Harry.

No do riti.

Čo sa práve stalo?

Stále ju môžem pred sebou cítiť, jej dotyk doznieva na mojej rozhorúčenej pokožke. Obtriem sa prstami o moje pery, zatiaľ čo sa pokúšam ten pomaly umierajúci pocit udržať nažive. Jej udierajúce kroky sa ozývajú chodbou, keď uteká dole a myšlienky o tom, čo sa mohlo stať ak by nás nevyrušili, začnú bežať mojou hlavou.

A ja sa uistím, že sám sebe sľúbim, že nabudúce vyrušení nebudeme.

Pozriem sa na tú pohromu, ktorou sa stala jej izba, a to všetko kvôli mne. Niečo, čo začalo ako jednoduchá provokácia, sa zmenilo v niečo oveľa väčšie, oveľa lepšie, než som očakával. Moje prsty zľahka prechádzajú po predmetoch na jej stole, zatiaľ čo ich moje oči skúmajú. Usmejem sa pri pohľade na 12-ročnú Melanie a dievča, ktoré sa na ňu podobá.

Žeby mala sestru, o ktorej neviem?

Nadskočím, keď začujem zbor hlasov a otočím hlavu, aby som videl, komu patria. Položím obrázok späť na stôl a pozdvíham okolité veci, ktoré sme zhodili.

„Kto tu sakra je?" Opýta sa ospalá Hannah, keď sa pretiahne do izby. Vlasy jej odstávajú všetkými smermi a keď si pretrie oči, spôsobí to, že sa jej makeup ešte viac rozmaže.

„Vyzeráš ako úplna sračka," poviem s úsmevom a ona mi ukáže prostredník.

„Ďakujem, kretén." Zvalí sa na čerstvo ustlanú posteľ Melanie. Tá bude chrliť oheň, keď uvidí jej pokrčené prikrývky. Hannah zhrabne vankúš a pritlačí si ho na vrch hlavy, aby zablokovala otravné hlasy prichádzajúce zdola. Prejdem okolo a ľahnem si vedľa nej, posteľ sa prehýba a vŕzga pod mojou váhou.

„Ja tie suky vykopnem. Zobudili ma a to som spala len dve hodiny," posťažuje sa a ja si odfrknem a pretočím očami.

„Úbožiatko, ja som minulú noc spal len dobré tri. Tak sa prestaň sťažovať." Prevalím sa na brucho a vytiahnem telefón.

„Bol si príliš zamestnaný vyvádzaním s Melanie?" Nadvihne vankúš, aby odhalila svoj rastúci úškrn a ja jej ho pritlačím späť k tvári. Smiech Hannah je tlmený jeho povrchom a ja si prajem, aby som jej ho mohol napchať do krku.

„Nie, nebol. Len som nemohol spať," poviem, keď pozornosť navrátim k hre v mobile.

„Ako ďaleko ste vy dvaja zašli? Počkaj, zašli ste vôbec niekde?" Posadí sa a položí si vankúš do lona, zatiaľ čo si nohy poskladá pod zadok. Premýšľam nad tým, či jej povedať o všetkom, čo sa doteraz stalo. Hannah nemôže udržať ústa zavreté, ani keby od toho závisel jej život. „Videla som ten cucflek, tak mi nehovor, že ste sa nikam nedostali," informuje ma. Vzhliadnem a zbadám ten prísny pohľad, ktorým po mne strieľa.

„Nebudem tu s tebou mať nejaké zasrané stredoškolské zasadnutie klebiet. Staraj sa o svoje veci," vyšteknem.

„Panebože, len ma to zaujímalo. Nemusíš byť kretén kvôli každej malej veci, čo poviem." Vyštekne späť a nakrčí obočie, posielajúc mojím smerom ten najškaredší pohľad.

„To je jedno, ja si idem pre niečo na jedenie." Odignorujem ju a vyjdem z dverí, zabuchujúc ich za sebou. Nejde o to, že by som sa snažil byť voči každému kretén, jednoducho to len prirodzene prichádza. Jej poznámka ma úprimne ani nejak netrápila, len som si chcel nájsť dôvod na odchod.

Plus, tak trochu chcem vidieť Melanie.

Chcem jej povedať, že ma možno mrzí, že som jej zničil izbu a že ma možno tiež mrzí, že som medzi nami začal niečo, čo skončí tým, že jej zlomím srdce.

Viem to, pretože už sa to stalo predtým.

Nikdy som nechcel, aby sa do mňa dievčatá zamilovávali alebo sa jednoducho citovo viazali. V skutočnosti som ich varoval vždy, keď niečo začalo, že s nimi nechcem mať nič po tom, čo dosiahnem čo chcem... čo sa väčšinou vždy stane. Ale z nejakého dôvodu sa vždy ocitnem v trápnej situácii s plačúcim dievčaťom predo mnou a ďalším čakajúcim v mojej izbe.

Je to stále to isté dokola a mňa to začína nudiť.

Melanie, na druhej strane, je úplne iný príbeh. Nikdy som nebol s nikým tak nevinným, tak čistým. Nikdy v živote nič neokúsila a ja by som preklial samého seba, ak by som to nezmenil. Mal by som byť odpudzovaný, nepriťahovaný tým, čo za nudné stvorenie je, ale nie som. Láka ma jej malými nevinnými poznámkami a činmi. Som priťahovaný tým, ako sa v ľuďoch vždy snaží nájsť to dobré, a aj tak vybuchne pri tej najmenšej maličkosti, čo spravia. Rád ju rozčuľujem, pretože vyzerá ako malé batoľa so záchvatom – spúšťa ruky pozdĺž tela a krčí nos v tom najrozkošnejšom spôsobe, keď ma už má dosť.

Jej smiech zazvoní cez obývačku a ja ho nasledujem, otvárajúc kuchynské dvere a vchádzajúc dovnútra.

Čakal som, že tam bude len ona, nie ďalší štyria ľudia, ktorí na mňa zízajú akoby som bol cudzozemské stvorenie alebo nejaká iná sračka. Ich ústa sa potvoria pri mojom výzore a ja na odpoveď prižmúrim oči. Kto kurva sú a prečo musia tak čumieť? Oči ženy sa odo mňa odvrátia, keď na nej pristane môj pohľad a ja si všimnem, ako sa podobá na Theu. Sú príbuzné? Muž, sediaci vedľa nej, si odkašle.

„Zdravím, ja som Harry." Rozhodnem sa predstaviť cudzincom a vybrať sa na cestu k chladničke. Po tom, ako preskenujem svoje možnosti, prídem k záveru, že v tomto dome nie je žiadne jedlo a vezmem si jablko, než dvere zabuchnem. „Je tu knižný klub alebo niečo?" Pokúsim sa zavtipkovať, keď som privítaný úžasným tichom.

Stolička zavŕzga o podlahu, keď sa muž postaví a usmeje sa na mňa, podávajúc mi ruku v zdvorilom geste.

„Som Dave, ujo Melanie." Vyšle mojím smerom hrejivý úsmev a ja zaváham, predtým ako jeho ruku vezmem do mojej a raz ju stisnem, než ju pustím. Tá, čo predpokladám, že je jeho žena, sa tiež postaví a utrie si ruky o nohavice, než spraví to isté.

Kútikom oka vidím za stolom sedieť Melanie s malým úsmevom na tvári.

„Gabriella." Dievča vedľa Melanie zdvihne ruku a zamáva a ja si nemôžem nevšimnúť, aké má podobné črty s Melanie. Musí byť to dievča z obrázka. Je očividné, že Melanie je o pár rokov mladšia ako jej sesternica, ale jej telo je napriek tomu viac vyspelé. Toto je dievča je ako tyč, a zrejme by som ju zlomil ako špáradlo.

Napriek tomu by som si ju v momente vzal.

Melanie si všimne môj pretrvávajúci pohľad na nich dvoch a ja sa uškrniem, zatiaľ čo zahryznem do svojho jablka.

„Takže, Melanie," Dave sa s povzdychom posadí, „kde sú tvoji rodičia?" Jeho prízvuk jj taký silný ako ten ich a je zrejmé, že tu predtým žil.

„Um, zrejme sú v supermarkete. Čoskoro budú doma." Usmeje sa naňho.

„Hej, Melanie, nemáš Midol alebo niečo? Moje prsia ma zabíjajú- oh, zdravím." Vojde o moment neskôr Hannah a ja sa začnem dusiť kúskom jedla v krku. Podľa toho, ako sa jej líca sfarbia do tmavočervenej, môžem povedať, že je totálne zahanbená a keď sa otočím, ústa Jane sú takmer na podlahe. Vybuchnem do smiechu a musím sa zachytiť linky, aby som si zabránil spadnúť: netuším, prečo mi to príde také vtipné. Možno preto, že som si myslel, že môj veľkolepý príchod bol hrozný, ale toho sa automaticky presunulo na prvú priečku.

Za mojim dunivým smiechom môžem počuť tetu Melanie ako tlmene šepká svojmu manželovi: „Koľko ich tu ešte je?"

„Sme tu traja," odvetím. Na moment je ticho, než sa ozve alarm a vchodové dvere sa rozletia.

„Oh! To musia byť oni!" Jane využije možnosť výhovorky odísť a zmizne za dverami, berúc Davea a Gabriellu so sebou.

„Ja proste pôjdem späť hore... hej," povie Hannah, keď si uvedomí, že tu nie je potrebná a odíde z kuchyne.

Sledujem, ako sa dvere otvárajú a zatvárajú po ich odchodoch, až to nakoniec ustane. Znovu si odhryznem z jablka a pozriem na Melanie.

„Pôvabná zbierka idiotov, tí tvoji príbuzní," rypnem si.

Zagáni na mňa, očividne jej moja poznámka nepríde vtipná.

„Pozrie, viem, že si robíš srandu, ale toto sú ľudia, ku ktorým som utekala, keď som nechcela žiť v tomto dome s mojím otcom."

„Chudáci," zareagujú moje ústa, skôr než si to uvedomím. Nakrčí nos hore tým spôsobom, ktorý mám tak rád a odvráti odo mňa nepekný pohľad. Napriek tomu sa akosi cítim trochu zle za to, čo som povedal.

„Prepáč," nadhodím.

„Za čo presne?" Postaví sa a snaží sa nezvyšovať hlas. „Doslova som ti pred chvíľou povedala, aby si tieto veci nehovoril. Tak za čo presne sa ospravedlňuješ, Harry? Že zo seba vypľuješ bolestné veci ešte pred tým, než by si sa nad nimi zamyslel? Za to, že sa ma vždy snažíš prekonať vo všetkom, zatiaľ čo sa ťa snažím informovať o veciach, ktoré sa mi v minulosti stali-"

„Nie, vidíš, presne v tomto sa mýliš," preruším ju. „Hádžeš tu svoje „príbehy" ľudom a očakávaš, že im ťa bude ľúto. Zamyslela si sa niekedy nad tým, že na teba boli takí prísni možno pre to, že im na tebe skutočne záležalo? Mojim rodičom ne mne nezáležalo. Prečo myslíš, že som taký, aký som?"

Rozhodí rukami v neviere a ukáže na mňa.

„Vidíš? Zase si to spravil! Vždy situáciu otočíš tak, aby bola o tebe. A tiež si poukázal na ďalšiu vec, ktorú som akosi vynechala. Prestaň iných ľudí viniť za to, aký hrozný človek si. Už to začína byť vážne ohrané," vyštekne na mňa a prehrabne si rukou vlasy.

Čo to kurva...? Nič o mne nevie! To, že sme mali pár opletačiek neznamená, že vie všetko o mojom živote a o udalostiach, ktoré ho tvoria.

„Vieš, čo začína byť vážne ohrané?" Vypochodujem jej oproti, obviňujúco na ňu ukazujúc. „Ty a tvoje zasrané odsudzujúce komentáre. Myslíš si, že vieš o človeku tak veľa, keď v skutočnosti nevieš ani hovno! Myslíš si, že si o toľko lepšia ako všetci ostatní. Máš hlavu tak hlboko vo vlastnom zadku, že si ani neuvedomuješ, že si rovnaká ako každý iný. Nie si o nič lepšia ako ja, tak sa tak prestaň chovať."

Môžem cítiť, ako do nej moje slová vrážajú ako prekliaty nákladiak, a napriek tomu, že cítim ako moje rozhorčenie stúpa, viem, že som nič z toho tak nemyslel.

„Panebože dúfam, že nikdy nebudem ako ty," vykypí a ja môžem vidieť čerstvé slzy, hromadiace sa jej v očiach. Odvráti sa a nasaje roztrasene vzduch, a kým vydychuje, pokúša sa dostať znovu do pokoja. „Odteraz ťa nechcem vo svojej blízkosti. Nerozprávaj sa so mnou, nevolaj na mňa keď ma budeš potrebovať, nedotýkaj sa ma a nehovor mi do ucha milé veci, a nebozkávaj ma akoby si ma potreboval, pretože je zrejmé, že nepotrebuješ. Som unavená z hádania sa s tebou o nepodstatných veciach a z míňania si dychu na stratený prípad. Odteraz chcem, aby si bol proste ty a ja budem ja. Skončila som s touto konverzáciou."

S týmto vezme všetko, čo sa medzi nami stalo a ukončí to tým, že vyjde z dverí.

A/N: Ospravedlňujem sa za pauzu, pokúsim sa pridávať pravidelne, ale nič nesľubujem, je toho veľa. :)