Melanie.

Škriabem po ruke, ktorá prikrýva moje ústa a bojujem s druhou, ktorá sa obmotala okolo môjho pása. Nohami mlátim okolo seba so všetkou silou čo v sebe mám, snažiac sa vyslobodiť zo zovretia cudzinca, ktorý ma pevne drží na svojom hrudníku. Neznámy, ktorý ma drží, je muž a moja panika začína stúpať, keď kráča od strašidelného svetla ulice do temnejšej časti.

Jeho lepkavá ruka tlmí môj krik, keď otočí moje telo a hladovo ho pritlačí k tomu svojmu. Každý krok, ktorý spaví, ma tlačí dozadu, a netrvá dlho kým narazíme do steny budovy.

„Oh, zlatko, neopotrebuj si príliš hlas, ešte sme ani nezačali!" zachichotá sa.

Pridusí ma pri kyslom, alkoholickom zápachu z jeho dychu a po tvári mi začnú zo strachu tiecť slzy. Tlmené svetlo mi poskytne letmý pohľad na mužovu tvár, a ten obraz ma prinúti nakrčiť sa. Je v stredných rokoch a vyzerá staršie so zvyškami Boh-vie-čoho v jeho dlhej neudržiavanej brade. Jeho oblečenie je ošúchané, staré a smrdí chlastom a odpadkami.

Pokúsim sa muža odstrčiť preč, ale pohľad, ktorý ma v očiach ma ubezpečí, že sa tak skoro nikam nechystá. V hrôze primrznem na mieste a jediná vec, na ktorú dokážem myslieť, je čo mi spraví ak nezačnem konať. Inštinkty ma konečne vytrhnú z tranzu a ja surovo zakusnem do jeho mäsitej ruky, ktorá stále zakrýva moje ústa. Rukami ho odstrčím a on ma s výkrikom pustí. Akonáhle ma prepustí, nadýchnem sa poriadnej dávky čerstvého vzduchu a zakričím prvé meno, ktoré ma napadne.

„Harry!"

Ostrý úder do zadnej časti hlavy ma zrazí k zemi. Pulz mi búši v ušiach a jediné čo cítim, je bolesť. Moje telo sa inštinktívne skrčí do klbka pri tom ako si rukami objímem hlavu a zlyhám v snahe uvoľniť z toho miesta trochu bolesti. Nemám čas na reakciu predtým ako som pretočená na chrbát. Lapám po vzduchu, keď si muž sadne na môj hrudník, pritláčajúc ma k zemi.

„Pokúsil som sa byť milý," zaškerí sa. „Ale teraz ma už len serieš." Jeho telo sa nahne, keď sa načiahne do svojho zadného vrecka: desivé cvaknutie noža sprevádza môj vydesený plač.

Moje telo sebou mláti pod tým jeho, keď sa ostrý kus kovu zapichne do stredu môjho tričku a začne trhať látku. Zavriem oči a prosím ho aby prestal, keď jeho ruky začnú šmátrať agresívne po mojom tričku, predtým ako ho úplne roztrhne. Napriek veľkej bolesti v krku z plaču a kriku, ešte raz, posledný krát, vykríknem Harryho meno. Môj hlas sa zadrhne, keď mužova ruka nájde moje hrdlo. Nie som na to pripravená, keď ma zdrapne za vlasy, zdvíhajúc mi tak hlavu, než ňou brutálne tresne o betón.

Všetko sa spomalí až do zastavenia.

Pred očami mi vybuchnú hviezdy, zatiaľ čo tam na moment nehybne ležím, úplne omráčená. Svet okolo sa stane zvláštnym a tmavým... bolesť predtým je nič v porovnaní s tou teraz, čo mi zabráni v akomkoľvek pokuse o útek.

Som tak sústredená na znecitlivejúci pocit, ktorý napáda moje zmysli, že si ani nevšimnem náhlu neprítomnosť ťažkej váhy na mojej hrudi. Keď sa moja myseľ opäť dostane do reality, dokážem konečne znovu dýchať. V pozadí sa zmiešajú naštvané hlasy, ale ja zostávam nehybná na zemi. Až keď sa ku mne dostane určitý hlas, zameriam pozornosť na dve postavy vedľa mňa.

Harry sedí na vrchu neznámeho muža, jednou rukou ho drží za predok trička, druhou ho mláti do tváre. Opakovane muža bije, napriek tomu že sa neznámy snaží vyhýbať jeho agresívnym úderom, je preňho neodvratné, že dostane ďalšiu ranu. Napriek môjmu hmlistému vnímaniu, zúrivosť a odhodlanie v Harryho očiach si nejde nevšimnúť. Krv sa valí z mužovho nosu a pokrýva Harryho hánky, zatiaľ čo jeho zovretá päsť do muža neprestajne tlčie. Je rozzúrený a používa jeho hnev ako hnaciu silu.

Strach ma znovu pohltí, keď si všimnem hlboké rany a modriny pokrývajúce mužovu tvár. Jeho telo ochabne a vyľaká ma, keď sa jeho oči prevrátia dozadu. Keď si uvedomím, že Harry sa nechystá prestať napriek tomu, že muž upadol do bezvedomia, pokúsim sa vstať, čo je takmer nemožné. Harry z neho doslova robí krvavú dreň a ten pohľad je hrozivý. Musím to zastaviť, inak ho doslova zabije holými rukami.

„Harry," zvolám slabo a pokúsim sa znovu pohnúť. Všetko je zahmlené, ale nedovolím aby ma to zastavilo. Nikdy som si nemyslela, že by som mohla byť svedkom Harryho temnej stránky a násilia, ktorého je schopný. Bola som si vedomá sily, ktorá ho obklopovala, ale nikdy by som nečakala toto. Sila v jeho napnutých svaloch je neskutočná a desivá zároveň.

Znepokojené zelené oči sa otočia na mňa, keď sa pokúsim postaviť a Harry sa okamžite postaví z jeho miesta na mužovom hrudníku, aby mi pomohol v chôdzi. Jeho pery v tvare srdca vytvarujú moje meno, a ja vidím ako sa celé jeho správanie zmení v priebehu sekúnd. Jeho oči sa zjemnia a jeho postoj sa stane menej zastrašujúcim.

„Melanie, vydrž. Ja ťa odtiaľto dostanem," prehovorí obozretne, keď ma odtiahne od krvavej kopy na zemi. Ten pohľad spustí paniku, ktorú som predtým cítila a ja sa k nemu pritisnem pre pocit istoty. Dve ruky ma opatrne zdvihnú a nesú k môjmu autu. Načiahnem ruky a zúfalo zovriem jeho tričko v strachu, pri tom ako sa priviniem k jeho hrudi. Údery jeho nôh spomalia, až zastavia a dvere sa so zavŕzganím otvoria. Pevnejšie zovriem jeho tričko: príliš vystrašená že od neho budem znovu oddelená.

„Hej, musíš ma pustiť, aby som ťa mohol vziať domov," povie jemne a nežne odtiahne moje prsty z ich pevného zovretia. Harry ma uloží na sedadlo spolusediaceho, predtým ako sa v aute prehrabe. Vytiahne spod sedačky sveter a pomôže mi obliecť si ho, aby som zakryla môj nahý hrudník.

Bolesť hlavy počas jazdy rastie, až sa dostane do bodu, keď sa to nedá vydržať. Ani si neuvedomím, že zase plačem, až kým sa Harry nenačiahne a nezotrie slzy spod mojich očí.

„Harry, to bolí," zaskučím a potiahnem sa za vlasy.

„Ja viem, zlato, ja viem." Nesmelo položí ruky na môj chrbát a kreslí na ňom malé kruhy. Tie pohyby sú tak upokojujúce, že moje viečka začnú padať, a mám pocit, že na nich mám závažie.

To trvá, až pokým mnou nezatrasie aby ma zobudil.

„Nezaspi na mne: potrebujem aby si zostala hore. Môžeš to pre mňa spraviť?" Harry sa na mňa s obavami pozerá, než stočí pozornosť späť na cestu. Kvôli nemu sa pokúsim nepodľahnúť sladkému stavu nevedomia.

Odnesie ma dovnútra a hore po schodoch, keď sa dostaneme domov: moji rodičia sú našťastie stále preč. Držiac ma v jednej ruke, načiahne sa a otvorí dvere do kúpeľne. Svetlo sa zažne a ja som posadená na rozhádzaný pult. Zakryjem si oči pred ostrým svetlom, zatiaľ čo Harry hľadá v skrinkách podo mnou uterák. Moje myšlienky začnú spomaľovať a všetko sa začne točiť.

Harry sa postaví s látkou v jeho rukách a ja sa usmejem, keď si uvedomím, že som skoro rovnako vysoko ako on.

„Prečo sa tak usmievaš?" spýta sa zatiaľ čo potočí kohútikom a vopchá uterák pod tečúcu vodu.

„Konečne viem aké je to vidieť to, čo vidíš ty."

Na tvári sa mu objaví malý úškrn, keď zatočí uterákom.

„Roztomilé. Ako veľmi ľahkú hlavu máš?"

„Veľmi."

„Veľmi, to som si myslel," potvrdí sám pre seba. Ucuknem, keď priloží látku na zadnú časť mojej hlavy a on položí svoju ruku na moje koleno, aby mi zabránil v mykaní sa. „Ten bastard ťa pekne dostal, že? Môžem byť kretén, ale ženu by som nikdy neudrel," zamrmle Harry, zatiaľ čo posúva uterák, v snahe pokryť každý centimeter.

Pozriem dole, keď sa jeho palec začne roztržito pohybovať tam a späť po vnútornej časti môjho stehna. Jeho boky sa obtierajú o moje kolená a ja som si odrazu vedomá toho, ako sme si blízko. Moje oči sa pozrú hore, študujú jeho krásnu tvár, zatiaľ čo on sa sústredí na pomaly sa formujúcu hrču na mojej hlave. Všetko na ňom ma priťahuje: spôsob akým sa jeho vlasy vždy vrátia späť k prirodzenej neupravenosti, jemná ružová jeho pier a rovnako krásna mrazivo zelená farba jeho očí: ako jeho tvár uvoľňuje toľko krásny, aj napriek kúsku kovu, ktorý by inokedy hovoril niečo iné, ale teraz ma priťahuje aj ten.

Bez toho, že by som to zamýšľala, načiahnem sa a dotknem sa piercingu na jeho perách. Prekvapenie je v jeho výraze zrejmé, ale neodmietne ma. Studený kov sa obtrie o moje prsty, než palcom prejdem po jeho plnej spodnej pere. Harryho hlava sa nakloní k môjmu dotyku, zatiaľ čo skúmam tvar jeho pier. Jemnosť jeho úst ma volá k sebe a všetko čo chcem, je cítiť ich na tých mojich.

„Melanie."

Harryho ruka sa pomaly posúva hore mojím stehnom a ja otvorene privítam jeho zvodný dotyk. Pritiahne sa do medzery medzi mojimi kolenami a nakloní hlavu, aby bol na jednej úrovni s tou mojou. Moje ruky sa pohnú predo mňa a dotknú sa spodnej časti jeho brucha, predtým, ako zovrú jeho tričko a pritiahnu ho nemožne blízko môjho tela. Jeho horúci dych sa zmieša s mojím a ja prehltnem nervy, keď Harry položí svoju druhú ruku na môj bok.

Presne vtedy ako sa naše pery o seba obtrú, začne Harryho mobil násilne vibrovať rovno na pulte. Jeho telo zamrzne v mojich rukách, predtým ako spustí plecia a naštvane vdýchne vzduch. Stratím jeho dotyk, keď neochotne odstúpi aby mohol zdvihnúť hovor.

„Čo?" vyštekne do mobilu. Jeho líca sú červeňšie než obvykle a jeho oči majú rovnakú farbu akú máli v ten prvý deň, keď sa o mňa prvýkrát pokúsil. „Okej, vy dvaja ste boli blbci, ktorý sa vykradli a teraz má Melanie zrejme zasraný otras mozgu... vysvetlím neskôr... to je jedno, fajn. Maj sa." Zavesí a zamrmle niečo o tom, že ide pre Hannah a Louisa.

Harry odíde bez ďalšieho slova.