Arachne sa silou mocou snažila dvere otvoriť, no ani za čerta to nešlo. Nerozumela tomu. Zrúcanina sa zdala byť úplne opustená, kto by v nej mohol len byť? A prečo by kradol Heznakovu korunu?

     ,,Otvor tie dvere! Ak to neurobíš, otvorím ich sama!" zakričala Arachne a udierala rukou do dverí, ktoré sa však stále neotvárali.
     ,,V poriadku, nech si kto si, čo si, zabúdaš, že máš tú česť s čarodejnicou," povedala Arachne veľmi hrdinským tónom, akoby bola nejaký poloboh a priložila ruku na dvere.

Dvere drevené,
zavreté neznámym,
počujte slová kúzelné,
otvorte sa! - nech svoj čas nemárnim! 

     Dvere sa pomaly otvorili. Zavŕzgali ako škrípajúce zuby a Arachne bez váhania vošla dnu. Po nikom ani stopy, zlodej sa s ňou zjavne chcel hrať na schovávačku. Alebo zmizol?
     ,,Ukáž sa, vari nie si taký zbabelec a nebudeš sa skrývať!" vyzvala lupiča a hľadela zo strany na stranu snažiac sa zachytiť i ten najmenší pohyb.
     ,,Urob, čo ti kážem, lebo keď ťa nájdem, oľutuješ to."

     Keď videla, že nič nezaberá, vyšla roztrúsenými schodmi na vyššie poschodie. Okrem starej postele, ktorá patrila Malonovi a nočného stolíka, ktorý mal vedľa nej, nevidela vôbec nič. Ešte tam bola drobná skriňa o trošku nižšia než Arachne, ale dvierka boli polorozpadnuté a jediné, čo tam mohlo byť, boli potkany a myši. Zdala sa prázdna.
     Chcela sa už zúfalo vrátiť späť ku vchodu, keď v tom jej napadlo, že môže použiť dračí zrak. Zavrela teda oči, zhlboka sa nadýchla a keď otvorila oči, dračí zrak bol veľmi slabý. Mirrel zjavne nemala dosť síl na to, aby sa o svoj zrak mohla deliť so svojou jazdkyňou.
     ,,Do pekla," zavrčala a zamračila sa.
     V tom momente sa však dvere skrine otvorili a ozval sa zvuk podobný tomu, ako keď padne minca na kamennú zem. Cing-cing. K jej nohám sa prikotúľala kráľova koruna. Rozbehla sa k skrini a postavila sa pred ňu, aby to, čo v nej bolo, neutieklo. To, čo videla by jej nikdy v živote nenapadlo, ani v samotnom sne. Žmurkal tam na ňu hnedými očami starý splašený trpaslík, ktorý mal úplne šedivé vlasy i bradu, čo siahala po zem. Po bokoch mal zapletené skutočne strapaté vrkoče a vlasy mal uzol jedna radosť. Triasli sa mu nohy a bolo vidno, že sa mu chcelo od paniky a strachu kričať.
     ,,Upokoj sa. Povieš mi, čo si zač?!" prevrátila čarodejnica oči k stropu a zalomila rukami.
     ,,Hlúpe dvere, čerti to chystali, vedel som, že sa o ne nemám opierať!" mrmlal si starý trpaslík popod nos a zvraštil svoje husto zarastené obočie. Typický trpaslík, tí sa skutočne nezaprú.

     ,,Niečo som sa pýtala, deduško!" 
     ,,Deduško?! Čo si o sebe myslíš, mláďa bosorácke? Ja som kráľ Malon!" urazil sa starec a štuchol do Arachne, pričom mierne cúvla vzad.
     ,,Malon? To nie je možné, ako si prežil?" ostala Arachne hľadieť na starčeka s otvorenými ústami a obočím dvihnutým až kdesi k oblakom.
     ,,Čo je ťa do toho?! Vráť mi tú korunu!"
     ,,To ani náhodou, tá nepatrí tebe."
     ,,Veru patrí, nikto z tých počmáraných kráľov si nezaslúžil trón. Ja, ja a len ja som si ho zaslúžil! A čo som dostal? Výsmech! Za tú vernosť, ktorú som voči Alfridovi polovicu svojho života zachovával!" zúril Malon a odvážne vyšiel zo skrine oháňajúc sa rukami.

     ,,Nepribližuj sa ku mne!" zakričala Arachne a cúvla o pár krokov vzad. Trpaslík bol síce malý, ale Arachne nevedela, čo od neho môže čakať. Bolo veľmi podivné, že žil po toľkých rokoch o samote a tváril sa veľmi, veľmi nahnevane. Možno ho ovládali kdejaké čary, bosoráctva či iné nepekné veci. 
     ,,Daj mi tú korunu!" zareval ako nejaký dravec a vyceril na Arachne svoje skazené zuby, čo vypadali ako červivé hríby.

     Našťastie, akoby to sami bohovia chceli, vošiel do zrúcaniny Heznak. ,,Arachne, si hore?" spýtal sa a všimol si na roztrúsených schodoch jej malé stopy. Vybehol hore schodmi a keď vyšiel na druhé poschodie, rozkašľal sa ako tuhý fajčiar.
     ,,Arachne, prečo máš moju korunu?!" zarazil sa a uprel svoj zrak na svoj milovaný klenot. Nechápal, čo sa deje. Až keď sa Arachne dala nabok, uvidel starého trpaslíka, ako za ňou stojí a mračí sa ako besný pes.
     ,,Čo to u Durinna je?!" prskol kráľ hory a pristúpil bližšie k starcovi, na čo sa Arachne dala stranou.
     ,,Zdravím ťa, Heznačik," povedal provokačne Malon a vyceril naňho zuby, ktoré mu spôsobovali naozaj odporný zápach z úst.
     ,,Nemám pocit, že sa my dvaja poznáme," povedal povrchne Heznak a opäť sa nechápavo pozrel na Arachne.
     ,,To som ja, Malon. Rád ťa vidím, Výsosť," smial sa z plných pľúc trpaslík poznačený vekom a piskľavo sa rozkašľal. ,,Viem, že som nebol verný tvojim predkom, ani tebe, ale to neznamená, že by som bol schopný uškodiť ti. Preto ti poviem pravdu. Táto bosorka sa ti snažila ukradnúť korunu a dať ju no...ehmmm...preč. Preč od teba."

     Heznak sa zamračil a nepekne sa pozrel ako naňho, tak i na Arachne, ktorej sa roztriasli ruky. Bála sa, že mu to hnusné klamstvo uverí.
     ,,Heznak, to vôbec nie je pravda!" bránila sa.

     Heznak prišiel bližšie k Arachne, vzal jej jemne korunu z rúk a dal si ju na hlavu. Na to ju chytil za ruky a pozrel sa jej do očí. ,,Poznám ťa až moc dobre na to, aby som vedel odhadnúť, či mi klameš, alebo nie. Stačí sa ti pozrieť do očí a hneď viem, že mi hovoríš pravdu," povedal tichším hlasom, až to vypadalo, akoby chcel, aby to počula len ona.

     Malon len nechápavo čumel po Heznakovi, ktorý držal Arachne za ruky. ,,No pozrime sa, trpaslík zamilovaný do čarodejnice, to je fakt podívaná!" rozosmial sa na plné hrdlo a jeho smiech sa ozýval rozpadnutými priestormi.
     Heznak len prevrátil oči a hľadel do stropu.
     ,,Prečo si všetci myslíte, že ma Heznak miluje?! Viem, že ma má rád, ale to je tak všetko. Je to vari niečo zlé?!" zarazila sa čarodejnica a odtiahla svoje ruky z tých jeho. ,,Toto sú vaše problémy, riešte si ich sami," povedala naštvane a vydala sa von zo zrúcaniny.
     Heznaka nesmierne naštvalo to, čo Malon spôsobil svojimi výsmešnými slovami. Udrel sa päsťou do hrude a zreval hrubým hlasom: ,,Nepchaj ten svoj škaredý opuchnutý nos do vecí, do ktorých ťa nie je absolútne nič!" Keď dohovoril, dupotom pristúpil k starému Malonovi, chytil ho za goliere a podvihnutého nad zemou ho priniesol až k schodom, z ktorých ho následne zhodil ako nejaké vrece zemiakov. Starý trpaslík sa kotúľal dolu strmými schodmi a nadával na trpasličieho kráľa. ,,Hlupák, darebák, trkvas!" ozývalo sa.

     Arachne medzitým oboznámila zvyšok skupiny o Malonovi a všetci do posledného trpaslíka urobili pred vchodom polkruh, z ktorého sa nemal Malon šancu dostať. Heznak ho nemilostne kopal až dovtedy, kým sám nevyšiel von zo svojho takzvaného hradu.
     ,,Tento žobrák zradil našich predkov, snažil sa ma okradnúť, pošpiniť meno našej priateľky a ešte si aj dovoľoval do mňa samotného," povedal a hľadel na roztraseného Malona, ktorý sa v klbku krčil na zemi.