Harry.

„Počkaj, takže čo presne sa stalo Melanie?" Louisove oči sa rýchlo pohybujú po ceste pred nami, zatiaľ čo úzkostlivo krúti palcami. Snažím sa neodbočiť z asfaltu pri ceste späť do domu: všetko je tu pre mňa opačne a to auto Melanie, staré-ako-sračka mi príliš nepomáha.

„No, zatiaľ čo ste si vy dvaja doplňali zásoby, čo nemám šajnu ako ste si tu už stihli nájsť dealera," povzdychnem si, „Ja som sa vás idiotov snažil nájsť. Pamätám si, že som jej presne povedal, aby zostala v aute, ale ona nepočúvala a išla po mne. Práve som otváral dvere, keď som ju počul zakričať moje meno a..." zmĺknem pri tom ako moje krvavé hánky pevnejšie zovrú volant: v mysli mi vyskočí obraz jej tela bez života ležiaceho na zemi.

„A?" pritlačí Hannah.

„Nejaký bastard bez domova ju udrel zozadu do hlavy a chopil sa príležitosti. Našťastie som nebol ďaleko, inak kto vie čo by sa mohlo stať. Mal som tam vaše zadky nechať a prinútiť vás domov kráčať."

„Čokoľvek povieš," povie Hannah sarkasticky.

Okamžite spomalím, keď uvidím na príjazdovej ceste zaparkované strieborné auto.

Rodičia Melanie.

„Do riti, už sú späť," vypnem svetlá a zaparkujem.

„Tak ako sa tam máme do pekla dostať bez toho, aby nás chytili?" Louis otvorí dvere a vystúpi, spýtavo nazerajúc do okna na poschodí. Cez záclony presvitá slabé svetlo a vnútri sa pohne tieň.

„Mám nápad," poviem keď vypnem motor a vyskočím von. Všetci traja sa prikrčíme a zakrádame sa k oknu obývačky. Hannah zanadáva, keď stúpi na jeden z kameňov uzatvárajúci kvetinový záhon, a pes, ktorý patrí Melanie, zdvihne pri tom zvuku vnútri hlavu.

James sedí na gauči a pozerá niečo, čo vyzerá ako Poliši a Thea umýva riady po jedle. Zodvihnem zopár kamienkov a pozriem za seba, aby som sa uistil, že ma Hannah a Louis nasledujú, zatiaľ čo sa vydám na cestu okolo domu.

Akonáhle sme z dohľadu, zamierim na okno v ktorom sa svieti a hodím doňho jeden z kamienkov. Odrazí sa od bočnej strany domu, na míle míňajúc môj cieľ.

„Kámo, v hádzaní si fakt na hovno," chichoce sa za mnou Louis.

„Zavri kurva hubu," vypľujem zo seba pri tom, ako hodím ďalší a usmejem sa, keď trafí cieľ.

Nikto k oknu nepríde.

„Do prdele!" zvolám a prikryjem si ústa rukou pri tom, ako sa ozve praskajúci zvuk pri hode tretím okruhliakom. Závesy zašuštia a vynorí sa z nich hlava Melanie. Jej ústa sa otvoria keď uvidí prasklinu v podobe pavučiny na spodnom rohu skla, a ja rozpačito zdvihnem ruku, kým ju zase spustím.

V náhlivosti povolí okno a trochu sa trápi s tým, aby ho zdvihla hore.

„Čo to do pekla robíte?" zakričí na nás v šepote.

„Tvoji rodičia sú späť a ja sa necítim zrovna na to, aby som po zvyšok času čo som tu kydal kravský hnoj. Pusti nás dnu," zavolám naspäť.

„Ako to mám spraviť?" zastrčí si visiaci vlas za ucho a pozrie sa koľko nás tam je.

„Ja neviem, proste na niečo príď. Kurva," zafučím a odhrniem si vlasy z očí. Jej obočie sa zamračí a môžem vidieť za jej očami ublíženie z mojej neokrôchanosti.

Ak si myslela, že sa medzi nami predtým stalo niečo špeciálne, tak sa sakramentsky mýli. Tie veľké, modré, krásne oči boli vymazané z mojej mysle v momente, ako som vykročil z kúpeľňových dverí.

„Choďte okolo naspäť a ja vám poviem, kedy máte ísť dovnútra," zamrmle potom ako si premyslí svoj ďalší krok. Takmer jej inštrukcie nezachytím kvôli tomu prekliatemu prízvuku. Prisahám, je tak južanský a silný ako je môj anglický, hlavne ak je naštvaná.

Opatrne aby nás z kuchyne nezbadali sa hrbíme pri ráme a vkročíme na podlahu vchodovej terasy. Ale s naším šťastím pod nami zapraská a ja zamrznem keď počujem ako pes vo vnútri začne štekať.

Melanie vstúpi do obývačky a krátko sa na nás cez rolety pozrie, než sa otočí k svojmu otcovi. James pri jej príchode položí drink a Melanie ho začne kŕmiť nejakou nepravdivou hovadinou. Jeho hlava sa otočí v smere, ktorým ukáže a ja sa uškrniem, keď Thea obozretne položí dole utierku. James prevráti očami a neochotne sa zdvihne a kráča k predným dverám. Thea ho rýchlo nasleduje. Dostaneme znamenie povolenia, že môžeme vstúpiť, predtým ako vyjde von a zavrie za nimi dvere.

Vkradneme sa dnu a rýchlo prejdeme hore schodmi počas ten krátkej možnosti. Dvere sa zabuchnú a domom sa nesie ozvena hlasov v momente, ako dosiahneme vrchol schodiska. Louis a Hannah sa na noc vyparia vo svojich izbách a ja zostanem stáť sám v tmavej chodbe.

„Prepáč ešte raz, len sa mi zdalo, že som niečo počula. Brú noc," povie Melanie pri tom ako kráča po schodoch a oni jej pozdrav oplatia. Jej oči sa zastavia na mne a potom sa okamžite pozrie preč, keď si všimne môjho pozorného pohľadu. Prikývnem jej v poďakovaní predtým ako sa tiež vytratím v mojej izbe.

Hodím moje veci na podlahu a zo šatníka vytiahnem nejaké tepláky predtým ako si ich natiahnem. Hodím sa do postele a vezmem ovládač. Telka sa zapne a ja bezcieľne prepínam programy, zatiaľ čo moja myseľ blúdi.

Postupne začnem premýšľať nad domovom, päť minút po tom, čo si vyberiem nejaký náhodný film. Aby sme sa chápali, domov mi nechýba ani trochu. Hádam, že jediná dobrá vec na celej tejto šou je to, že môžem na chvíľu vypadnúť z tej zapadnutej diery čo je moje mesto. Všetko na tom mieste je pre mňa mŕtve. Mesto, dom, ľudia... všetko je to pre mňa mŕtve. Stačí len pár ľudí na to, aby mi zničili niečo, čo pre mňa bolo také úžasné.

Ako môj otec, napríklad.

Ten hajzel polovicu času nevedel rozdiel medzi stropom a podlahou, a nie len že išiel na mariške, ale išiel na nej o tri poschodia nižšie.

Záväzok bolo slovo, ktoré nepoznal, ak sa to zrovna netýkalo jeho chlastu a piluliek.

Bol ten typ chlapíka, s ktorým sa vždy zatváral bar: až do dnes si nemôžem spomenúť na posledný krát, čo som ho videl triezveho. Jeho závislosť viedla k násilným výbuchom voči mojej mame a mne, ale ona schytala kratší koniec palice.

Ak mám byť úprimný, nechápem prečo som na ňu taký hrubý. Viem, že ju viním za všetky moje problémy, keď na to nemám žiadny dôvod: hlboko vo vnútri viem, že sa snaží najviac ako vie, myslím, že moja pýcha je jediné čo mi bráni zostúpiť z toho vysokého koňa a správať sa k nej tak, ako by sa mal správať syn k matke. Mal by som sa jej ospravedlniť?

Sakra, toto je presne to, čo sa so mnou tento projekt snaží spraviť.

Moje myšlienky sú prerušené, keď sa otvoria dvere a zjaví sa v nich Melanie. Vyhne sa očnému kontaktu a namiesto toho si rýpe do laku na nechtoch. Otvorí ústa aby niečo povedala, ale zastaví sa a začne sa otáčať preč, a ja viem, že jej myseľ jej bráni v tom, aby sa ma niečo spýtala.

„Môžeš ísť dovnútra... vlastne by sa mi práve teraz nejaká spoločnosť hodila."

Melanie sa na mňa otočí a zhlboka sa nadýchne.

„Ja... ja som nemohla spať a vedela som, že ty si hore tiež, tak som si len myslela, že by sme mohli byť hore spolu. Myslím tým, že nemusíme, môžem odísť ak chceš," vysype zo seba a zastrčí si vlasy za ucho.

Nadvihnem sa na lakťoch a sledujem ju, ako tam po tom nepohodlne stojí. Sekundy ubiehajú a ona sa stále nepohne, aby vošla dnu.

„Takže? Budeš tam len stáť? Alebo si sadneš?" Jej líca zahoria jasnou purpurovou červenou, a zahľadí sa na podlahu. Koniec matracov sa prehne, keď sa usadí, oddeľujúc nás kilometrami.

„Ja nekúšem," poviem a pobúcham po mieste vedľa mňa. Pozrie sa naň, než sa váhavo zahľadí na mňa. Posteľ zavŕzga pri tom, ako sa cez ňu preplazí svojím malým telom a usadí sa vedľa mňa.

„Čo pozeráš?"

„Bratov z donútenia, myslím."

„Ten film milujem," povie s malým úsmevom. Melanie zakryje svoje holé nohy prikrývkou a uvelebí sa v mojich poduškách. Nejakú chvíľu sedíme v tichosti, zatiaľ čo tá hlúpa komédia pokračuje. Uvedomím si, že je vlastne zaujímavejšie sledovať Melanie pri tom, ako sleduje film: jej tvár sa uvoľní, a smeje sa pri častiach, ktoré ani nie sú vtipné.

„Prestaň sa na mňa pozerať." Buchne ma po ramene, ale oči neodtrhne od obrazovky.

„Nemôžem si pomôcť. Robíš tú divnú vec, že keď sa smeješ, tvoje oči sa skrčia akoby boli zatvorené, a ja snažím prísť na to, ako to zastaviť, lebo je to vážne otravné," rypnem do nej a ona prevráti očami.

„Si pako."

„To si povedala ty," uškrniem sa, keď vystrčí pery a oprie sa hlbšie do vankúšov. Chvíľu je ticho, než znovu prehovorí.

„Ďakujem... za to predtým." Melanie sa na mňa pozrie spod jej dlhých mihalníc.

„Nestalo by sa to, ak by si proste zostala v aute."

Povzdychne si a ja sledujem, ako svoj pohľad namieri na svoje ruky a hrá sa s končekmi vlasov.

„Myslela som, že sa ti niečo stalo," zašepká nakoniec.

„Mňa zachraňovať nemusíš. Vystačím si úplne v pohode sám. Nepotrebujem byť zachránený."

Melanie skúma každý kúsok mojej tváre s jej srnčími očami, než sa mi znovu pozrie do očí.

„Každý v určitom zmysle potrebuje byť zachránený, Harry. Nezáleží na tom, ako veľmi sa to snažíš poprieť, každý ma niečo, pred čím potrebuje byť zachránený. Ty si to len ešte neobjavil."

A/N: "Tie veľké, modré, krásne oči boli vymazané z mojej mysle v momente, ako som vykročil z kúpeľňových dverí." ... Aha, aha. Koho klameš, Harold. Nás teda nepresvedčíš. 

Inak dakujem za ohlasy, každý vote a komentár veľmi teší. Aspoň tak viem, že prekladám ešte pre niekoho než mňa a moje druhé ja ;)