16
Melanie.
Podarilo sa mi vyhýbať sa Harrymu až do svitania, ale bohužiaľ bol práve on na rade s tým, aby mi pomáhal s mojimi rannými povinnosťami. V nádeji že ho predbehnem ešte pred naším hroziacim trápnym stretnutím, ponáhľam sa do kúpeľne umyť si zuby a upraviť vlasy. Dokončím to a nadskočím, keď sa rozospatý Harry postaví do vchodu.
Jeho vlasy odstávajú do všetkých možných smerov a ospalo si žmolí oči. Ten obraz by bol takmer rozkošný, keby nebolo toho jeho objavenia sa v reštaurácii.
„Už si skončila? Potrebujem čúrať," zamrmle a prepchá sa okolo mňa.
Očarujúce.
Sledujem ako kvapky dažďa neúprosne narážajú do okna, zatiaľ čo v kuchyni čakám na Harryho. Moje topánky vŕzgajú na podlahe a hrám sa so zipsom, aby som sa nejako zamestnala. Strelím pohľadom k dverám, keď vojde Harry. Prekvapene si všimnem, že má na sebe šedé tričko, namiesto zvyčajného čierneho. Sedí mu dobre a páči sa mi spôsob akým zdôrazňuje jeho štíhle a tvarované telo.
Počkať. Nie, nepáči. Som naňho naštvaná.
„Si si istý, že si to chceš obuť?" spýtam sa, keď sa navlečie do bielych conversiek: a znovu ma tým prekvapí. Jeho nohy sú na tento štýl príliš veľké, ale nejakým spôsobom mu to aj tak svedčí. Harry na seba môže dať doslova hocičo a vyzerať v tom dobre. Neodpovie mi a ja so povzdychnem, zatiaľ čo sa postavím zo stoličky. Harry zmizne vonku bez toho, aby na mňa počkal, ale netrvá dlho a ticho je prerušené zvukom šmýkajúcich sa topánok a hlasného povzdychu.
„Kurva, Melanie!"
Otvorím dvere a vybuchnem smiechom, keď vidím Harryho snažiaceho sa zostať stáť v lepkavom bahne. Je v ňom uväznený do polovice lýtok a jeho ruky lietajú okolo, keď sa snaží nespadnúť. Missy naňho skáče z tej plytšej strany a štuchne zozadu do jeho kolien, čo spôsobí, že spadne na bok do hustého bahna a lejaku.
Môj žalúdok začnú chytať kŕče od toľkého smiechu, a ja sa radšej opriem o svoje kolená, aby som si zabránila pred pádom a nepridala sa tak k nemu. Zazrie na psa a odstrčí Missy preč, predtým ako sa pozrie na mňa očakávajúc asistenciu.
„No? Budeš tam len stáť ako idiot alebo my pomôžeš postaviť sa?" zakričí Harry cez dážď a znechutene sa pozrie na bahno, predtým ako naň váhavo položí ruku.
„Nepomôžem ti, ak budeš takýto nepríjemný," prehlásim rozhodne, v hlase ešte stále náznak humoru.
„Melanie!" zakričí naštvane. Je vtipné ako veľmi Harry pripomína naštvané a ponížené dvojročné decko so zadkom v špine, zamračením na tvári, a rukami prekríženými na hrudi.
„Neber to tak vážne, aspoň raz, ježiši... správaš sa ako dieťa," zafučím. Hlasno za sebou zavriem dvere a dám si kapucňu, aby som zabránila dažďu zničiť mi vlasy. Missy sa mi hlavou pritlačí k stehnu a ja ju pohladkám, predtým ako sa vyberiem k Harrymu.
„Prosím, len si pohni," našpúli ústa a otrasie si zašpinené ruky.
„Už idem, už idem... vydrž. Proste si musel zapadnúť do tej najhlbšej časti," rypnem si zatiaľ čo preskakujem cez plytšie časti. Nakoniec sa dostanem asi na tri kroky od neho a vystriem k nemu ruku. Chytí sa jej a ja použijem všetku moju rannú silu na to, aby som ho vytiahla z bahnovej jamy. Harry sa zdvihne zo zeme o pár centimetrov a ja zovriem jeho zápästie s mojou druhou rukou pre viac podpory.
„Do riti, si tlstý. Mal by si prestať jesť toľko Cheetos, preboha!" poviem zadýchane. Opätky na mojich topánkach sa začnú zabárať, keď celú svoju váhu tela prenesiem dozadu a potiahnem.
Vykríknem, keď sa mi podarí Harryho vyslobodiť a on vyletí do vzduchu: moje nohy sa šmyknú a ponoria sa ešte hlbšie ho bahna, ktoré predtým uväznilo Harryho. Práve vtedy, keď si myslí, že je z toho konečne vonku, kopnem do jeho nohy zatiaľ čo padám a pošlem ho tak rovno naspäť dole.
Pristaneme s „oomph", a z mojich úst vyjde zaskučanie pri jeho ťažkej váhe rovno na mne. Čakám, že bude Harry naštvaný za to, že som nás stiahla rovno naspäť dole, ale namiesto toho mi venuje pokrivený úsmev s jamkami. A potom sa rozosmeje – telo otriasajúcim, srdce hrejúcim, krásnym smiechom. Nemôžem si pomôcť, pridám sa k nemu. Je zvláštne v akom rozpore je jeho smiech a jeho výzor, teplý a vítajúci oproti temnému a ponižujúcemu.
Voda jeho vlasy premení na tmavé a ja sa pod ním zavrtím, keď mi začne kvapkať na tvár. Vyzerá to, že si to všimol, pretože jeho zelené oči sa nikdy nepohnú od tých mojich a jeho tvár skríži jemný úsmev. Harryho šedé tričko obopína jeho telo, keď sa nado mnou nadnáša. Použije jeho telo ako štíť, čím ma pod sebou uväzní a zároveň ma chráni pred dažďom.
„Vždy som vedel, že to nepotrvá dlho, kým ťa dostanem podo mňa." Uškrnie sa hravo a ja sa vysmejem jeho poznámke, predtým ako ho chrbtom ruky buchnem do hrudníka.
„Presne to je spôsob, ako zničiť okamih."
Uškrnie sa predtým než sa zdvihne zo zeme. Pozrie na svoje zničené topánky a džínsy a zanadáva. Sú úplne zničené.
S jeho pomocou sa zdvihnem hore a vykročím z tej špinavej diery, ktorú sme vytvorili. Triem svoje topánky o sebe, zotierajúc tak bahno po ich stranách, predtým ako začnem pracovať na nohaviciach. Kútikom oka môžem vidieť Harryho, ako sa snaží netriasť sa pod vplyvom ostrého vetra. Je premočený až na kosť a je očividné, že mu je zima, keď si zakusne do piercingu v perách a rukami si objíma hrudník.
„Sú tam nejaké topánky a bundy, ak sa chceš zakryť," poviem a postavím sa. Prikývne a odhrnie si rukou mokré kučery z tváre.
Lejak sa zmenil na hmlu, meniacu budovy pred nami na obrovské zahmlené kvapky. Závora zavŕzga, keď sa ju snažím otvoriť a odsuniem ťažké dvere na stranu. Harry nakrčí nos pri tom zatuchnutom, vlhkom smrade. Vo vnútri je temno a ja musím žmúriť, aby som rozoznala predmety. Jedna z našeho množstva mačiek prebehne cez podlahu, spôsobujúc, že takmer zakopnem, zatiaľ čo sa ona ženie za potkanom. Ďalšia na mňa zasyčí a na Harryho perách pohráva malý úsmev. Nasleduje ma dozadu, kde sa prehrabávam starými bundami a čiapkami, vyťahujem kusy oblečenia von a hádžem mu ich, zatiaľ čo idem.
„Seriózne si mám toto všetko obliecť?" zamračí sa, držiac šál s končekmi prstov.
„Nie, len som si myslela, že by to na tebe vyzeralo rozkošne," otočím k nemu hlavu a zachichocem sa, keď prevráti očami.
„Toto je taká blbosť," zamrmle.
„Nie, nie je, chod sa prezliecť nech neumrzneš." Zakývam rukami, vyháňajúc ho. Povzdychne si a vyparí sa za komínmi zo sena. Zostanem stáť a prstami si prechádzam cez dlhé, tmavé vlasy. Zvuk medzi smiechom a lapaním po dychu vyjde z mojich úst, keď mi o pár minút neskôr vojde do výhľadu. „Aww... rozkošné," poviem a nakloním hlavu na stranu, aby som si prezrela jeho nový šatník.
Harry schová ruky do vreciek vrchnej bundy a nahne sa, aby videl na svoje topánky. Starý šál mojej babky mu visí okolo krku a špinavá šatka je omotaná okolo jeho hlavy, skrytá tmavohnedými kučerami a kapucňou. Nemôžem si pomôcť, pri tom pohľade sa musím smiať – potetovaný chalan s piercingom a zlou povahou, nosiaci ženský šál a bundu, ktorá končí na spodku jeho rebier. „Vyzerám tak neuveriteľne sprosto," prehlási a drží ruky ďalej od svojich bokov.
„Oh, nebuď smiešny," zohnem sa a spracem zvyšné oblečenie späť do nádoby.
„Dokonca aj tie mačky sa na mne smiali," sťažuje sa.
„Čo je na tom zlé?" spýtam sa, keď zavriem veko a dám to späť na miesto.
„Kočičky ma vždy mali radi." Doslova môžete počuť úškrn v jeho hlase. Zalapám po vzduchu pri jeho slovách a rozkašlem sa, keď jeho tvár pretne úsmev a vzduch zaplní smiech.
„Si nechutný. Na toto som nebola pripravená." Zakašlem do môjho lakťa a snažím sa zakryť zvyšok úsmevu, ktorý mi zostal na tvári.
„Ale vážne, koľko máte mačiek?" Spýta sa, keď sa zotavím z môjho kašľania. Vyjdeme zo stodoly s vedrami jedla a zamierime do koryta. Vysvetlím mu tragický príbeh drahej starej Phyllis a ako sme si vzali jej veľmi veľa mačiek. „Tak preto si ten kus sračky pomenovala Phyllis. Ja by som to pomenoval inak, Phyllis je príliš dobré meno." Harry mi pomôže zdvihnúť vedro a sledujeme ako sa jeho obsah vyprázdňuje do štrbiny.
„Ako by si to teda pomenoval?" spýtam sa, zatiaľ čo on vyprázdňuje svoje vedro.
„Melanie." Povie so žmurknutím a úsmevom, keď vedro položí späť dole.
***
„Pokazil ti rande? Čo do pekla?" začne Abbey zdvíhať hlas pri tých novinkách. Pôvodne som do jej domu prišla pracovať na projekte na Angličtinu, ale téma sa rýchlo zmenila po piatich minútach zaneprázdnenej práce.
„Ja viem, ale nie je tam nič, čo by som s tým mohla spraviť." Prevraciam strany na zošite a zastavím, aby som mohla podčiarknuť zhluk slov. Ak mám byť úprimná, už na Harryho ani nie som naštvaná. V skutočnosti sa cítim voči nemu trochu ochranársky pred tvrdými slovami od Abbey.
„Čo tým myslíš? Ale áno, môžeš! Maj vagínu a zavolaj mu, musí povedať áno." Zatočí sa na stoličke a pripleskne k sebe ruky.
„Maj vagínu?" spýtam sa.
„Áno. Ako raz povedala úžasná Betty White: „Gule sú príliš slabé a citlivé. Ak chceš byť tvrdá, maj vagínu." A teraz mu zavolaj," prikáže.
Pozriem sa na telefón a zaváham. Chcem ísť s Deanom znovu von? „Na čo čakáš? Proste to sprav," nalieha.
Zazriem ešte raz na Abbey, predtým ako naťukám jeho číslo a stlačím vytočiť.
A/N: Harry v originály použil výraz "pussy" (preložené ako "kočičky") čo sa do nášho bohužiaľ nedá preložiť v správnom význame - tak aby to zachovalo niť rozhovoru - pretože ho nemáme. Pussy sa v angličtine označuje aj - toľko spomínaná drahou Abbey - vagína :D Hore na obrázku je inak výzor drahého Harolda po prezlečení sa.
Tak dúfam, že ste si povianočnú kapitolu užili a že ste mali pekné vianoce (:
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro