Christie stiahol za seba do zdanlivého bezpečia.

„Daj si pohov Stuart."

Vysmial ma: „Až keď konečne prestaneš zavadzať."

„Prečo si to nevyriešime len my dvaja proti sebe?" opýtal som sa a pozrel na jeho kumpánov a potom späť na neho.

„Arian." varovala ma nesvoja Christie.

Stuart si ma premeral a potom sa drzo uškrnul: „Fajn. Konečne ti dám poriadne nahubu."