Takže najprv ja :) môžte to preskočiť a čítať hneď novú časť ale budem rada,ak mi budete venovať svojich pár minút :)

Práve teraz som na tom dosť zle. Nám chuť vytrhat si všetky vlasy a hlavne sa na seba hnevám. Hnevám sa na seba zato že, nedokážem prestať plakať nad tým, ako sa naše životy skomplikovali.

Tento rok nenávidím a to je čo povedať. Práve teraz sedím v kuchyny obklopená servitkami a nedokážem sa zmieriť s tým čo namna všetko padlo.

Odchod Zayna,rozpad One direction a teraz dôvod pre ktorý tu vyrevujem už dve hodiny ako malé decko. Smrť Louiho maminky ma zložila na kolená.

Vedela som,že začiatok niečoho nového bude ťažký ale KURVA ten chlapec si to nezaslúžil!

Veď má len 25 rokov ! Je to ešte dieťa!  

Má žiť a nie celé noci plakať , za niečím čo mu boh vzal. Vieš, čo bože!? Môžem ta jebať ,berieš to čo ti nepatrí !

No najviac zo všetkého ma mrzí,že tam niesom. Niesom aspoň po blízku aby som mu povedala že, ma to mrzí. Že, bude všetko dobré. Že, ešte nie je koniec ale nový začiatok.

Ale hlavne,že je naňho pyšná.

Johanna vychovala ste úžasného syna. Môžte byť naňho pyšná. Áno, urobil pár zlých rozhodnutí ale kdo v dnešnej dobe nechybuje? Nikto.

Veľmi mu chýbate rovnako ako aj nám. Mrzí ma,že som vášmu synovy nenapísala na Twitter alebo aspoň Istagram. Viem,že váš syn potrebuje podporu ale stačí skutočne táto?

Myslím,že nie.

Mojim snom je urobiť si reštauráciu a nevedela som prísť dlhé roky na názov. Premýšľala som dlhé roky ale dnes som si ho našla.

Chcela  by som ju pomenovať podľa vás. Bola ste mojim vzorom a verila som vám.

Kto by sa predsa o Louisa  postaral lepšie ako vy?

Boli ste našimi očami a ušami kým my sme trpli pri obrazovkách počítača čo urobí váš syn tentokrát.

Nepoznala som vás. Ale viem kým ste bola.

Matkou ktorú som ja nikdy nemala.

Ale veľmi som si ju priala.

Každý z nás sa bude musieť jedného dňa vrátiť "domov" , na úplný začiatok toho všetkého a ja už neplacem keďže, viem kam ste sa dostali vy madam.

Do neba.

Budete anjelom,ktorý bude navždy na Louisa dozerať.

A mojim snom o dokonalej matke.

Odpočívajte v pokoji Johanna.

Harry

Opretí chrbtom o dvere som všetko predychával. Uniesli ma.

Kvôli Louisovi.

Bože, vedel som,že má nejaké kontakty ale až také?

Bol toho skutočne schopný?

Čo mi chce povedať?  Že, ho to mrzí. Že,mu to je ľúto.Že ,ma miluje.

Neskoro Tommo.

Opretí o dvere som predychával to,že na to mal. Teraz som skutočne v jeho dome zamknutý v miestnosti ktorú som ešte pred pár dňami nazýval našou spáľňou. Nazýval. Predtým ako ma zradil, predtým než moje srdce odvial vietor do diaľky.

Ticho ktoré ma obklopovalo zo všetkých strán prerušil po chvíli hlasný krik z kuchyne.

"Ako ste mohli pán Tomlinson!" Vykríkla po asi Louisovi Mária a ja som napätí počúval,čo oslovený muž vypotí.

"Nikdy by ste to nepochopili" povedal jej Louis. "Pán Tomlinson pred pár dňami ste mu zakázali aby sa zamiloval ale teraz túžite len potom!" Vykríkla naňho znova.

Cez dvere som počul ako pod jeho váhou pukajú drevené schody a ja som cúvol k posteli. Ďaleko od dverí a zároveň aj od muža ktorý z nich víde.

To sa stalo o pár minút a dvere sa otvorili. Chladné oči Louisa Tomlinsona ma okamžite uväznili vo svojom zajatí a ja som nasucho prehltol. Mal ten typ očí do ktorých ste sa mohli pozerať celé hodiny a nikdy ste nemali dosť.

"Chcem ísť domov" povedal som mu len čo zavrel dvere. Mal som malú nádej ,že sa mi podarí utiecť ale keď dvere zamkol vedel som,že moja nádej sa úplne rozplynula.  

"Zostaneš tu" povedal mi chladne a kľúčik položil na stôl vedľa ktorého stál. "Na toto nemáš právo" povedal som mu pokojne. Nechcel som vybuchnúť.

Nechcel som byť ten Harry Styles,ktorého poznal.

Som iný. Zmenil som sa.

"Mám právo aj na horšie veci ako je len obyčajný únos Harry takže na tvojom mieste držím ten svoj šikovný jazýček za zubami" povedal mi Louis a ja som naňho neveriacky pozrel.

"Čo všetko by si bol schopný spraviť?"Spýtal som sa ho šokovane. "Ten chlap ktorý ta priniesol je Niall Horan" povedal mi. Výborne, aspoň mám meno únoscu.

"Jeho matka je vážne chorá Harry. Stačí jediný telefonát a odpoja ju od jediného prístroja čo ju drží pri živote" povedal mi a vytiahol telefón.

"Schovaj ten telefón Louis" povedal som mu ale on si dal telefón k uchu.

"Odpovies mi na pár otázok Harry nechceš predsa aby sa niečo stalo bezbrannému človeku" povedal mi posmešne. Jeho modré chladné oči stále nepúšťali zo zajatia tie moje a ja som sa cítil v pasti.

"Alebo áno?"Spýtal sa ma a zdvihol naňho svoje dokonalo tvarované obočie, ktoré sa takmer stratilo v jeho hnedých vlasoch. Zakrútil som  hlavou v nesúhlas. Nemohol som odpovedať. Môj hlas by okamžite zlyhal.

"Miloval si ma ?"Spýtal sa ma. Neprekvapilo ma to. Vedel som,že jedna z jeho otázok bude mierena práve na túto tému.

"Prikývol som na súhlas. "Slová Harry slová" povedal,mi netrpezlivo. "Áno" povedal som mu rozklepane.

"Si si vedomí toho čo si urobil?"Spýtal sa ma. "Odišiel som" povedal som mu.

"Nie ušiel si" povedal mi naštvane. "Mal si ma zlomiť a to sa ti podarilo, nebolo nutné pokračovať" povedal som mu rovno.

"Ja poviem kedy máš skončiť" zavrcal namna. "V zmluve je napísaný presný dátum a ten už vypršal" povedal som mu na svoju obranu.

Mám svoje práva. Už niesom iba panáčik na nitkách pripravený skočiť ako pískne.

"Nesúhlasím Harry, asi si ju nedoštudoval dostatočne" povedal mi a prístupil kumne. Jeho ruka sa objavila na mojom zápästí vďaka čomu ma potiahol k sebe a ja som udrel do jeho hrude.

Cítil som,že je silnejší ako keď sme sa stretli naposledy.

"Na zmluve je ešte jeden dátum. Úplne v zadnom rohu na pravej strane,je tam pre prípad,že zlyhám" povedal mi.

Dátum? Aký kurva dátum!

"Je tam dátum 20. 12. Harry" zašepkal mi do ucha a ja som sa naňho rýchlo otočil. Oči rozšírené v strachu.

"Presne tak naša zmluva ešte neskončila" povedal mi tvrdo a ja som vykríkol keď ma hodil do postele. Zaprel som sa o lakte aby som mohol vidieť jeho dokonalé telo a modré oči,ktoré pomne hladovo prechádzali aj ,keď moje telo zahalovalo oblečenie.

Jediné čo som počul bol môj zrýchlený tep a to ako rýchlo môj mozog premýšľa nad vykrútením sa z tejto situácie. 

"Už mi,neujdeš Harry" zašepkal a ja som začal zbesilo cúvať po rukách od jeho tela ale on si ma pritiahol za nohy späť pod svoje telo.

"Potrestám ta dostatočne za to,že si odišiel a neposlúchol svojho pána. Ohrozil si svoje zdravie a aj zdravie iných ľudí z tohto domu. Neposlúchol si pána, neposlúchol si mna!" Zavrcal do môjho ucha  a ja som vedel, že všetka nádej na útek práve teraz vyhasla.