Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

Harryho izba a obraz pre Máriu

Louis

Vstúpil som do malej izby pričom mi do tváre okamžite udreli biele steny na ktorých sa nachádzali všemožné obrazy. Zavrel som dvere aby ma nemohol nikto vyrušiť a prechádzal som sa po izbe.

Po zemi boli samé temperové farby, ceruzky, vodové farby a nakoniec komixi. Sklonil som sa k jednej kopke a vytiahol som z nej v tej dobe asi ešte prvé vydanie Spidermana. Otvoril som ho na stranách kde boli rožky ale našiel som len kúsky papiera. Obrázky boli preč.

Až neskôr som si niečo uvedomil. Čakal že poňho niekto príde. Veril,že ho niekto zachráni. Bože, mám chuť ísť dolu a Iana zabiť nie mu len ublížiť.

Každý obrázok ktorý Harry nakreslil bol s nejakým superhrdinom a potom šedá postava. Bol som si istý,že tá šedá postava bola Harry.

Bože, kde som bol keď si ma potreboval?

Otvoril som každý jeden jeho šuplík hľadajúc aspoň niečo čo by som mu mohol vziať teraz. Po jeho veci pošlem Nialla. Nič z týchto vecí tu nenechám.

Všetky obrazy som dal dolu až som našiel za jedným z nich dieru a v tej diere krabičku. Opatrne som ju vzal do rúk aby som ju nebodaj nepokrčil a otvoril som ju. Bola v nej obrovská mušľa. Vybral som ju a dal som si ju k uchu. Počul som šepkanie mora a až potom mi doplo prečo sa Harry bojí vody.

Bol v mori a asi to neboli krásne spomienky. Mušľu som položil späť a krabičku som zavrel. Ešte raz som sa poobzeral po jeho izbicke ktorá bola menšia ako mal samotný Harry Potter a zavrel som ju.

Presne ako som očakával ma služba Iana čakala pri dverách. Mala pri sebe len jeden jediný kufor aj ten bol veľmi maličký. Vzal som jej ho a bez jediného pohľadu do útrob tohto nechutného domu som vyšiel von.

"Prosím posaďte sa " povedal som tej,žene a ona si sadla aj keď vydesene ale sadkala si.

Prikázal som aby ma odviezli rovno za Harrym. Chcel som mať istotu ,že je v bezpečí.

Harry.

"Harry toto bola pošta" povedala mi Mária zo smiechom keď videla ako idem porazene od dverí. Čakám Louisa už od kedy som sa zobudil. Dokonca som povedal Márii že, na nakúpi nepôjdem kým tu nebude Louis.

Snažila sa ma prehovoriť ale prišla na to ,že ja a Louis sme skoro rovnako tvrdohlavý. Keď už videla,že mi to čakanie podľa nej začína liezť na mozog dala mi plátno a pár farieb.

"Kým príde pán Tomlinson niečo mi aspoň nakreslíš" povedala mi s úsmevom. "Aspoň budem na teba mať pamiatku keď budeš musieť odísť" povedala mi smutne a ja som videl ako sa jej v očiach zaleskli slzy.

"Ale notak ešte nejdem preč" povedal som jej a silno som ju objal." Dobre stačilo objímania a teraz už choď kresliť" nakázala mi a ja som sa s hlasným smiechom došuchtal k plátnu kým ona zase k hrncom v kuchyni.

Chvíľku som premýšľal nad tým čo by sa jej tak mohlo páčiť ale potom som sa rozhodol pre západ slnka pri mori. O pár hodín som kráčal s obrazom k Márii a usmieval som sa ako slniečko. "Viem ,že to nieje bohviečo ale dúfam že sa ti bude páčiť" povedal som jej dosť nervózne.

"Ale notak Harry ukáž mi to určite to bude dokonalé" povedala mi a ja som jej s obavami ukázal plátno.

"Viem ,že to je škaredé a tie farby sa tam nehodia ale myslel som si" hovoril som jej."Pane bože Harry je to nádherné a tak živé a prekrásne" povedala mi Mária čím mi vzala úplne všetky slová.

"Len mi chýba jediná jedna vec" povedala mi a ja som očami prešiel celé plátno. Podľa mňa nič nechýbalo.

"Chýba mi podpis maliara" povedala mi Mária."Budete taký láskavý pane a podpíšete mi tento dokonalý obraz. Som vaša obrovská fanúšička a mám slabosť na vaše oči ale psst" povedala mi a ja som prepukol v smiech. Bože, čo by som si bez Márie počal.

"Samozrejme madam" povedal som jej a na úplný roh plátna som dal svoj malý podpis.


"Och môj bože mám prvý podpis Harryho Stylesa!"Vykríkla nadšene a ja som dostal pusu na líce. "Každý kto kúpi tvoj obraz sa môže hanbiť pretože ja mám prvý" povedala so smiechom a vyplazila namna svoj jazyk. Videl som ako sa usmiala na obraz a potom si ho vyvesila do kuchyne.

"Nezabudni ,že umna máš vždy otvorené dvere a vždy keď budeš niečo potrebovať, hoc čo len nie nájomnú vraždu" povedala mi a ja som sa spod slzy usmial." Budeš umna ako doma" povedala mi a ja som ju silno objal.

"Dúfam ,že neruším vašu krásnu chvíľku ale asi umriem hladom Mária" ozval sa od dverí hlas a ja som tam otočil okamžite hlavu.

Hi my lovers :*

Kto stojí pri dverách???

Ďakujem za 3000 prečítaní . Veď to si ani nezaslúžim :/

Ľúbim vás.

Votes
Koment
Poteší

Boo .

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro