Melanie.

Prvá vec, na ktorú myslím, keď sa moja myseľ vynorí z nevedomia, je, že je tu príliš horko na to, aby to bolo pohodlné. Moment tam ležím, aby som si uvedomila svoje okolie a prikrčím sa, keď obrazy z minulej noci vyplávajú na povrch. Pozriem sa dole a vidím Harryho, rozvaleného cezo mňa, jednu ruku má okolo môjho pása, druhú natiahnutú za sebou. Jeho ústa sú pootvorené a jeho hlava spočíva na mojej hrudi. Plná váha jeho tela ma drží dole a pokúsim sa odstrániť jeho ruku bez toho, aby som ho zobudila. Zovretie na mojom páse podvedome spevnie, keď sa pokúsim dostať z postele a z Harryho vyjde hlboký vzdych. Zachichotám sa, keď sa zo mňa lenivo skotúľa. Moja sloboda však netrvá dlho, pretože si ma cez môj pás pritiahne k svojej teplej hrudi.

Napriek tomu, že viem, že je hore, jeho krásne zelené oči zostanú zatvorené. Po tom, čo som zaspala, sa musel v noci vyzliecť z trička. Využijem výhodu tejto situácie a položím mu ruku na odhalenú kožu, pomaly ju posúvajúc hore po jeho potetovanej hrudi. Jeho koža pod mojím dotykom horí a je to pocit, na ktorý si nikdy nezvyknem.

„Melanie," zastoná, zatiaľ čo pokračujem v narušovaní jeho hlbokého spánku. „Prestaň, si otravná," zahundre. Je mi jasné, že nič z toho nemyslí vážne, kvôli ospalému úsmevu, ktorý na jeho tvári rastie, zatiaľ čo pokračujem v svojich činoch. Uvedomím si, že mi dáva príležitosť na to, robiť si s ním čo chcem: mám plnú kontrolu. Načiahnem sa a vnorím prsty do jeho hustých hnedých kučier, pričom ich upokojujúco strapatím. Ako dopekla môže mať také jemné vlasy?

„Ránko," poviem šťastne.

Vydýchne a ja odrazu prestanem, mysliac na to, že som mohla zaťahať prisilno.

„Nie, nesprestávaj," uistí ma a položí moju ruku späť do jeho vlasov. Harry otvorí oči a ja môžem vidieť nezvyčajné šťastie, žiariace pod ospalým leskom. „Napriek tomu, aký je tvoj prízvuk otravný," pritiahne si ma bližšie, „začínam ho mať každým jedným dňom radšej."

„Tvoj bude vždy otravný." Zasmejem sa a vpletiem ruky ešte raz do jeho vlasov, krútim si ich okolo prstov a potom uvoľňujem.

„Tak toto, dámy a páni, nebolo práve milé," povie v jeho najlepšom južanskom prízvuku.

„Nebuď kyslý, láska. Proste prihoď ďalšiu krevetu na barbie," odpoviem so strašným anglickým prízvukom. (*Pozn. autora – „Shrimp on the barbie" je populárna fráza, odkazujúca na Austráliu, prinajhoršom vygooglite.)

Harry vybuchne do smiechu a ja na moment zabudnem, čo som povedala. Okolo kútikov jeho očí sa vytvoria vrásky a jeho čelo sa pri tom zamračí dokopy. Milujem spôsob, akým sa jeho hlas presunie o niekoľko oktáv vyššie, keď sa takto smeje.

„Okej, po prvé," povie, keď skončí, „tá fráza je austrálska." Uchechtne sa znovu.

„Oh."

„Po druhé, nič z toho nedáva zmysel. Nikdy sa s nikým nerozprávaj, ak zájdeš do niektorého z tých miest. Zmlátia ťa."

„Povedz ešte jednu zlomyseľnú vec a ja sa uistím, aby som znovu vyhodila váš čaj do prístavu." (*Pozn. autora – ak nechápete narážku, vyhľadajte si „Bostonské pitie čaju".)

Harry si s hraným neveriacim výrazom položí ruku na srdce.

„To by si sa neodvážila."

„Tak sleduj."

„Okej, ja som s tým v pohode. Beztak čaj nemám rád. Len to nehovor Louisovi. Otvoril by všetky peklá, keby si to spravila."

„Značím si to."

Moment ma sleduje, než sa po jeho tvári rozleje úškrn. Viem, že môj výraz odráža ten jeho, keď mi začne prstami krúživo hladiť spodok chrbta.

„Vieš, si jediné dievča, vedľa ktorého som sa kedy zobudil," povie.

Moje srdce sa pri jeho slovách zatrepoce. Vedomie, že som v niečom jeho prvá, keď vyzerá byť expert vo všetkom, ma hreje.

„Tvoja prvá?" zopakujem.

„No... prvé dievča, vedľa ktorého som sa zobudil dobrovoľne," opraví sa.

„Nemáš rád, vedľa niekoho sa zobúdzať?" spýtam sa rozpačito.

„Nie. Len pri tebe." Neskutočne sa začervenám, keď na mňa žmurkne pravým okom. Pokazí však ten milý moment tým, že pokračuje v rozprávaní. „Väčšina dievčat, s ktorým som spal, so mnou nechce mať nič viac po tom, čo využijú môj tovar, a ja to cítim rovnako. Je to ako nevyslovená dohoda. Nezostaneš na noc po tom, čo je to za nami."

Pokúšam sa ignorovať ten horľavý pocit, ktorý ma šteklí v žalúdku, keď myslím na Harryho a ostatné dievčatá. Nechcem nikdy ani pomyslieť na to, koľko ich bolo.

„Povedal si „dobrovoľne". Čo si tým myslel?" spýtam sa.

„Myslel som tým, že som nebol zdrogovaný a v skutočnosti som vedel, kde som, nie len v posteli nejakej štetky."

Oh.

Kútiky jeho úst sa zdvihnú hore do diabolského úsmevu, keď rukou prejde po mojom zadku a pokračuje dolu mojou odhalenou nohou.

„Pokús sa nebyť príliš žiarlivá, zlatko," povie namyslene.

Pri jeho poznámke si odfrknem.

„Ver mi, som ďaleko od žiarlivosti."

Plesknem mu po rukách, keď ich položí na moje brucho a začne sa nimi posúvať hore, vyhŕňajúc mi pri tom procese tričko.

„Jasné." Usmeje sa a prevráti sa na chrbát. Ruky si zloží pod hlavou a pozrie sa hore, na otáčajúci sa ventilátor. „Napriek tomu som vážne úprimný, toto bol najlepší nočný spánok, aký mi bol po dlhej dobe dopriaty," prizná sa Harry.

„Vážne?" Moja tvár sa pri jeho poznámke upokojí. „Ja som bola polovicu noci hore, kvôli tvojmu chrápaniu a neustálemu slintaniu," odvetím doberavo. Ukážem na vlhkú škvrnu na mojom tričku, aby som k svojim slovám pridala dôkaz.

„Buď rada, že to nebolo niečo iné."

Jeho smiech zazvoní vzduchom, keď ho hravo udriem do hrude, ale nemôžem ignorovať spôsob, akým sa môj žalúdok skrúti s iným pocitom v mojej mysli, čím viac myslím na to, byť s ním týmto spôsobom. Harry mi zachytí ruku, keď ju vraciam späť a otvorí moju dlaň. Začne sa mi hrať s prstami, zatiaľ čo ležíme v rannom tichu. Vďakabohu to nie je jedno z tých trápnych tích, keď ani jeden z nás nevie, čo povedať: teraz už sa na to jeden pri druhom cítime priveľmi uvoľnene. Je to skôr to pokojné, slová-nie-sú-potrebné-pretože-tu-môžeme-potichu-sedieť-celé-hodiny ticho.

Prechádzam po niektorých kresbách na jeho tele, až zastanem na jednej na jeho ramene. Prečo má tak veľa nezmyselných tetovaní vytlačených do kože? Nevie, že tie veci sú na stálo? To, ktoré obkreslím je 17 Black. Čo to vôbec znamená?

„To je dosť nepekná modrina na tvojej tvári," povie Harry. Napodobní moju polohu a oprie sa o lakeť, aby preskúmal tú chybičku krásy. Jeho obočie sa zamračí, keď mi rukou prikryje tvár a začne pomaly obkresľovať okraje. Uhnem sa, keď nechtiac zatlačí na miesto v strede. „Vyjebaný hajzel." Vypustí zo seba dlhý výdych.

„Som v pohode, Harry. Vážne."

„Nie, nie je to v pohode, Melanie," povie Harry naštvane. Môžem vidieť ako sa za jeho očami pomaly formuje búrka a viem, že myslí na všetky spôsoby, ako položiť ruku na Deana.

Povzdychnem si s vedomím, že sa hádaním s ním nikam nedostanem, keď je takýto.

„Prosím, aspoň mi dovoľ pocítiť zadosťučinenie z toho, že si sa aspoň pokúsila dostať preč." Oprie sa o čelo postele, ruky si zloží do klina, zatiaľ čo hľadí na mňa dole. Posadím sa a zleziem z postele. Tričko sa mi zroluje až po stred stehien, čím ma zakryje pred jeho blúdiacimi očami.

„Stúpila som na nohu a utiekla, ale on sa vrátil." Otvorím dvere môjho šatníka, zvesím z vešiaka mikinu a navlečiem ju na seba. Je na nej vytlačené meno a logo mojej školy a ja vezmem telefón, ktorý je položený na vrchu šatníka, a vopchám si ho do vrecka.

„Vieš čo?" Ozve sa z mojej postele. Otvorím šuflík a vytiahnem odtiaľ legíny. „Naučím ťa ako bojovať," navrhne.

Zasmejem sa na jeho prehlásení. Ja? Bojovať?

„Hej, okej." Odfrknem si.

„Nie, myslím to vážne. Naučím ťa ako bojovať." Natiahnem ich na seba, keď jeho nohy dopadnú na podlahu. Vezme z podlahy svoje pokrčené čierne tričko a natiahne ho na seba. To isté spraví s džínsami, trvá mu však pár sekúnd navyše, kým si ich oblečie úplne. Je vtipné sledovať ho pri tom, ako sa snaží napchať do svojich úzkych džínsov.

„Môžeš sa pokúsiť naučiť ma bojovať. Žiadne sľuby."

Prejde až ku mne, týčiac sa nado mnou a ja musím natiahnuť krk, aby som sa stretla s jeho očami. Jeho veľké ruky položí na môj pás, aby ma udržal na mieste. Som prekvapená, keď skloní hlavu a prekryje moje ústa svojimi. Harry sa do bozku usmeje a ja by som klamala, keby poviem, že som nespravila presne to isté. Ostro nasaje vzduch predtým, ako otvorí ústa a skutočne ma pobozká. Jedna z jeho rúk opustí môj bok a namiesto toho podoprie moju čeľusť, zdvíhajúc moju hlavu hore pre lepší prístup.

Sakra, vážne vie ako sa bozkávať.

Môžem pomaly cítiť, ako sa mu celá poddávam s každým malým pohybom, ktorý jazykom spraví. Harry ma k sebe pritiahne tesnejšie bez toho, aby prerušil svoj bozk a je to prvýkrát, čo za jeho činmi môžem cítiť nejakú skutočnú emóciu.

Nemôžem určiť presný pocit, ale viem, že to je tam.

Harry po minúte začne spomaľovať a venuje mi ešte jednu malú pusu na ústa, než sa odtiahne. Oprie si čelo o to moje a snaží sa získať späť kontrolu nad svojím dýchaním: ja robím to isté.

„Asi by som si mala ísť splniť povinnosti, než na mňa nakričia," zamrmlem, ale zostanem na mieste. Ešte nie som pripravená na to, aby som od neho bola preč.

„Mala by si, ale nie je toto lepšie?" Jeho hlas je o niečo prichrípnutejší, než bol predtým a on si odkašle, aby sa pokúsil zakryť to. Krúti si môj uvoľnený prameň vlasov medzi prostredníkom a palcom. „Žiadne obavy, láska. Toto nebude posledný krát, čo sa toto stalo."

Prikývnem a usmejem sa naňho než odídem. Zapištím, keď ucítim jemné buchnutie po zadku a otočím sa, aby som videla Harryho ako sa na mňa nezbedne usmieva.

Moja myseľ je ním taká omámená, že si takmer zabudnem naniesť makeup a zakryť modrinu. Prikrčím sa pri pohľade na svoj zrkadlový odraz a odrazu sa cítim ponížená pri fakte, že ma takto Harry videl. Odkedy sa starám o to, ako pri ňom vyzerám? Prejdem si kefkou s púdrom po bledej koži a dúfam v to najlepšie, keď nanášam viac než zvyčajne. Moje srdce začne biť silnejšie, keď môžem ešte stále vidieť modrý nádych pod vrstvou, a poplašene si ho nanesiem ešte viac. Pridám nejakú maskaru na konce mojich mihalníc, aby som to trochu zladila s nadmerným množstvom púdru na tvári a prehrabnem si prstami vlasy, v snahe zbaviť sa množstva uzlov. Telefón mi vo vrecku zavibruje a moja krv zamrzne, keď ho vytiahnem a zbadám meno na obrazovke.

Dean.