// Kapitola sa odohráva počas párty na Silvestra, kedy Dean zaútočil na Melanie a Harry jej nezdvihol telefón (kapitola 26). Tak tu nás autorka nechala dozvedieť sa kde vtedy bol. :)

Bez nejakého konkrétneho cieľa prepínam kanály, než zo mňa vyjde povzdych. Napriek tomu, že Vianoce skončili už pred týždňom, tie blbé prázdninové filmy sa dokola opakujú a ja si z nich chcem vyškriabať oči. Som smrteľne znudený... hlavne, keď tu Melanie nie je. Premýšľam nad tým, že by som sa zabavil s mojimi rukami, ale odsuniem tú myšlienku nabok. Som lenivý a nechcelo by sa mi po sebe upratovať. Keby som v Londýne, mohol by som byť totálne na sračku a užívať si s nejakým dievčaťom v kúpeľni. Ale je Silvester a ja som celý deň nespravil ani hovno.

Kým prepínam cez nekonečné reklamy, zablúdim mysľou späť k Melanie a párty na ktorej sa nachádza. Aby som bol úprimný, nie že by sami zrovna páčilo že tam je, ale jej na mojom názore beztak nezáleží. Neznášam, keď sa mám k niečomu priznať. Vážne. Ale toho Dereka či Dylana, okolo ktorého sa v poslednom čase obšmieta, nemám rád. Najskôr som myslel, že to je žiarlivosť, ale všetko čo robí, mi príde podozrivé. Poznám úchyla, keď ho vidím a to ich malé „rande" mi dalo všetky dôkazy, čo som potreboval.

Melanie Kerrey je pravdepodobne najviac naivný človek, akého som kedy stretol. Chcem ju od neho držať ďalej, ale ona sa chce držať ďalej odo mňa. Je neskutočne tvrdohlavá a neoblomná a je to frustrujúce, pretože neviem ako inak ju varovať. Drake sa tu doslova zjavil len tak zo vzduchu s tým najhorším prízvukom z New Yorku, aký som zažil, a okamžite zamieril po nej. Akože jasné, je kurva príťažlivá, ale nikto jej pred našim príchodom nevenoval pozornosť. Teraz je stále za jej zadkom a ju to nezaujíma. Srať na to. Ani nehovorím o tom, že si ho kameramani stále berú bokom na „rozhovory" a potajomky sa vonku rozprávajú.

Nastrčený imbecil.

„Prídem neskôr. Idem na chvíľu pozrieť Jessicu," zvolá hlas z vrchu schodiska.

Ozvú sa rýchle kroky a nakoniec sa dole zjaví Gabriella. Thea zakričí v odpovedi, ale ona už má obuté topánky a ruku naťahuje po kľúčoch.

„Kam ideš?" Pristihnem sa ako sa pýtam.

Prikrčím sa, keď sa vzduchom ozve ďalší krik. Jej malá sestra Meggie nemôže kurva prestať vrieskať a ja si chcem vytrhnúť bubienky. Potrebujem vypadnúť. Musím z tohto domu zmiznúť aj napriek následkom, ktoré si James myslí, že ponesiem.

Na moment na mňa pozrie, než preskúma veľkú miestnosť. Strelí ku mne znovu očami a potom zašepká: „Párty. Ideš?"

Na nohách stojím už pri konci prvej hlásky. Sesternica Melanie ma sleduje, keď si obliekam kabát a jej oči analyzujú každý môj pohyb. Odvrátim pohľad, keď si zahryzne do pery.

Už som tento pohľad videl priveľa krát na to, aby som nevedel, čo sa jej odohráva v hlave.

Neviem čo si myslí, že zo mňa dostane, ale určite nie môj penis. Radšej by som bol, keby so mnou flirtuje stolička než toto dievča: vôbec si nemyslím, že je príťažlivá a necítim sa pri nej dobre.

Našťastie z tej trápnej situácie odídeme a namiesto toho zamierime k autu. Gabriella sa so mnou pokúsi počas jazdy aspoň päťkrát naviazať konverzáciu, ale ja na to nemám náladu. Pýta sa ma odkiaľ som, ako sa mi to tu páči, a na moje pocity z Melanie. Odmietam odpovedať na jej nekonečné otázky a namiesto toho ju prestanem vnímať. Všetko čo hovorí znie ako slepačie zvuky a ja by som dal všetko za to, aby už zavrela hubu.

Dom, ku ktorému zatočíme, je uprostred ničoho, ešte izolovanejší než to malé mesto, kde teraz bývam. Dlhá príjazdová cesta nás prevedie lúkou a prerastenými kríkmi. Mám pocit, akoby sa niečo takéto malo skôr nachádzať v tom filme Piatok trinásteho, ešte spolu so splnom a nedostatkom civilizácie.

Možno ma Gabriella plánuje zabiť. Super spôsob ako zomrieť, Harry.

Čoskoro sa pred nami objaví veľký drevený dom. Celý predný dvor je zabratý autami a po pozemku sú roztrúsení ľudia, potkýňajúci sa o svoje vlastné nohy. Nejaké dievča leží tvárou dole v tráve a ja sledujem, ako jej nikto nepomôže. Z domu hučí hudba, až vibruje zem pod našimi nohami.

Nikto si nás nevšimne, keď vojdeme dovnútra. Každý je buď opitý alebo sfetnutý a bez štipky ľútosti do mňa narážajú. Ľudia sú doslova všade a ja zľahka pri tej mase spanikárim. Jasné, už som zažil davy a masy ľudí, ale to neznamená, že z toho prestanem mať klaustrofóbiu.

Gabriella odo mňa odíde v momente, ako na ňu zakričí kamarátka. Obe zapištia a robia dievčenské veci a objímajú sa a mne sa chce vracať. Pokrútim hlavou a rozhliadnem sa po nejakej známej tvári.

„Čo to máš za kamoša?" spýta sa dievča Gabrielly.

Sesternica Mel sa na mňa otočí, než jej niečo pošepká do ucha. Obe sa začnú otravne chichúňať a ja pretočím očami.

„Nie som jej kamoš," odvetím a zazriem na ne, než sa presuniem ďalej.

Keď zablúdim ďalej, začnem spoznávať pár ľudí. Nick, ktorého som si počas času čo som tu strávil celkom obľúbil, stojí pri krbe aj so zbytkom svojich kamošov. Rozhodnem sa, že to je moja najlepšia možnosť okrem odchodu a podídem k nim, začínajúc rozhovor. Napriek tomu, že konverzácia nie je nudná, rýchlo o ňu stratím záujem a rozhliadnem sa po okolí.

Všetko cenné bolo odsunuté na stranu, aby sa zabránilo škodám. Vzadu sa hrá pivný pong a jeho hráči kričia na nejakých opitých sráčov, čo im narazia do stola. Ľudia v obývačke sa o seba obtierajú a tancujú. Napriek tomu, že ich sledujem, všimnem si niekoľko fotiek. Najskôr im nevenujem nejakú pozornosť. Nevyzerajú ničím zaujímavé, len obyčajné fotky s milujúcou, nudnou rodinou. Ale keď sa pozriem bližšie, jedna tvár z nich vytŕča.

„Hej, Nick," spýtam sa a oči odmietam presunúť z blonďavého chlapca na obrázku. „V koho dome sme?"

„Uhhh, toho nového decka. Dean Mitchell, myslím. Prečo?" Jeho opitý pohľad preskúma moju tvár, keď sa rozhliadnem po dave v hľadaní toho magora.

Zarovno s tým, ako prestane rozprávať, si všimnem Deana v dave ľudí. Stojí vedľa neho nízke dievča a moje srdce poskočí, keď rozoznám jej tmavé gaštanové vlasy a čierne oblečenie. Natiahne sa po nej a zaborí jej prsty do boku, väzniac ju. Dean otvorí ústa aby prehovoril a ja sledujem, ako prikývne, než od neho odíde. Niekoľko ľudí na ňu škaredo pozrie, keď sa pokúša nespadnúť cez stôl s pivným pongom. Napriek tomu že nemôžem vidieť jej tvár, viem kto to je. A viem že to je dievča, ktoré som sa pokúšal nájsť celú noc.

„Nič, len som zvedavý," odvetím, keď sa oddelím od skupinky aby som sa vydal nájsť Melanie.

Rýchlo sa mi stratí v dave a ja stojím na špičkách, aby som ju mohol zase nájsť.

„Harry?"

Otočím sa, aby som sa znovu stretol s modrými očami Gabrielly. Tak veľmi sa podobajú na tie čo má Melanie, až si moment myslím, že to je ona.

„Čo," odvetím, keď sa od nej znovu odvrátim. Melanie úplne pohltil dav: bolo by takmer nemožné ju znovu nájsť.

„Koho hľadáš?" spýta sa, keď sa ku mne priblíži. Gabriella sa rozhliadne po ostatných, akoby presne vedela odpoveď. „Mel?"

„Hej," odvetím. „Potrebujem sa jej niečo spýtať."

Gabriella otrávene ofrkne nad mojou chabou výhovorkou. Neviem prečo tu ešte kurva je, ani prečo ma stále otravuje.

„Myslím, že šla hore," povie jednoducho.

„Čo?" vyšteknem a otočím sa na ňu.

S kým tam šla? S Deanom? Myšlienka na to, že by ju ťahal hore ma vytočí. Viem, že by to bolo proti jej vôli a moja krv prakticky vrie hnevom.

„Hej, nasleduj ma, poď," trvá na svojom Gabriella, ale ja už sa rútim aj cez ňu.

Potrebujem sa dostať k Mel skôr než bude neskoro.

Rukami si všetkých odtlačím z cesty, ale každý je príliš ožratý na to, aby to registroval. Som kurva nasratý na Deana. Chuť zmlátiť ho do krvavej kaše ma pohltí a najradšej by som ho trafil do hlavy s baseballovou pálkou.

Pozriem ku Gabrielle, aby určila smer, keď prídem na vrch schodiska. Ukáže na izbu na konci tlmeno osvetlenej miestnosti a ja sa tam vyrútim.

„Kto si kurva myslíš, že si?" zakričím, keď vpochodujem cez dvere do izby.

Očakávam, že Dean bude nad Melanie, jej trasúce sa telo uväznené pod ním. Očakávam, že sa na ňu bude nútiť: rukou jej bude dusiť výkriky a jeho ústa, ako sa presúvajú dolu po jej tele. Očakávam, že jej posledný kúsok nevinnosti bude odtrhnutý ním, ale keď vojdem dovnútra, nikto tam nie je.

„Kde kurva je?" vyšteknem na Gabriellu.

Dvere sa zamknú, keď sa otočí s diabolským úsmevom na perách.

Čo sa to tu kurva deje?

„Záleží na tom?" spýta sa, keď ku mne kráča bližšie.

Začnem cúvať, ale ona sa ku mne stále približuje. Ľudia pod nami začnú odpočítavať nový rok, ale ja sa viem sústrediť len na Gabriellu, keď sa ku mne blíži.

„No tak, nemusí o tom vedieť."

„Čo?" spýtam sa prekvapene.

„Nemusí o tom vedieť," zapradie, keď na mňa vzhliadne, jej svetlé modré oči ma uväznia.

Čím viac na ňu zízam, tým viac sa podobá na Melanie. Jej hlas je upokojujúci a vzhliadne na mňa ešte raz, než mi prstom prejde po hrudi.

„Nemusí o tom vedieť," zašepká znovu a nakloní sa ku mne.

„Hej, ale ja o tom vedieť budem. A nepotrebujem tú vinu niesť so sebou," zabrblem, keď sa odvrátim od dievčaťa predo mnou.

„Akú vinu?" odfrkne si. „Veď k nej nič necítiš, tak prečo sa takto správaš? Viem, ako týpci ako ty fungujú. Nikdy nepovieš nie."

Zostanem ticho a ona pretočí očami.

„Nemám," poviem.

„Nemáš čo?" zatlačí.

„Nemám k nej žiadne city." Niečo na mojich slovách nesedí a mám pocit, že klamem. K ľudom city neprechovávam, ale nemôžem poprieť, ako veľmi mi záleží na Melanie.

„Okej, tak prečo sa mi snažíš odolať?" spýta sa, keď sa ku mne pritlačí. Až na tlmenú hudbu, čo sem preráža cez steny, je medzi nami ticho, keď ma zatlačí na posteľ.

Vo vrecku mi hlasno zavibruje mobil. Načiahnem sa po ňom, ale Gabriella ma zastaví. Tie modré oči vyzerajú tak známo a predsa tak cudzo. Dotyk rúk ktorý cítim je od niekoho, koho nechcem, čo ma núti predstaviť si, že patria niekomu, koho potrebujem. Jej ruky siahnu po spodku môjho trička a v tom momente zostanem otupený. Hlas ktorý mi šepká do ucha mi nie je známy a ja túžim po tom, aby to bol ten, čo stále počujem v myšlienkach. S posledným nádychom sa nakloní a pobozká ma.

Dievča so mnou nie je Melanie, ale ja by som dal všetko na svete za to, aby to ona bola.