Melanie.

Môj úsmev opadne, keď sa zdola do Harryho izby ozve hlučné zabuchnutie dverí. Harryho oči sa stretnú s mojimi, čím potvrdia, že niekto je určite doma. Vyskočím zo svojho miesta na jeho hrudi a roztvorím dvere: zvuk klopkania podpätkov na obloženej podlahe sa nesie tichom v dome. Harry sa rýchlo posadí, jeho vlhké čierne boxerky sú stále vystavené svetu na obdiv.

„O môj bože," zamrmlem v panike, keď moja matka zavolá zdola moje meno. Otočím sa s vypleštenými očami k Harrymu, keď dvere zabuchnem a opriem sa o stenu vedľa nich. „Moja matka je tu."

„Melanie, si už doma?" zakričí znovu do schodiska. Môj žalúdok sa začne zdvíhať, keď si uvedomím, že nás tu môže pristihnúť každú minútu. Ani nechcem myslieť na to, čo by sa stalo, keby ma pristihne v Harryho izbe vinnú z niečoho, za čo viem, že by ma rodičia zabili.

„Čo budem robiť? Čo budeme robiť? O môj bože, Harry," súrim ho. „Prichytí nás. Čo ak pôjde hore a nájde nás? Čo ak-"

„Melanie, zavri na dve sekundy ústa," preruší Harry moje paranoidné myšlienky. Prsty sa mi zachlpia vo vlasoch, keď potiahnem za svoje čierne konce aby som uvoľnila trochu stresu, čo sa hromadí v mojom vnútri. „Neprichytí nás. A teraz sa otoč." Postaví sa zo svojho miesta na posteli.

Čo?

Harry nestráca čas a vyzlečie sa zo svojich džínov aj boxeriek. Začnem sa neskutočne červenať a otočím sa predtým, než sa mi úplne odhalí. Určitý zvuk zachytí moju pozornosť a ja priložím ucho k dverám: cítim sa, akoby mi mali oči vypadnúť z hlavy, keď si uvedomím, že moja matka ide hore schodmi.

„Do riti," zamrmle si Harry pod nos, zatiaľ čo sa snaží natiahnuť si svoje úzke rifle. Sledujem, ako sa počas svojho snaženia začne nakláňať na jednu stranu. Pokúsi sa zostať na nohách tak, že na jednej začne hopkať, nakoniec ale aj tak skončí na podlahe.

Priplesnem si ruku na ústa v snahe zadržať hlasný smiech pri pohľade na polonahého Harryho na podlahe. Zastoná a pretočí sa, tvár tlačí do koberca.

„Si v pohode?" Zašepkám pomedzi môj vytrvalý chichot.

„Melanie?" Hlas mojej matky je ledva počuteľný cez môj smiech aj napriek tomu, že je rovno za dverami.

„Fyzicky som v poriadku, ale emocionálne ma to poznačilo," zamrmle keď sa prevráti na chrbát. Jeho boky sa o pár centimetrov nadvihnú nad podlahu, keď si vytiahne džíny zvyšok cesty hore. Harryho oči strelia ku mne, keď sa dvere otvoria a hlava mojej matky nakukne dnu. Dych sa mi zasekne v krku, keď ju sledujem cez medzeru medzi dverami a stenou. Našťastie som na strane, ktorá je skrytá z dohľadu.

„Oh, prepáč Harry," povie a pozrie dolu. „Ste doma skoro. Kde je Melanie?" Moja matka preskenuje izby pri hľadaní akéhokoľvek dôkazu mojej prítomnosti, než očami spočinie znovu na ňom. Málo vie o tom, že som len zopár centimetrov od miesta, kde stojí.

„Uh, žiadne obavy Thea. Len som... dokončoval moju pravidelnú chvíľku cvičenia." Zachechtá sa nervózne a posadí sa, chrbtom sa opierajúc o bok postele. „Myslím, že Melanie je vonku a kŕmi psa alebo niečo. Nie som si istý." Pokrčí plecami a vezme do ruky mobil na podlahe vedľa neho.

„To je zvláštne... sú len tri hodiny. Ešte by nemala kŕmiť psa," odvetí moja matka neisto. „Si si istý, že je tam?"

„Som," odvetí chladne. Potom sa Harry natiahne po ovládači od telky a zapne ju. Keď tým ukončí konverzáciu, moja matka sa otočí na odchod. Zrovna keď si myslím, že odíde, zastane a otočí sa späť, čuchajúc vzduch.

„Mal by si si zapáliť sviečku. Smrdí to tu," informuje ho, než odíde.

Odstrčím rukami dvere a rýchlo sa pozriem na chodbu, než vyjdem zo skrýše. „Do riti," vydýchnem, keď som si istá, že je konečne preč. Harry si vojde rukou do hustých vlasov a dlho vydýchne. „To bolo tesné," poviem.

„Hej, asi by si sa s ňou mala ísť porozprávať. Vyzerá byť dosť znepokojená," zamrmle si popod nos. Prikývnem a podídem k jeho hrbiacej sa postave. Pozriem dolu na jeho vystresovanú tvár, jeho čeľusť je zaťatá a obočie zamračené. Harryho kolená sa od seba kvôli mne oddelia, keď sa cez ne pretlačím a jeho ruky sa obmotajú zozadu okolo mojich nôh, aby ma udržali blízko jeho teplému telu. Jeho jasné smaragdové oči ma skúmajú, keď vojdem prstami do jeho mäkkých kučier a nadvihnem mu hlavu: zatvoria sa, keď mu dám jemnú pusu na čelo.

S týmto odídem a zídem dolu zo schodov, aby som našla moju znepokojenú matku. Nájdem ju za kuchynským stolom obklopenú otvorenými obálkami a kalkulačkou po boku. Povzdychne si, keď zapíše niečo do šekovej knižky a vytrhne jeden z listov. Jej hlava sa otočí ku mne pri mojom príchode a jemný úsmev poctí jej tvár.

„Harry hovoril, že si ma hľadala?" Spýtam sa bezstarostne, keď podídem k chladničke a vytiahnem kartón čokoládového mlieka. Vytiahnem zo skrinky ružový pohár, než ho po okraj naplním tmavou tekutinou.

„Áno, vlastne hľadala." Dá si dolu okuliare usadené na okraji jej nosa. „Kde si bola a prečo si doma tak skoro?" Prekríži si ruky a ja sa snažím udržať moje tlčúce srdce v norme. Rýchlo sa napijem z môjho drinku než odpoviem, čím si dám pár sekúnd na to, aby som rýchlo vymyslela lož.

„Bola som v sprche," poviem jej a ukážem na moje vlhké vlasy, aby som svojmu prehláseniu dodala dôkaz. „Vyhli sme sa zápche. To sme mali šťastie, čo?" Vyšlem jej smerom úsmev a modlím sa k Bohu, aby pod jej kontrolným pohľadom neopadol.

„Hej, to ste mali." Jej pozornosť sa vráti k číslam pred ňou. Chystám sa odkráčať preč, keď znovu prehovorí. „Kde je Hannah?"

Oh nie.

Moje ústa poklesnú a zakokcem sa, keď sa pokúšam prísť s odpoveďou. Moja matka čaká na vysvetlenie a keď žiadne hneď nedostane, začne sa jej čelo mračiť. „Melanie. Kde je Hannah?" Spýta sa znovu. Jej oči vidia rovno cez moju lož do previnilej pravdy ktorú skrývam.

Toto je ono. Toto je koniec.

Našťastie som zachránená bezohľadným zabuchnutím dverí, ktoré otrasie domom. „Melanie! Potrebujeme sa porozprávať. HNED!" Zaduní ženský hlas spoza kuchyne, a ja jej doslova poďakujem za jej momentálne veľmi potrenú prítomnosť.

„Presne tu," odpoviem mojej mame, keď položím pohár na koniec linky a odídem. Oči Hannah sa okamžite uzamknú s tými mojimi a jej pery sa stiahnu. Moje znepokojenie nad jej hnevom vzrastie, keď ku mne podíde predtým, ako ma vezme za ruku a odtiahne ma do Harryho izby. Šok z Hannah, čo ma sprevádza, a môjho rýchleho znovuobjavenia sa, je na jeho tvári zrejmý. Ozve sa zvuk zamykajúcej zámky a Hannah sa oprie o rám dverí, ruky prekrížené.

„Môže mi niekto prosím vysvetliť, čo sa tu kurva deje?" Povie až príliš tvrdo. Môj pohľad zaletí k Harrymu, než sa pozriem späť na ňu. Som bez slov: nemám žiadne vysvetlenie. Aby som bola úprimná, ja sama neviem, čo sa deje.

„Čo tým myslíš?" Zahrám svoje najlepšiu kartu a hrám sa na sprostú. Lenže, rovnako ako moja matka, vidí rovno cezo mňa.

„Čo tým myslím je: chcem vedieť, čo sa deje medzi vami dvoma. Najskôr som si myslela, že to bola len malá hra medzi Harrym a tebou, o tom, kto z vás prvý stratí svoju dôstojnosť-"

„Hannah, upokoj sa," pokúsi sa ju Harry zastaviť, ale ona pokračuje.

„-ale teraz sa držíte za ruky a tvárite sa ako párik a všetky tie hovná? Nemyslite si, že som vám predtým nenachytala v posteli," ukáže na nás obviňujúco a prižmúri oči. „Mala som podozrenie, keď som vás jedno ráno nachytala obmotaných okolo seba, ale myslela som, že to bolo len preto, že Melanie konečne povolila a roztiahla nohy. Nevie o tomto ani hovno, tak som predpokladala, že si zostal po tom, čo si prešiel celú tú cestu. Nemyslela som si, že sú v tom nejaké emócie," vypľuje.

Niečo v mojom vnútri sa zapáli a telo mi zaplaví hnev. Moje oči sa zúžia a päste zatnú, pripravené na boj. Kto si myslí, že je? Ako môže povedať o niekom také kruté veci, hlavne, keď sú ti ľudia rovno pred ňou? Cez všetok ten hnev a údiv, čo ma zaplavili, jedna otázka vypláva na povrch a usadí sa v popredí mojej mysle: Prečo je kvôli tomuto všetkému odrazu taká naštvaná? Myslela som, že je šťastná a chcela, aby sa medzi nami niečo stalo.

„To stačí, Hannah," varuje ju Harry, keď vycíti moje rozčúlenie voči nej.

„Nie, to nestačí! Nie len, že ste sa rozhodli opustiť ma, takže som vyzerala v tej hroznej škole ako totálny idiot, ale ešte ma aj tvoja hovno-namiesto-mozgu kamoška musela zaviesť domov, pričom sme ani jedna nevedeli, o čo ide!" Hannah prakticky kypí a ja nie som ďaleko za ňou. Nemá žiadne právo na to, byť práve teraz na niečo naštvaná. Áno, opustili sme ju, ale nevie dôvod, prečo sme to spravili. Jej labilná povaha sa ihneď zapáli aj pri tej najmenšej veci a už mi to vážne brnká na posledný nerv. Pokročím vyzývavo o krok k nej, ale Harryho ruka mi zabráni ísť ďalej.

„Povedal som, stačilo, Hannah." Jej jasné modré očí zazrú do tých Harryho, obe rovnako tvrdé. Potom s údivom hľadí na naše ruky, keď nám prepletie prsty rovno pred ňou.

„Toto je neuveriteľné!" Zvolá, ruky jej vyletia do vzduchu. „Berieš to už príliš ďaleko, nemyslíš, Harry? Aké nespravodlivé voči Melanie. A Gabrielle, keď už sme pri tom." Hlas Hannah sa odrazu upokojí, pery sa jej vyformujú do úškľabku.

Gabriella? Čo s tým ona má?

Panika zasvieti na Harryho tvári, jeho ruka zamrzne v mojej.

„O čom to hovoríš?" Upokojí sa môj hlas tiež. Nemôžem si pomôcť: slová mi vyjdú z úst predtým, ako si to vôbec uvedomím.

„Nič," Harry prakticky zavrčí. Ak by pohľady mohli zabíjať, Hannah by už ležala na podlahe bez náznaku života.

„Oh, krása," zasmeje sa. „Ani si jej to nepovedal, že nie?" Hannah vie, že využíva moju zvedavosť proti mne: vie, že som v tejto záležitosti príliš zainteresovaná na to, aby som to nechala tak.

„Nepovedal mi čo?" Môj hlas pri mojej nevedomosti začne stúpať. Neznášam, keď ma niekto necháva v tme, hlavne ak sa ma situácia týka. Harryho tvár stratí farbu a jeho stisk mojej malej ruky začne silnieť pri jeho hneve. Tak veľmi, ako túžim udržať jeho dotyk na mne, vytiahnem si neisto dlaň z tej jeho. Čo mi nehovorí?

„Oh, no tak. Vážne si nevidela, čo sa dialo?" Zasmeje sa. „Rovno pred tebou. Ako si o tom mohla nevedieť?"

„Hannah, prisahám, že ak nezavrieš svoju prekliatu hubu..." Harry nedokončí. Jeho chmúrne zelené oči prosia o milosť, ale ona mu to nežerie.

„Vedieť čo?" Dožadujem sa. Som tak unavená z toho, že mi nikto nič nehovorí, že mi priamo klame. Moja vzrušenie pre tému ide zarovno s bolesťou, ktorú viem, že pocítim.

Tento deň je stále lepší a lepší.

Hannah nadvihne obočie a hodí ku mne rukou, nútiac ho pokračovať.

Harry sa natiahne po moju ruku, ale tentoraz uhnem. Chcem vedieť, čo sa deje a chcem to vedieť teraz.

„Hannah, odíď."

„Nie," odfrkne nedôverčivo.

„Chystáš sa zničiť to, čo mohlo byť najlepšou vecou, aká sa mi kedy stala, Hannah. Dopraj nám aj sebe dosť rešpektu na to, aby si kurva vypadla z tejto izby. Hneď," prikáže Harry a mňa zamrazí do morku kostí pri hneve a bolesti v jeho hlase. Jej ústa sa zatvoria a ja sa odvrátim od jej pohľadu, keď ho na mňa namieri. Jemné cvaknutie dverí mi zazvoní pri jej odchode v ušiach, keď ma tam nechá osamote s Harrym.