Melanie.

„Znie ti kino a večera dostatočne dobre?" spýta sa Dean, keď zastaví na križovatke. Centrum je cez ulicu, vyzdobené vianočnými svetielkami, ktoré pridávajú niečo navyše k radostnému pocitu z prichádzajúcich prázdnin. Je to absolútne úžasné, úplný opak toho, ako to vyzerá bežne.

„Perfektne," odpoviem s malým úsmevom. O pár minút neskôr dorazíme do rozkošnej reštaurácie. Odopnem si pás a otvorím dvere, dychtivá po tom byť už vo vnútri. Oveje ma silný poryv vetra a ja si pritiahnem tenkú bundu ešte bližšie k telu. Známe motýle sa znovu ukážu, keď sa okolo mojich ramien ovinie ťažká ruka. Na moment si myslím, že to je Harry, ale potom prídem k zmyslom a vyženiem tu myšlienku z mysle.

Nie, nie nedovolím, aby mi toto rande zničil. Bože, prečo vždy nájde spôsob ako sa mi vkradnúť do mysle?

Dean dá ruku preč, aby mohol pre mňa podržať otvorené dvere a kývne hlavou, keď prejdem okolo neho. Reštaurácia, ktorú vybral, je tá, v ktorej moja rodina často jedáva, ale mne to nevadí. Očami prebehnem veľké množstvo falošných rýb a pirátskych kolies, ktoré visia po stenách, zatiaľ čo on pre nás žiada kabínku. Farby reštaurácie sú zložené z krémovej a hnedej, a modely lodí sú roztrúsené všade okolo. Nie je to nič ozdobné, a ja som za to rada.

Nasleduje ženu, ktorá nás smeruje na stranu. Sadnem si oproti Deanovi a usmejem sa, keď pred nás čašníčka položí menu. Objednáme si pitie a ona odíde dozadu, nechávajúc nás osamote.

„Ďakujem, že si ma dnes večer zobral von. Potrebovala som vypadnúť z domu," poviem s jemným smiechom.

„Ani to nespomínaj, tiež som potreboval oddych. Je všetko v pohode?" vzhliadne po tom, čo si prezrie menu. Jeho krištáľovo modré oči ma držia v zajatí a ja si nemôžem pomôcť, ale roztápa ma to.

Je tak rozkošný.

„Uh, hej, ja len že teraz mám pár... priateľov, ktorý u nás prebývajú," poviem keď nám čašníčka prinesie pitie. Pomiešam so slamkou ľad a váhavo si odpijem. Mladé dievča vytiahne svoj poznámkový blok a zapíše si naše objednávky, uistí sa, že to má dobre a odíde.

„Vy ste tá rodina v tej TV šou, nie?" tipne si Dean a ja si povzdychnem. „Hej, počul som o tom, ale nehanbi sa za to. Myslím, že to je super," povie ubezpečujúco a položí svoju ruku na moju, ked si všimne môj mrzutý výraz.

„Nechcela som ti to povedať, aby si si nemyslel, že som divná." Palcom sa začne pomaly pohybovať po mojej ruke a ja začnem premýšľať nad tým, ako robil Harry to isté na mojom stehne.

„Prečo by to bolo divné? Ja si myslím, že si úžasná." Aj keď je ten pocit super, Deanove dotýkanie sa mojej ruky ma prestáva baviť. Tváriac sa akoby nič sa od jeho dotyku odtiahnem a uhrám to na to, že som sa chcela napiť.

„Ďakujem. Ako že si to našiel toto miesto? Myslela som, že si nevedel kde sa tu čo nachádza?" zmením tému.

„Verím, že existuje vec, ktorá sa volá Google," povie, hlas má pretkaný sarkazmom. Zachichocem sa, ale môj úsmev opadne, keď za nami prehovorí hlboký hlas.

„Áno dal by som si rybu s hranolkami s tatárskou omáčkou. Ďakujem."

V zdesení sa otočím a pozorujem ako Harry zaklapne jeho menu, podávajúc ho rovnakej čašníčke, ktorú obsluhovala nás, s Hannah sediacou vedľa neho. Prichytí ma pri tom ako zízam jeho smerom a otvorí ústa, uštipačne napodobňujúc výraz prekvapenia. Zabijem ho v mojej myslí tisíc krát, zatiaľ čo sa postaví zo svojho miesta v ich kabínke a vydá sa k nám.

„Melanie, netušil som, že si tu aj ty! Ako sa máš? Už je to tak dávno... nevidel som ťa odkedy som ťa naposledy videl v Plánovanom Rodičovstve," povie s falošným nádychom šťastia v hlase, akoby sme boli priatelia dlhý čas. Moje oči sa zúžia a moja krv vrie, keď sa skloní a položí mi ruku na brucho. „Ako sa má malý Wesley?" Harry sa pokúša skryť úškrn, keď Deanovi zabehne Pepsi.

„Prepáč, čo?" kašle a ustarane sa na mňa pozrie.

„Klame, proste ho ignoruj," zamrmlem a odhodím Harryho ruku preč. Pokrčím v ruke servítok, aby som sa udržala a nespravila scénu s tým neposlušným chalanom.

„Tak fajn, dám si krevety a sendvič z morského ostrieža?" Uľaví sa mi, keď pred náš čašníčka položí taniere plné jedla.

„Beriem to ako znamenie, že je čas na odchod," Harry sa postaví. „Uvidíme sa," prebehne pohľadom Deana predtým ako na mňa žmurkne. Vlna hnevu prejde mojím telom a všetko čo chcem je vyplieskať ten sprostý úsmev z jeho tváre.

Kto si dopekla myslí, že je? Je dosť, že mi celý večer behá v mysli, vážne ho tu nepotrebujem aby ma provokoval. Toto je moja noc s Deanom a Harry potrebuje odísť.

Po celý čas čo jeme, môžem na sebe cítiť jeho oči, ale našťastie nás už nevyruší. Snažím sa odpútať od jeho spaľujúcich pohľadov tým, že konverzujem s Deanom, ale jednoducho nemôžem zo seba striasť ten pocit jeho pozorných očí.

„Jednoducho toto miesto milujem, Hannah," povie otravne hlasno spoza nás. „Mali by sme nasledovať Melanie častejšie, aby nás zaviedla k takému sakra dobrému jedlu."

To stačí.

„Ospravedlň ma, musím ísť na toaletu," prepustím sa slušne z jeho spoločnosti a utriem si obrúskom ústa, skôr než odídem. Držím hlavu dole, zatiaľ čo rýchlo kráčam k toaletám. Dôjde mi, že ma Harry musí dobiehať, pretože čoskoro za sebou začujem ťažké kroky, čo ma nasledujú.

„Plánované Rodičovstvo? Vážne? Harry, čo si myslíš, že robíš?" vyletím, keď sa otočím aby som mu čelila. Stiahne pery a študuje ma, na jeho tvári je nečiteľný výraz. „Úplne si zničil toto rande a všetky ďalšie možnosti s Deanom!" obviním ho a strčím mu prstom do hrudníka, čím si od neho vyslúžim zazretie.

„Z môjho pohľadu mu robím láskavosť. Nemal by s niekým takým zúfalým ako si ty ani strácať čas." Prekríži si ruky a pozrie na mňa dole.

„Takže si sem vlastne prišiel preto, aby si ma urážal," prehlásim. Len Harry by sa zohol tak nízko, aby sem išiel celú tú cestu len preto, aby mi zničil rande a potom ma urážal.

Počkať, išiel? Ako sa sem vôbec dostal?

„Nie, Hannah a ja sme jednoducho mali dosť tých Hamburger Helper od tvojej mami. Ty si sa tu proste len vyskytla."

Harryho príbeh vôbec nedáva zmysel. Práve doslova priznal, že ma sem sledoval.

Je tak rozčuľujúci. Najskôr je zlatý a potom, ako keby sa prepol, je znovu ten provokujúci idiot, ktorého som stretla v prvý deň. Nebol pre mňa nič iné ako problém, a ja mám týchto sračiek dosť na celý život.

Som úplne ponížená, zranená a naštvaná z celej tej situácie, a Harryho seba-uspokojujúci úškrn to len zhoršuje. Viem, že miluje, keď ma prinúti cítiť sa takto: robí mu dobre sledovať ako sa pomaly rozpadám pod jeho ubližujúcimi slovami a neustáleho tlaku. Nemôžem zabrániť slzám, ktoré sa mi tvoria v očiach. Moje roztrasené ruky ich naštvane zotrú, predtým než by si Harry vôbec mohol myslieť, že by som svoj čas premrhala plakaním kvôli nemu.

Ale on si to všimne a uistí sa, že o tom budem vedieť.

„Oh, no tak, nebuď tak dramatická." Pretočí očami a schmatne ma za ruku, predtým ako ma hrubo ťahá ďalej po chodbe.

„Nedotýkaj sa ma, kurva!" ucuknem od jeho tesného zovretia. Moje ústa sa otvoria a okamžite sa cítim zahanbená za slová, ktoré som povedala. Nikdy som takto nezahrešila a nemám rada spôsob, akým sa mi to potom usadilo na jazyku. „Chcem, aby si ma nechal na pokoji, Harry, na dobro. Všetko čo si, je problém, a nemám rada spôsob akým sa správam, keď som s tebou. Si nebezpečný a toxický, a ja nechcem mať nič s niekým, kto ma nakoniec zničí. Tak nám obom sprav láskavosť a nechaj ma na pokoji. A už nikdy, nikdy, sa nepokús spraviť takúto kravinu, pretože potom sa postarám o to, aby tvoj čas strávený tu bolo peklo na zemi," vypľujem zo seba než sa vyberiem späť k môjmu rande: nechávajúc ho tam samého stáť v chodbe.