Melanie.

Nervózne čakám, zatiaľ čo mobil ďalej zvoní. Čo ak to nezdvihne? Začnem sa hrať s prstami, kým moja úzkosť rastie.

„Prosím?"

V úľave mi klesnú ramená a cez pery mi unikne povzdych. Odhrniem si vlasy z tváre a obkresľujem vzor na vankúši.

„Ahoj, Dean." Hlas sa mi chvie a pozriem na Abbey, hľadajúc pomoc: na odpoveď pokrčí plecami. Dám si telefón preč od ucha a stlačím reproduktor.

„Melanie? Ahoj, ako? Všetko v pohode?" Zatiaľ čo hovorí, v pozadí počujem nejaké zvuky.

„Hej, som v pohode. Len som chcela vedieť, či by si teraz niekedy nechcel niekam vybehnúť? Je mi ľúto ako dopadlo naše rande a chcela by som ti to vynahradiť?" Moja veta znie ako otázka a ja sa pri svojej trápnosti nakrčím. Predtým ako znovu prehovorí nasleduje dlhá pauza.

„Umm... jasné. Vlastne organizujem na Nový Rok párty, ak by si chcela prísť?" Moje oči sa rozšíria a víťazne sa usmejem na Abbey.

„To by bolo super, tak sa vidíme." Zrovna keď sa chystám ukončiť hovor, zamrazí ma Deanov hlas.

„Odpustím ti úplne len vtedy, ak s tebou pôjdem nakupovať a vyberiem ti outfit," povie flirtovne. Sánka Abbey padne až na podlahu a moja za ňou príliš nezaostáva. Môžem cítiť ako sa mi horko rozlieva od krku až do líc. „Ahoj, Melanie." Dean ukončí hovor, keď neodpovedám, nechávajúc nás v kope chichotu a v šoku.

***

„Poďme dámy, pohyb, pohyb, pohyb!" Prisahám, že moja učiteľka telesnej nemá žiadne zľutovanie. Koľkáte je to, šieste kolečko okolo trate? Môj žalúdok chytajú kŕče a cítim sa, akoby som mala zvracať. Môj beh spomalí do klusu, potom do chôdze, keď sa zhrbená snažím chytiť dych. Obklopia ma zvuky hlasného lapania po vzduchu a nôh, dopadajúcich na štrk. Sledujem ako ma obehne väčšina mojej triedy, čo mi znovu raz dokáže, aká som nešportová. Už som zastavila ôsmy krát a doslova sa cítim, akoby som mala zomrieť. Postavím sa do plnej výšky a založím si ruky v bok, lapajúc po vzduchu.

„Kerrey! Pohni sa!" Nenávisť, ktorú cítim voči tej žene je nereálna.

Už len jedno kolo, len jedno kolo.

Nohy ma bolia, keď sa nútim bežať rýchlejšie. Som jedna z posledných študentov na trati, ostatní sa už sprejujú s hadicami. Posledný kúsok vzduchu je zo mňa ukradnutý, keď prebehnem posledný roh – aj z vyčerpania aj z toho, že ma obehne vysoko sa týčiaca postava.

Harry s ľahkosťou klusá a predbehne ma za menej než dve sekundy. Skoro ho nespoznám, jeho divoké, strapaté kučery sú zviazané do niečoho, čo vyzerá ako drdol. Všimne si ma, ako sa trápim a vyšprintuje dopredu, aby sa predviedol. Pokrútim hlavou a zrýchlim viac. Skoro spadnem, keď ma odreže v ceste, ale odmietnem sa vzdať. Nakoniec naše malé preteky vyhrá, víťazní úsmev po celej jeho tvári.

Môj tep mi búši v ušiach a všetko na čo dokážem myslieť, je dýchanie. Založím si ruky za hlavou a snažím sa myslieť na všetko iné, len nie na to, že sa povraciam. Môj liečivý prívod vzduchu je prerušený piskľavým chichotom.

„Nemôžeš ani zabehnúť kolečko bez toho, aby si sa chovala, akoby ideš zomrieť. Nechajte to na malú Ms. Melanie, aby zdržovala celú triedu," povie Carson pri tom, ako si pritiahne cop a naparuje sa ako páv. Jej tvár je len zľahka červená, úplný opak toho, ako určite vyzerá moja. Ignorujem jej štipľavé poznámky a pokračujem v pozeraní pred seba. Keď si uvedomí, že sa odo mňa nedočká reakcie, odíde.

„To dievča je pekná suka, proste si ju nevšímaj," ozve sa za mnou tenký hlas. Vzhliadnem a uvidím pôvabné dievča s dlhými hnedými vlasmi a okuliarmi, ktoré je sprevádzané – ako predpokladám – jej priateľkou. „Som Valerie a toto je Claire, ak by ťa to zaujímalo," predstaví sa a posadí sa na trávu okolo trate. „Mám ju na prvej hodine, je úplný snob," dodá tá blonďavá, Clarie. Aj keď sú ich tváre červené ako paradajky, som ohromená ich krásou.

„Oh, ver mi, ja viem. Poznám ju už od základky, vždy takáto bola." Sadnem si vedľa nich a natiahnem nohy. Valerie sa otočí na Clarie, zatiaľ čo sa hrám s kúskom trávy. Chvíľu sa bavia, kým Valerie prestane.

„Nemá už náhodou priateľa?"

Spýtavo vzhliadnem a ona hlavou mykne smerom ku Carson. Žalúdok mi stiahne a vykrúti zúrivosťou, pocit, o ktorom by som si nemyslela, že by som ho pocítila. Úsmev na mojej tvári nahradí zdesenie, keď sledujem tých dvoch predo mnou. Carson sa smeje a vlasy si nakrúca na prsty, zatiaľ čo sa približuje bližšie k Harrymu a on ju odmení flirtovným úškrnom. Cítim nenávisť a zhnusenie, keď si ju k sebe pritiahne a ona mu nechtami prejde po hrudi. Ale to, čo cítim najviac, je zrada.

„Hej, kam ideš?" zvolá spoza mňa Valerie, keď vyskočím na nohy a pochodujem ich smerom, odhodlaná zastaviť čokoľvek, čo sa medzi tými dvomi deje.