Podelím sa s vami ešte o jednu príhodu, ktorá sa stala pred troma týždňami.

Po vianočných prázdninách sme sa všetci zdraví a vysmiatí vrátili do školy, ale to sme ešte nevedeli čo sa dnes stane...

Bola hodina fyziky. Už nás neučí Labis, ale pani učiteľka Luteránová. Prišla do triedy, a ako si chcela sadnúť, tak si všimla bielej škvrny čo bola na stoličke.

Opýtala sa nás, že čo to je a kto to urobil. Povedali sme jej, že je to asi zaschnuté lepidlo, a že nevieme kto to urobil. Tak poslala nášho spolužiaka Paťa pre podsedák na chodbu. Doniesol jej podsedák a spokojná učiteľka, ktorej výraz hovoril: ,,Zase musím učiť v tejto triede.", si sadla na stoličku a pokračovali sme ďalej v mučení fyziky.

Cez literatúru už to nebolo lážo-plážo. Hneď ako vstúpila do triedy naša triedna ani neprišla ku katedre a začala nás vyspovedať, že kto z nás zašpinil tu stoličku. Povedali sme jej, že ani jeden z nás to nebol, čo bola pravda. Jej slová boli nasledovné: ,,Keď sa bude chcieť jeden z vás priznať tak príďte po mňa. Ja na takejto špinavej stoličke sedieť nebudem!" A odišla asi do zborovne.
Tak sme to začali v triede riešiť, že kto to bol. Ubehla pol hodina keď sme dospeli k záveru, že to nikto z nás nebol.

Po pol hodine prišla aj naša triedna do triedy so slovami: ,,Takže nikto sa neprišiel priznať? Viete, že to môžem zistiť a ten dotyčný môže mať potom zníženú známku zo správania?"
My sme jej začali rozprávať, že sme si to všimli ešte pred prázdninami keď sme prišli z kostola, kde sme boli na vianočnom predstavení len druhý stupeň. Lenže ju to nezaujímalo a tak, keďže sme celú vyučovaciu hodinu premrhali riešením stoličky, nás nechala na druhý deň po škole.

Ale bolo to od nej neférové, pretože ani jeden z nás to neurobil. Za všetko, čo sa stane v našej triede, môžeme bohužiaľ my. Ale tak ostatným učiteľkám to nevadilo, len ona musí vystrájať. Dobre. Je to jej stolička a má právo sa hnevať, ale rozhodne nemá právo nás obviniť z niečoho čo sme neurobili.

Na druhý deň nám Barešová (triedna) povedala, že pokial s tou stoličkou nič neurobíme tak budeme každý deň po škole. Našťastie nám ten múdry vyhľadávač google poradil, že na lepidlo účinkuje riedidlo. Zara a Szajby išli za školníkom vypýtať to riedidlo. A tak sme ja, Zara, Paťa, Dori a Szajby zobrali stoličku, handru a riedidlo a išli to von vyčistiť. Zara čistila stoličku, Szajby jej stoličku držal, ja som držala riedidlo a Dori a Paťa tu boli ako psychycká podpora.

Zazvonilo na prvú hodinu a my sme to stále nemali ešte vyčistené. Nakoniec som povedala Pati nech ide povedať našej angličtinárke, že prídeme neskôršie na hodinu. Po chvíle sa vrátila.
,,Povedala, že je nás tu nejak veľa na čistenie jednej stoličky.'' Povedala Paťa.
,,Ja drhnem stoličku." Ozvala sa Dori.
,,Ja tu stoličku držím.'' Pridal sa Szajby.
,,A ja držím riedidlo, jedine vy nič nerobíte.'' Povedala som.
,,Ony sú tu ako psychycká podpora. Držia nám palce aby sme to dali!'' Povedal dramaticky Szajby.
Všetci sme sa začali smiať. Nakoniec Paťa povedala, že nám zoberie veci do druhej triedy, kde sme mávali angličtinu, a obe s Dori odišli.

Keď sme mali stoličku vyčistenú, tak sme ju ešte pretreli čistou vodou a nejako položili na radiátor. Na hodinu sme dorazili akurát na čas.

Cez Slovinu sme povedali Barešovej, že stolička je vyčistená a suší sa. Povedala, že dobre, a že ju máme potom dať naspäť keď sa vysuší.

Sme radi, že sme tento problém vyriešili.

Ešte treba prežiť hodinu po škole.