Melanie.

Zobudí ma mokrý ňufák, otierajúci sa o moju ruku, sprevádzaný tiež tichým skučaním. Odoženiem tú vec predtým ako sa otočím na druhý bok a zabalím sa do prikrývok.

Teraz už sa ozve netrpezlivé zaštekanie.

Zastonám a prikryjem si uši, otáčajúc sa aby som videla na Missy, ktorá má svoju uslintanú čeľusť položenú na vrchu môjho matraca. Krúti chvostom, keď na ňu zazriem, čo spôsobí že zavrtí tiež hlavou a nechá na mojich čistých prikrývkach hnedý fľak. Pozriem na moje hodinky a zavriem oči v odpore. Konečne som mala mať deň, keď sa vyspím a plánovala som sa zobudiť až niekedy popoludní. Vďaka Missy to však vyzerá, že som dostala len dve hodiny na snívanie o absurdných a nepravdepodobných veciach.

Ospalo kráčam dole schodmi, ťahajúc nohy za sebou. Zapnem svetlo a otvorím zadné dvere. Missy preletí okolo mňa a začne naháňať niečo vonku.

Moje unavené oči chvíľu blúdia po kuchyni, až zastavia na niečom, čo je na linke. Je tam odkaz s perom vedľa neho, a na vrchu je napísané moje meno.

„Melanie,

Budeme až do 12:30 v obchode, prosím ťa dokonči domáce práce napísané dole. Tvoji bratranci a sesternice sem idú na prázdniny, takže naozaj potrebujeme aby si sa trochu posnažila a pomohla nám.

Mama a Otec"

Vypleštím oči pri pohľade na ten kilometrový zoznam napísaný pod odkazom, niektoré z tých vecí sú úplne absurdné. Pozametaj príjazdovú cestu? Vyčisti odkvap? Čo do pekla...?

„Hej, ja viem. Už som to dnes čítal. Radšej by si sa mala pustiť do práce, Popoluška."

Nadskočím pri zvuku hlbokého, chrapľavého hlasu za sebou. Najskôr sa mi srdce zachveje, ale potom sa obrní chladom a horkosťou. Otočím sa tvárou preč, aby som si zabránila pozrieť sa na jeho diabolsky peknú tvár. „Oh, no tak, nebuď taká," povie keď prekráčam okolo neho so zdvihnutou bradou a zavretými očami. Je tak ťažké ho ignorovať, hlavne teraz, keď viem, že je v jednej zo svojich hravých nálad. Naozaj si prajem, aby nepovedal včera všetky tie veci, a ja som si mohla užiť jednu z jeho vzácnych dobrých nálad. Tiež si prajem, aby som mu mohla odpustiť, ale jeho slová mi naozaj ublížili, takže by som zase vyzerala slabá a on by po mne mohol zase raz postúpať. Otvorím jednu zo skriniek, hľadajúc čistiť a povzdychnem si, keď uvidím, že je až na vrchu. Stúpim si na špičky a natiahnem sa tak ďaleko ako dokážem, predtým ako to vzdám a dopadnem späť na celé chodidlá.

„Pekné nohavičky." Práve sa ho chystám spýtať, či to bola sarkastická poznámka na rozkošné žaby, ktoré mám na pyžamových nohaviciach, keď zamrznem v zdesení. Jeho žmurknutie a moje nahé nohy potvrdia moje podozrenie. Cez noc mi muselo byť horko alebo čo, a asi som sa vyzliekla z nohavíc... ešte horšie je, že toto je jedno z mojich obtiahnutejších tričiek, takže končí niekde na konci môjho pása. Toto sa nemôže diať. Smeje sa, keď prebehnem okolo neho do práčovne a oblečiem si legíny. Toto je tak neskutočne ponižujúce: chcem sa plaziť pod kobercami a počkať, kým to prejde. Obrňujúc sa pred jeho poznámkami o mojej zábudlivosti (a tlstých stehnách) vrátim sa do kuchyne.

„Okay, tak teraz si zo mňa kurva robíš srandu."

Varovne naňho zazriem, šokovaná jeho slovami. Zahryzne si do spodnej pery a ani sa nesnaží skryť jeho pretrvávajúce pohľady. Prstami sa zachytí o kraj pultu a posadí sa na barovú stoličku. Ignorujem ho a ešte raz sa natiahnem pre čistiaci prostriedok. „Sakra," vydýchne a ozve sa zvuk odsúvajúcej sa stoličky. To by stačilo. Mám jeho malých poznámok akurát tak dosť. Nechápe, že s ním nič nechcem mať?

„Môžeš to prestať hovoriť?-" Som tvrdo pritlačená k pultu za mnou, uväznená pod Harryho telom. „Hej! Nechaj ma!" Chytí mi ruky a položí ich na vrch pultu, pod jeho vlastné.

„Shhh." Zalapanie po vzduch mi unikne z úst, keď jeho pery priloží na kožu na mojom krku, rovno pod mojím uchom. Pustí jednu z mojich rúk, aby ju mohol položiť na môj chrbát, čím zo mňa spraví rukojemníka v jeho pevnom zovretí. Položím svoju uvoľnenú ruku na jeho rameno a slabo sa ho snažím odtlačiť, keď na tom mieste začne drsne sať.

„Harry," poviem bez dychu, keď zaťahám za konce jeho kučier. V odpovedi zamručí, a ja môžem cítiť jeho zuby, zľahka hryzúce do mojej kože, zatiaľ čo bolesť pomaly vzrastá. Uvedomím si, že nemá cenu snažiť sa vyslobodiť a klamala by som sama sebe, ak by som povedala, že to, čo robí, mi nerobí dobre. Zaťahá za moju boľavú kožu, a ja môžem cítiť úškrn, ktorý sa mu zakráda na tvár, keď sa pod ním zvíjam. Harry to miesto pobozká predtým ako perami putuje nižšie, bozkávajúc viac z nezahalenej kože medzi mojím krkom a ramenom, vďaka čomu mi po chrbte prebehne mráz.

Prechádza mi prstami hore a dolu po ruke, a jeho čeľusť sa prispôsobí úsmevu, keď ma ešte raz pobozká na rameno.

Povzdychnem si pri tom pocite, konečne sa cítim byť chcená a pre niekoho potrebná.

Som sklamaná, keď sa o chvíľu odtiahne, ale pochopím prečo, keď vojde Hannah. Harry vyšle mojím smerom ešte jedno žmurknutie a ja sa pod jeho pohľadom opatrne dotknem citlivej kože.

A potom, je preč.

Hannah nakrčí noc a očuchá vzduch predtým ako otvorí chladničku.

„Niekto by tu mal zapáliť vonnú sviečku, smrdí to tu ako nemravné teenagerské hormóny."

Ucuknem, keď na to miesto jemne zatlačím. Čo to spravil? Netuším, čo sa práve stalo, všetko čo viem je, že chcem, aby sa to stalo znovu. Bol toto jeho spôsob ako sa ospravedlniť? Bože, dúfam, že áno. Prijala by som to namiesto oficiálnej odpovede hocikedy. Hannah nepríjemne hlasno odhryzne z jablka a nechá ma v kuchyni osamote s mojimi zbesilými myšlienkami.