RECAP.

Pery Melanie sa skrútia pri mojich slovách do úsmevu a pomaly prikývne, než sa posadí. Najskôr si myslím, že odchádza, že chce prestať, ale dokáže mi opak, keď svoju malú ruku strčí do mojich nohavíc, pripravujúc ma o dych.

„Máš narodeniny, Harry," zašepká mi vášnivo do ucha. V odpovedi zavrčím a to na jej tvári vytvaruje zvodný úsmev. „Tak čo chceš robiť?"

Harry.

Nedokážem ani popísať šok, ktorý mi zaplaví tvár, pri zvláštnom a odvážnom chovaní Melanie. Slová, ktoré chcem povedať sa mi zaseknú v krku, keď sa jej na tvári objaví diabolský úsmev. Moje nohavice sú okamžite tesnejšie, keď sa jej ruky zatúlajú k môjmu opasku a odtiaľ začne jej dotyk blúdiť ďalej.

Teraz budem úprimný: väčšinou nemám rád, keď dievča preberie velenie. V momente ako sa rozhodne obliecť si nohavice a obrať ma o kontrolu, o dominanciu... neznesiem to. Chcem ju prinútiť krútiť sa, vrtieť sa podo mnou od rozkoše z môjho dotyku. Chcem si byť istý, že všetci okolo poznajú moje meno, keď vychádza z jej oddelených pier ako zlomený vzdych.

Vtipné je: nemyslím, že som sa v Londýne niekedy formálne predstavil svojim susedom. Ani po tom, čo som v tom zhnitom byte žil tri roky, netuším, aké sú ich mená, oni ale určite poznajú to moje.

Ale tu a teraz, s dotykom Melanie na mojom opasku a jej perami na krku, zdvíham bielu vlajku na znak vzdávania sa tak vysoko, ako nikdy v živote. Nikdy som nechcel byť viac ovládnutý ako v tejto chvíli. Srať na šteklenie môjho vtáka: chcem aby ma prišpendlila dole, priviazala. Oslepila, pripútala, je mi to kurva jedno. Presuniem jej žiadostivé ruky do mojich vlasov, nútiac ju, aby ich ťahala prstami. Viem, že za ne rada ťahá, hlavne keď ju mám pritisnutú k stene zatiaľ čo prosí o niečo viac.

Môj chrbát sa nakoniec ocitne na matraci a Melanie mi okamžite rozkročí nohy. Zatiaľ čo jej prsty smerujú k mojim vlasom, moje vyhľadajú plachtu postele, ktorú zovriem, aby som si uľavil od frustrácie. Dal by som čokoľvek za to, aby som sa jej mohol dotknúť, cítiť jej prsia v mojich rukách a dať jej aspoň zlomok potešenia, ktoré dáva ona mne. Ale bojím sa, že ak sa jej dotknem, tak odíde: ako vzdialený sen, nechcem sa prebudiť a sledovať predstavu o nej ako pomaly mizne.

Okay, táto kravina musí prestať. Doslova ma tu preťahuje cez oblečenie a správam sa ako zasraný Robert Frost. Krása, Harry.

Melanie si všimne moje krátke zaváhanie a zavedie moje ruky tam, kde ich chcem mať. Prstami prejdem po čipke na jej podprsenke a spoza pier jej vyjde ťažký povzdych, keď sa rozhodnem zatlačiť. Nikdy som o Melanie nepremýšľal ako o dominantnej, ale je to tá najviac sexy vec, akú som kedy videl.

Hudba zdola vibruje stenami za nami a hrá cez prieduchy v izbe, pridávajúc tak na intenzite okamihu. Za kútiky pier mi zaťahá úsmev, keď spoznám hlasný beat a začnem s bokmi Melanie hýbať do rytmu proti tým mojim. Vyžívam sa v pocite mojich prstov vtlačených do krivky jej bokov, keď jej pohyb prispôsobujem beatu. Jej pery priložené k tým mojim zvýšia tempo môjho srdca asi o tisícku.

„Čo?" spýta sa, keď sa začnem smiať. Vidím, že začína byť nervózna podľa toho, ako si odhrnie vlasy na stranu a ustane v pohybe.

„Nič, len mám rád tú pieseň," poviem a očami prejdem po jej krásnom tele. Zovriem zadok jej stehien predtým, ako sa nahnem dopredu a pobozkám jemnú pokožku na jej nahom bruchu. Na perách jej zahrá malý úsmev a cítim, ako prstami znovu prechádza cez moje vlasy a škriabe zadok mojej lebky. Túžba pobozkať ju ma totálne ovládne a tak si jej ústa pritiahnem k svojim. Napriek tomu že cítim bolesť, pretože sakra bolí bozkávať sa s opuchnutou perou, ona je jediným morfiom, ktoré dokáže vziať všetko moje utrpenie. Jej pery sa s ľahkosťou pohybujú s mojimi a ja som na tom pocite úplne závislý. Jej napuchnuté ústa sa oddelia, keď prehĺbim náš bozk a cítim sa ako sfetovaný, keď mnou prebehne ten známy pocit eufórie. Rád ju takto bozkávam: pomaly a hlboko. Vlastne je to trochu zvláštne, keď nad tým premýšľam. Zvyčajne idem do toho, dostanem dievča a dokončím prácu bez nejakého zaváhania. Ale s ňou to je akoby sa čas zrazu zastavil, takmer akoby nikdy vôbec neexistoval.

„Harry," zamrmle medzi bozkami.

„Mmmm," zamručím a jemne položím ruku na tú jej, keď sa začne hýbať.

„Harry," zopakuje Melanie naliehavejšie. „Tvoja rana. Znovu krváca."

„To je jedno," odvetím ledabolo, keď sa nahnem späť. Tentoraz sa stretnem len s prázdnym vzduchom a všimnem si, ako sa uhýba môjmu bozku. Otrávene vyfúknem vzduch a pretočím očami: znovu raz museli činy toho kokota prekaziť niečo medzi mnou a Melanie.

„Ale mne nie a nechcem, aby si na mňa krvácal," povie a odhrnie mi vlasy z očí.

Napriek jej slovám tam naďalej sedím bez nejakej potreby sa pohnúť. Pohľadom zotrvávam na jej tele, keď ním prejdem po obryse jej pokúšajúcich nohavičiek a sklamane si povzdychnem.

„Tak blízko," našpúlim nespokojne ústa. Strhnem sa, keď ma plesne chrbtom dlane po hrudi a zasmejem sa na jej nesúhlase.

„Si hrozný."

„To som už počul," odvetím s úsmevom. Stiahnem si ju do náručia, keď sa pohne aby sa postavila, ale v poslednej sekunde mi ujde zo zovretia. Melanie sa prekotúli na druhú stranu postele a začne pod rozhádzanými prikrývkami hľadať jej tričko.

Nohami sa dotknem koberca ako sa postavím a začnem hľadať svoje vlastné. Jej veci sú pohádzané všade, poukazujúc na intenzitu toho momentu, ktorý sa odohral len pred pár minútami. Melanie na mňa zavolá menom, než mi na tvári pristane čierna látka. Ukážem jej prostredník a stiahnem ho dole, krčiac sa pod bolesťou môjho tela, ako kráčam.

„Och bože," zamrmle a oči stočí v zahanbení k podlahe. Na moment som zmätený tým, ohľadom čoho by sa mohla červenať, ale potom nepohodlný pocit v mojich nohaviciach zosilnie. No dopekla, nezáleží na tom, ako veľmi sa človek snaží, tak veľa vzrušenia proste neskryje.

„Yeah, už si šťastná? Nechala si ma tu s touto stvrdnutou vecou na moje narodeniny, díky Mel," poviem zo žartu a upravím si vlasy.

„Zniem ako hrozný človek," odvetí Melanie, zatiaľ sa trápi s obliekaním nohavíc bez toho, aby ešte zväčšila diery na džínoch.

„Aj ním si."

„Hej, nikdy som nepovedala, že neskôr nebude pokračovanie," povie, čím získa moju plnú pozornosť. Melanie na mňa žmurkne a usmeje sa, keď prejdem k jej miestu na posteli.

„Oh, vážne?" Znížim hlas, keď sa si pred ňou pokľaknem. Jej oči sledujú každý môj pohyb, keď chytím jej pás, uisťujúc sa, že vyviniem dostatočný tlak na vnútro jej bokov. Napriek tomu, že sa tvári akoby môj dotyk nemal žiaden efekt, stále môžem cítiť ľahké zachvenie jej nôh, zatiaľ čo prstom skĺznem po vnútri jej stehien, nebezpečne blízko k miestu kde viem že chce, aby som sa jej dotkol. „A ako by si pokračovala?" Spýtam sa, keď ju pobozkám na vrch stehna.

Jej ticho ma len popoháňa.

Odvážim sa pozrieť hore do jej tváre a musím vynaložiť všetko sebaovládanie na to, aby som jej tie veci rovno nestrhol z tela. To nepatrné oddelenie jej pier, vzrušená modrá jej očí, červeň v lícach... všetko na nej je úchvatné.

„Vieš čo je zaujímavé?" spýtam sa, keď sa vytiahnem hore za jej telom, nútiac ju znovu uľahnúť do matracov.

„Čo?"

Nedostatok dychu v jej hlase na mojej tvári vytvorí sebavedomý úsmev. Takmer sa jej nedotýkam a napriek tomu je tak vzrušená.

„Vždy ma zaujímalo, ako by vyzeral nemravný anjel," zašepkám jej do ucha, keď ju pobozkám na hranu čeľuste. Plne si vedomý mojej ruky ešte stále na jej nohe, začnem ňou pohybovať medzi jej stehnami a vyžívam sa vo zvuku jej ostrých nádychov. „A zlato?" pokračujem, keď jej venujem posledný bozk na pery. „Ty si to zvládla ako profesionál."

***

„Vážne potrebuješ štichy," povie Melanie, keď znovu preskúma ranu na mojom líci. „Po tomto ti zostane nepekná jazva"

Očami jej odrazu prebehne starosť a podľa spôsobu akým sa zrýchli jej dýchanie viem, že začína pochybovať o našom úteku. „Oh bože, ako to vysvetlíme mojim rodičom? Dozvedia sa, že sme odišli... budem mať z toho toľko problémov a potom sa dozvedia o nás a do riti." Frustrovane rozhodí ruky do vzduchu a zavrie oči, akoby sa malo všetko vypariť, keď ich otvorí. „Čo spravíme, Harry?"

„Budeme v pohode, Mel, nerob si s tým starosti," pokúsim sa ju upokojiť.

„Nie, nebudeme," vyhlási, zatiaľ čo sa jej hlas zvyšuje. „Nikdy som nič takéto nespravila a ak sa o tom dozvedia, tak to bude doslova moja smrť."

Práve sa chystám odpovedať, keď nás vyruší zaklopanie na dvere kúpeľne. Bez zaváhania prestrčí Louis hlavu do kúpeľne.

„Ste pripravený vyraziť?" Spýta sa a vojde dovnútra. „Zavolal som Uber. Vlastne je zázrak, že tu mám signál, keď vezmeme do úvahy, že sme v nejakej zašitej prdeli."

„Nevidím dôvod na to, aby som mal štichy. Som v pohode." Je otravné ako si myslia, že som rozbitý alebo podobnú kravinu. Toto nie je moja prvá bitka a rozhodne to nie je moja prvá jazva.

„Už som ti povedala, prečo ich potrebuješ," argumentuje Melanie a vezme čistú handru, než ma popoženie k dverám.

„Harry, čím rýchlejšie sa tam dostaneme, tým skôr ti dá. Tak poďme," povie Louis. Melanie protestuje ale on jej hlas len prehluší krikom, zatiaľ čo kráčame k autu.

„Nemýli sa," poviem zvodne do jej ucha, než opustím jej bok a vojdem do auta.

Qvu;