Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

46

Melanie.

„Ow, ow, ow! Okej, prestaň. Prestaň!"

„Harry, musím to vyčistiť."

„Čistenie a skúmanie nie je to isté, Melanie."

„Prepáč, len to vyzerá zaujímavo," zamrmlem s úsmevom, keď sa jemne dotknem šrámu na Harryho líci. Nekrváca to tak veľmi ako predtým, ale stále dostatočne na to, aby sa uterák sfarbil načerveno. Pocítim príval viny, keď si spomeniem na zničený kúsok koberca a Nickovu mamu. Bude zničená, keď sa vráti do znečisteného domu medzi zatúlaných a opitých teenagerov.

Na moment odstúpim od Harryho tela, aby som sa otočila k umývadlu a vyžmýkala uterák. Jeho krvou podliate oči zostanú zamerané na mne, aj keď bojuje s tým, aby ich udržal otvorené. Napriek tomu ako veľmi chcem aby táto noc pokračovala, môžem vidieť že z ticha kúpeľne a mojej upokojujúcej prítomnosti začína prepadať únave.

Harry, sediaci na zatvorenom záchode, pri mojom návrate roztvorí náruč, keď sa postavím medzi jeho kolená. Jeho oči sa zavrú, keď utriem naštvanú červenú ranu vyrytú do jeho tváre. Záhyby medzi jeho obočím sa vrátili spolu s napätými čiarami na jeho čele. Nechcem ani myslieť na to, koľkokrát bol v takomto stave: opitý, krvavý a plný hnevu. Až na to, že vtedy sa oňho nemal kto postarať.

Skĺznem prstom po jeho nezranenom líci, aby som mu uľavila. V odpovedi sa vďačne oprie do môjho dotyku. Napriek tomu že je celý od krvi a modrín, stále je nepopierateľne úchvatný. Jeho črty sú silné a čeľusť ostrá, čo zdôrazňuje jeho dlhé mihalnice a jemné vlasy. Jeho koža je hladká a svaly pevné, aj keď som si istá že po predchádzajúcej bitke bolia. Zamračím sa, keď pozriem na jeho monokel a rozbitú peru, v nepochopení nad tým, ako môže niekto poškodiť niečo tak krásne.

„Myslím, že budeš potrebovať stehy," poviem s povzdychom, keď jeho ranu zblízka preskúmam. Nefritové oči sa otvoria a lenivo sa znovu zamerajú na mňa. Harry je ešte stále opitý, ale za poslednú polhodinu trochu vytriezvel. Pohľad mu padne na moje pery, potom na krk, odsúvajúc moje slová stranou. Zostanem ticho, keď sa natiahne po mojej striebornej retiazke aby spod môjho trička vytiahol prívesok.

„Je toto moje?" Jeho prízvuk je silný a pomalý, dokonca viac ako obvykle, keď si obtočí slová okolo jazyka, než ich vypustí do vzduchu. Prezerá si krížik akoby to bolo po prvý raz, čo ho vidí. Harry si vtiahne spodnú peru medzi zuby a ja ticho prikývnem v odpovedi.

„Dal som ti to?" spýta sa, keď sa jeho oči pomaly zdvihnú, aby sa stretli s mojimi.

„Nie, prepáč. Len som to chcela mať dnes na sebe, ale dám ti to späť," poponáhľam sa a pokúsim sa odopnúť retiazku vzadu na krku. Harryho pohyby sú rýchle, keď sa tiež poponáhľa zastaviť ma. Obtočí ruky okolo mojich a s malým úsmevom ma upokojí.

„Páči sa mi to na tebe, vážne. Nechaj si to." Jeho palec a ukazovák stále prechádzajú po prívesku, keď vrátim moju pozornosť k jeho ranám.

„Bolí ťa telo?" spýtam sa, keď počítam modriny tvoriace sa na jeho tvári.

„Hej, ale nie je to nič, čo by som už nezažil," odvetí potichu.

Harryho oči zostanú upreté na krížiku.

Konverzácia moment alebo dva nepokračuje, keď študuje náhrdelník. Vidím, že sa začína strácať v myšlienkach, keď jeho oči zostanú neprítomné a tvár zachmúrená. Harry má na tvári päť veľkých modrín spolu s niekoľkými malými rankami.

„Melanie?" prehovorí konečne. Zaskočí ma, ako malo jeho hlas znie: pripomína mi neisté dieťa, ktoré si nie je isté otázkou, čo sa ide spýtať.

„Áno?" odvetím zvedavo. Až vtedy mi dôjde, že žiadna lekárska opatera by mu v tejto chvíli nepomohla. Proste len potrebuje niekoho, kto sa oňho bude zaujímať.

„Nikdy by si ma preňho neopustila... však?"

Časť zo mňa je prekvapená jeho otázkou. Tu nám sedí veľký a úžasný Harry Styles s jeho prebytočným sebavedomím a schopnosťou byť vystrašený tým, že ho jeho priateľka opustí kvôli inému. Nikdy by som si nemyslela, že budem svedkom takého pohľadu a bolí ma, že som. Ale druhá časť zo mňa, tá, ktorá je tým nepohnutá, nie je vôbec prekvapená. Jedna z vecí, ktorú som sa naučila za týchto niekoľko mesiacov o Harrym je jeho nedostatok sebavedomia, keď príde na vzťahy. Nezáleží na tom, koľkokrát ho uistím že nikto iný pre mňa nie je, vždy si nájde spôsob ako pochybovať.

S povzdychom odložím špinavý uterák na umývadlo. Harry ma sleduje, keď presuniem ruky na jeho šiju a vojdem nimi do jeho vlasov. Bez momentu zaváhania sa jeho ruky obmotajú zozadu okolo mojich stehien a pritiahne si ma bližšie. Napriek tomu s akou bitkou sa vysporiadal pol hodinu dozadu, teraz vyzerá zraniteľný a utrápený. Napriek tomu, éterický.

Neodpoviem: len sa nakloním dolu a pobozkám ho na čelo. Zadrží dych, keď bozkávam zranené miesta, opatrne, aby som na ne priveľmi nezatlačila. Harryho oči sa znovu zatvoria a prsty zaborí do látky mojich džínsov, keď sa nakoniec dostanem až k jeho perám. Prudko sa nadýchne a chvíľu si myslím, že som mu ublížila, než sa usmeje proti mojim ústam.

„Prečo si taký vysmiaty?" spýtam sa zvedavo. Jeho pery jemne obklopia tie moje, keď ruky presunie na moje boky, ale nie predtým, ako by ma stihol najskôr udrieť po zadku.

„Nemôžem sa ťa nasýtiť," prizná.

Moje srdce vynechá pri jeho slovách úder a ja sa neubránim úsmevu, čo sa mi rozleje po tvári. Chystám sa znovu vrátiť k starostlivosti o jeho ranu, než ucítim jeho pery pritlačené na spodku môjho krku. Oheň v mojom vnútri sa tisícnásobne zväčší, keď sa rozhodne postaviť a obmotať ruky okolo môjho chrbta, pritláčajúc si ma k hrudi. Odpotácam sa pár krokov dozadu, než môj chrbát narazí do steny a on ma nasleduje. Harryho telo sa týči nado mnou a musí sa skloniť, aby mohol pobozkať moju kľúčnu kosť. Chvíľu sa na to miesto sústredí a ja zavriem oči pri dotyku jeho pier a zubov.

„Poďme v tomto pokračovať niekde inde, dobre?" Spýta sa proti mojej pokožke a ja prikývnem, než by som si vôbec uvedomila čo sa pýta. Harry mi prejde jazykom po krku ešte raz, než mi podkopne nohy. Pritlačím sa k jeho hrudi, keď ma nesie z kúpeľne do susednej izby.

Môj chrbát sa čoskoro dotkne mäkkej postele a ja netrpezlivo sedím, zatiaľ čo Harry zavrie dvere. Jeho slávny úsmev je dokonale viditeľný, keď izbou kráča ku mne a srdce mi duní v ušiach, keď sa začne šplhať po posteli za mnou.

Harry.

„Ahoj," poviem, keď sa stretnem s veľkými modrými očami Melanie. Jej telo podo mnou stuhne, keď skloním hlavu a znovu zaútočím na jej krk. Priložím jazyk na rôzne miesta jej pokožky, než ich vcucnem, čím spôsobím, že sa podo mnou skrúti. Rukami prechádzam po jej odhalenom páse, držiac jej vrtiace sa telo dole. Milujem, keď jej spôsobujem potešenie a milujem, že som jediný, kto jej ho spôsobovať môže. Perami prechádzam dole po jej tele a vyžívam sa v každom vzdychu a zvuku, ktorý vydá. Oči Melanie sa dokorán roztvoria, keď prstami vkĺznem pod jej tričko a vyhrniem ho, ale neprotestuje. Látku čoskoro odhodím na druhú stranu postele a užívam si pohľad, ktorý mám pred sebou.

Je to prvý raz, čo vidím Melanie bez trička a bol by som zasraný klamár, keby poviem, že ma z toho nebolí telo. Ruky obtočí okolo slučiek na mojich džinoch a prisahám, že skoro explodujem rovno v tej chvíli, keď sa vyzdvihne hore a zakusne do môjho ušného lalôčiku.

„Kurva," vydýchnem, keď pritlačím moje boky k tým jej. Prsty obkrútim okolo jej zápästí, keď začne byť žiadostivá a pritlačím jej ich za hlavu, aby som jej zabránil pokračovať.

„Ešte nie, zlato. Najskôr chcem, aby si sa cítila dobre," poviem ticho, keď prstom prejdem pomedzi jej prsia až na odhalenú pokožku na jej hladkom bruchu. Melanie sa ma pokúsi pobozkať, ale ja sa jej perám vyhnem a ponorím sa do jej hrudníka. Vždy som miloval jemnosť jej pokožky a to, aká je v mojich ústach hladká. Prsty zaborí do mojich vlasov, keď zakusujem do jemnej pokožky vytŕčajúcej z jej čipkovanej podprsenky.

„Voniaš vážne dobre," zamrmlem, ako pokračujem v mojej ceste po jej hrudníku. Melanie obkrúti nohy okolo môjho pása a ja som udivený z toho, ako ľahko jej telo odpovedá na to moje.

Uistím sa, že na mňa pozerá, než do zubov vezmem jej retiazku a zlomyseľne za ňu zaťahám. Zvuky ktoré vydáva sú tá najsexy vec akú som kedy počul a som odhodlaný ich počuť znovu. Po tom, čo usúdim že som ju už týral dosť, spojím naše pery, aby som jej poskytol trochu úľavy. Ruky zatlačí proti môjmu zovretiu a ja dovolím jednej z nich uniknúť: usmejem sa, keď sa trápi s tým, aby ma zbavila trička a boli sme tak bez neho spolu.

„Pomôž mi ty pako," povie nakoniec a ja sa zasmejem, ako sa posadím. Chytím límec trička a pretiahnem si ho cez hlavu, zatiaľ čo jej pohľad zostane na mne. Očami prejdem po jej nahom tele medzi mojimi bokmi a vidím, ako si zahryzne do pery, pretože vie, ako sexy vyzerá.

„Si na rade," poviem s mrknutím.

Tvár Melanie sa začervená a odrazu sa jej na nej objaví výraz paniky. Práve keď sa chystám spýtať čo sa deje, prehltne svoju neistotu, vezme moje prsty a navedie ich k predku svojich džínsov. Pobozkám ju na napuchnuté pery, aby som ju rozptýlil zatiaľ čo odopnem gombík a pomaly aj zips. Viem, že ju to privádza do bláznovstva keď to robím pomaly a túto noc ju plánujem priviesť až k šialenstvu.

Do pekla, od prvého dňa čo som ju stretol som mal pocit, že patrím do ústavu.

Moje ruky sa presunú pod jej malé telo, keď jej mučivo pomaly stiahnem džínsy. Chrbát Melanie sa prehne, aby mi pomohla a ja zavrčím pri dotyku jej nahej pokožky oproti mojej. Rukami zovriem jej boky a hrám sa bokmi jej čipiek, keď sa podo mnou hýbe. Postupujem znovu raz po jej tele nadol, aby som pobozkal odhalené miesta na jej mäkkom, teplom bruchu. Netrvá to dlho a moja hlava je zarovno s jej spodným prádlom a ja sa uškrniem, zatiaľ čo ju naďalej zbavujem nohavíc. Rukami zovrie plachtu po bokoch, keď spadnú na podlahu a nie je predo mnou v ničom, okrem tenkých kúskov látky.

V očiach sa jej zablysne obava a nervózne prehltne pri svojom odhalení. Pri jej neistote nakrčím obočie a natiahnem sa dole, aby som preplietol naše prsty a upokojil jej myseľ. Zdvihne pohľad aby sa stretla s mojim a ja ju pobozkám na hánky, aby som jej dokázal, že mi môže veriť.

„Dnes večer si ťa nevezmem, zlato. Neboj sa," uistím ju a ona prikývne.

„To len... nikto ma predtým takto nevidel a..." stíchne a ustráchane sa odo mňa odvráti. Tvár jej sčervená a sledujem ako sa pokúsi prekrížiť si ruky na hrudníku a skryť predo mnou svoje telo.

„Nerob," poviem, keď ich odtiahnem preč. „Nikdy pri mne nepochybuj ani nebuď neistá. Si príliš krásna na to, aby si sa zakrývala."

„Ale-"

„Nie," preruším ju. „Viem čo robíš a viem kde je tvoja myseľ. Ani sa neporovnávaj s ostatnými dievčatami, pretože ani netušíš, ako dlho som čakal na teba."

Pery Melanie sa skrútia pri mojich slovách do úsmevu a pomaly prikývne, než sa posadí. Najskôr si myslím, že odchádza, že chce prestať, ale dokáže mi opak, keď svoju malú ruku strčí do mojich nohavíc, pripravujúc ma o dych.

„Máš narodeniny, Harry," zašepká mi vášnivo do ucha. V odpovedi zavrčím a to na jej tvári vytvaruje zvodný úsmev. „Tak čo chceš robiť?"

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro