Trpaslíci sedeli pri ohni a ohrievali si ruky. Večery už dávno nebývali tak príjemne teplé ako zvykli, tiahlo sa k jeseni, ktorá už pomaly dávala pociťovať svoj blízky príchod. 
     ,,Je čas zaspievať si," zvolal Idur počas toho, ako vstával zo zeme, napol hruď a začal spievať, aby raz a navždy prelomil to hrobové ticho, ktoré každú chvíľu nastávalo.

Raz bol jeden kráľ,
čo kráľovstvo mal,
dvom podivným bratom
šancu zas dal,
raz bol jeden kráľ,
čo máločo spal,
za svoj skromný ľud 
aj život by dal.

Kráľ trpaslíkov,
čo Heznak sa zve,
je obavou protivníkov
a dobre nám chce.

     ,,Dosť, lebo sa začnem červenať," rozosmial sa Heznak a potriasol hlavou. Chválu mal rád, vernosť i oddanosť tiež, ale všetkého veľa škodí a bol si toho vedomý. 
     ,,Ale však hovorí pravdu," povedala Arachne a milo sa na trpasličieho kráľa usmiala. Vysmiaty, pokojný a uvoľnený Heznak bol akoby úplne iným trpaslíkom, než ten mrzutý, podráždený a večne zamyslený. Veselý či smutný, jediné, čo ho nikdy neopúšťalo bola tvrdohlavosť a hrdosť. Dala sa mu čítať z očí ako z nejakej knihy, ktorá má síce chaotický obsah, no viete, že bude stáť za to. To nebolo ale jediné, čo sa z Heznakových modrých očí dalo vyčítať. Arachne sa do nich pozerala veľmi rada, pretože v nich zakaždým našla niečo iné. Raz hnev, raz zármutok, inokedy veľkú vášeň, hrdosť, pýchu, strach, no najlepšie sa z nich dala vyčítať láska, ktorú mal nielen voči nej, ale aj ostatným, ktorých mal rád. Koľkokrát len tak sedel a pozeral sa na trpaslíkov milujúcim pohľadom, pričom bolo jasné, že cíti voči ním veľkú zodpovednosť a neodpustil by si, keby sa čo len jednému z nich niečo stalo. Smrť Sigruka ho zlomila a urobila jeho srdce ešte tvrdším, ale nikdy neprestalo milovať a šíriť dobro. Heznak bol zvláštny, pretože hoc bol zlomený, vždy sa zlepil dokopy, ale tie polámané kúsky sa veľakrát od seba odliepali a urobili z neho toho, kým bol dnes. Nesceleného trpaslíka, ktorý sa vždy musel dať dokopy len preto, aby bol oporou druhým. Mohol sa tváriť nezlomne, pyšne, takisto i vyrovnane, no iba Arachne vedela, aký v skutočnosti je. Každou minútou túžila viac a viac vypátrať príčinu, pre ktorú je Heznak uväznený v hmle minulosti a smútku, skrz ktorú síce občas zasvieti nejaké svetlo nádeje, no ako príde, tak i zhasne. Keď sa tohto večera Arachne naňho pozerala a videla jeho úsmev, milý pohľad a veselého ducha, úprimne ho začala obdivovať. A práve preto sa doňho zamilovala. Nie pre postavenie kráľa, ani pre majetky či slávu, ale pre jeho silu, ktorá bola nemalá a i skrz svoje starosti a bolesť dokázal navôkol šíriť úsmev a pocit bezpečia. 
     ,,Je všetko v poriadku? Si nejaká zamyslená," štuchol Heznak prstom do Arachne a podvihol obočie.
     ,,Á-áno, všetko je tak, ako má byť," nevedela rýchlo zareagovať, ale vykoktala sa. Dupinovi vedľa nej hlasno zaškvŕkalo v bruchu, až si myslela, že zožral žabu.
     ,,Máte hlad?" spýtala sa Arachne veselým tónom. Trpaslíci bez jediného váhania prikývli a zbiehali sa im slinky, pretože vytušili, že ich Arachne nasýti.
     ,,Postačí nám trochu prepeličieho mäsa, prosím, už dlho som necítil tú jemnú chuť na svojom vysušenom jazyku," kľakol si Dupin a prosiac ju zložil pred Arachne ruky, akoby sa k nej modlil.
     Arachne luskla a už im popod nosy voňalo dokonalo prepeličie mäsko upečené do chrumkava. Trpaslíci jedli, koža z mäsa im chrúpala pod zubami a boli špinaví až kdesi poza uši. Pochutnávali si všetci okrem Frederika a Alexandra.
     ,,Vy nemáte hlad?" spýtala sa Arachne.
     ,,Isteže máme, len nevieme, či smieme jesť. Nezaslúžime si to," prehovoril Frederik, ktorý zosmutnel v tvári.
     ,,Prečo by ste si to nezaslúžili?" 
     ,,Za to, ako som sa k tebe zachoval a za to, že ma Alexander nedokázal predo mnou zastaviť vo chvíli, keď som sa ti chystal vykričať tie klamstvá do tváre."
     Arachne zaplavila radosť a neopísateľné nadšenie z toho, čo jej Frederik povedal. Pochopila, že si uvedomil, že sa choval hnusne a ublížil jej. ,,Frederik, ja ti to odpúšťam. Nezvykajte si však, aj ja mám svoje hranice."
     Bratia sa na seba pozreli, usmiali sa a venovali si objatie. ,,Zvládli sme to, odpustila nám!" zapišťal Frederik šťastím a Alexander sa od radosti celý triasol, akoby mal voľaký záchvat. Nenápadne sa prikradli bližšie k ostatným a zobli si trošku prepelice, ktorá voňala okolím.
     Zatiaľ čo boli ostatní zaneprázdnení jedlom, Heznak sedel a hľadel zamyslene do ohňa. Čarodejnica len povzdychla a priblížila sa k nemu ešte viac.
     ,,Tak, čo ťa trápi tentokrát?" spýtala sa ho čo najmilšie, ako dokázala.
     ,,Premýšľam. Na juhu je jeden rod trpaslíkov."
     ,,A? To je zlé?" nechápala.
     ,,No dobré to asi nie je, keďže sa im plazíme na územie a chystáme sa vziať vzácnosti z Firlánu."
     ,,Ale to nie je ich dedičstvo, určite je im známe, že je vaše, takže vám nemajú čo do toho zasahovať."
     ,,Vážne? Nevidela si azda na vlastné oči, čo sú schopní ľudia robiť pre hlúpe majetky a zlato?" vybuchol a zahnal sa rukami.
     Arachne sa ho trochu zľakla. ,,Isteže videla, Heznak. Čoho presne sa teda obávaš?"
     ,,Že sa preleje trpasličia krv. Že pôjde proti sebe vlastná rasa, tá istá krv."
     ,,Takže ty nemáš strach o to, že ťa pripravia o poklady Firlánu, ktoré patria tebe i tvojmu ľudu?"
     Heznak sa uškrnul. ,,Drahá moja Arachne, už dávno som pochopil, že nie všetko, čo sa blyští je vzácne. Možno je, ale nie tak vzácne ako životy tých, ktorých mám rád. Na túto výpravu som sa dal len pre mojich trpaslíkov, pretože si zaslúžia byť obdarení tým, čo im právom patrí. Ja viem, že som na nich hrubý a občas i krutý, ale robím to preto, aby som ich chránil. Sú moja rodina, sú to jediné, pre čo žijem. Teda, ak nerátam teba."
     Čarodejnica sa začervenala a nevedela, čo má na tieto slová povedať. Bola šokovaná, uchvátená a milo, veľmi milo prekvapená.
     ,,Heznak, dlžím ti ospravedlnenie."
     ,,Za čo? Nič si mi nikdy neurobila," zadivil sa kráľ a zaklipkal očami.
     ,,Dala by som si najradšej facku za to, že som si o tebe niekedy vôbec myslela, že si zlý. Že nevieš, čo je láska, dobro a jemnosť. Každým dňom na tebe vidím opak. Si ten najmilujúcejší, najvernejší a najčestnejší kráľ, akého som kedy mala možnosť spoznať."
     Heznak ostal sedieť s vytreštenými očami a pootvorenými ústami. ,,Myslíš to vážne? Naozaj si myslíš, že som dobrý trpaslík?" spýtal sa.
     ,,Ten najlepší," povedala šibalsky Arachne a štuchla doňho, aby sa usmial. Namiesto toho sa mu však do očí natisli slzy.
     ,,Si prvá bytosť, ktorá mi kedy povedala niečo tak pekné a úprimné. Ešte som nikdy o sebe nepočul nič pekného, čo by vyšlo z úst druhých. Ani od škriatkov, ani víl, či iných bytostí a už vôbec nie elfov. Ale to, že si mi tieto slová povedala práve ty, to je pre mňa najväčšia česť a môžem byť tým pádom na seba právom hrdý. Tvoje slová pre mňa majú hodnotu slov celého údolia."
     Arachne ostala dojatá a venovala mu silné objatie. Potom si sadla späť na zem, oprela svoju hlavu o jeho rameno a spolu hľadeli do ohňa, ktorý tancoval do rytmu Frederikovej píšťalky.
     Frederik si veselo vyhrával na svojom hudobnom nástroji, no nebol až tak veselý, ako sa mohlo na prvý pohľad zdať. Videl, ako sa Arachne opiera o Heznaka a začali ho hrýzť nervy do celého tela, akoby ho napadol včelí roj.

     ,,Vypadajú šťastne," usmial sa Alexander, keď ich videl v objatí. O citoch jeho brata voči Arachne netušil, ale všetko pochopil v momente, keď mu Frederik od hnevu hodil píšťalku do hlavy.
     ,,Áu! Si normálny?!" skríkol Alexander a v kruhu trpaslíkov nastal rozruch.