Srdce mu bilo až v krku a pred očami sa mu na moment zatmelo, keď vrazil do Norinej izby a zbadal ju bledú, takmer strácajúcu sa v mori perín a záplavy bielych plášťov. Prístroje výhražne pípali a Will pokojným, no autoritatívnym hlasom vydával pokyny.

„Ryan. Ryan."

Ryan zažmurkal a prinútil sa pozrieť na muža, ktorý bol kedysi jeho mentorom. Jeho pohľad bol vážny. „Tlak jej nebezpečne kolíše. Musíš ju operovať už dnes. Mám podozrenie, že sa jej v mozgu vytvorili ďalšie krvné zrazeniny. Do zajtra by to nemusela vydržať."

V hlave mu hučalo. Nesmie zomrieť. Nesmie zomrieť. Ona nie.

„O tri hodiny nech je pripravená na sále," nakázal Will jednej zo sestier a obrátil sa k Ryanovi. V tvári bol bledý, pod očami mal tmavé kruhy a Will uvažoval, či by vôbec tú operáciu zvládol. Kým však stihol čosi povedať, v Ryanových očiach sa zablysla rozhodnosť.

„Budem ju operovať. Nenechám ju zomrieť," šepol s ľadovým odhodlaním. Všetko ostatné bolo nedôležité. Veril, že skôr či neskôr Jake na Škorpióna niečo nájde. Nezáležalo mu na tom, či to bude pred alebo po tom, čo ho Škorpión zabije. On nebol dôležitý. Ale Nora musela žiť.

•••

„Ak zomrie, nájdem tvojho bratranca, aj keby sa prepadol pod zem, a pred tvojimi očami mu ukážem čosi z toho, čo si sám zažil."

Ryan sa nenávidel za to, akú moc nad ním Škorpiónove slová stále majú. Túžil ujsť, dostať sa z jeho blízkosti a ukryť sa niekde, kde by ho už nikdy nikto nenašiel. S tým hlboko zakoreneným strachom nedokázal bojovať a Škorpión to veľmi dobre vedel.

„Nezomrie," zašepkal s istotou v hlase.

„To rád počujem," zavrčal Škorpión a pobúchal ho po chrbte. „Daj sa do práce, doktorko."

Ryan sa pokúšal Jakeovi dovolať, ale nedvíhal. Nedokázal sa uchrániť pred obavami, ktoré sa mu usadili v žalúdku. Čo ak to nevyšlo? Ak ich v tom zrube chytili Škorpiónovi ľudia, znamenalo to... Ryan ani nechcel myslieť na to, čo to znamenalo.

Prešiel lietacími dverami na sálu a pri pohľade na operačný stôl a telo prikryté zelenou plachtou mu zovrelo hrudník.

Rozhliadol sa po miestnosti, no jej ducha nikde nevidel. Nevedel, či to súviselo s jej zdravotným stavom alebo nechcela byť v Škorpiónovej blízkosti. Zhlboka sa nadýchol a zamieril k stolu, pri ktorom už stál Will a tri sestričky, ktoré si priviedol Škorpión, aby im asistovali.

Okrem nich boli v miestnosti aj Škorpión osobne a jeho dvaja muži. Lačným a netrpezlivým pohľadom skúmal scenériu pred sebou. „Už konečne začnite."

Will sa zvrtol a prebodol ho nahnevaným pohľadom. „Táto operácia vyžaduje veľa sústredenia. A aj veľa času. Radšej si prineste stoličku a mlčte."

Ryan v duchu zanadával, keď zazrel hnev blýskajúci sa v očiach Keitha Nolana. Týmto si ho Will práve poštval proti sebe. „Will," prehovoril, aby upútal jeho pozornosť. „Ako je na tom tlak?" spýtal sa, aj keď mohol spraviť dva kroky a zistiť si to sám. Jeho odpoveď však nevnímal. Pohľadom hypnotizoval vyholené miesto vzadu na Norinej hlave. Natiahol ruku a končekmi prstov opatrne prešiel po bledej pokožke. Po niekoľkých sekundách ruku odtiahol a prázdnym pohľadom prebehol prítomných. „Začíname."

•••

Pojem o čase sa mu zlieval. Nič nevnímal, iba pípanie prístrojov a svoje dlane, ktoré rozhodovali o živote a smrti. O budúcnosti. Mohli ju zachrániť, mohli ju odkázať na život, v ktorom by bola odkázaná na iných. A mohli ju zabiť.

„Nemôžeš zomrieť, Nora," zašepkal po francúzsky. Pocítil na sebe pozornosť Willa, sestier aj Škorpióna, ale nevnímal ich. Nik z nich po francúzsky nevedel a Škorpión bol priďaleko na to, aby rozumel.

„Nemôžem ťa stratiť. Takú stratu by som už druhý raz neprežil. Vlastne som si doteraz ani nebol istý, či som Nininu smrť skutočne prežil. Necítil som sa živý, necítil som sa ako človek. Nemohol som jesť, nemohol som spať, nemohol som myslieť na čokoľvek iné ako na to, čo sa stalo. Akoby som žil v časovej slučke toho okamihu, keď zomrela. Mučil som sa vinou.

Keď som ťa prvý raz uvidel, bol som si takmer istý, že som sa zbláznil. Vidieť ducha. Ako je vôbec také niečo možné?"

„Čo si to tam hovoríš, Adams?" zahučal Škorpión podozrievavo.

„Ticho!" okríkol ho Will ticho. „Potrebuje sa sústrediť. Ak chcete, aby to vyšlo, doprajte mu pokoj."

Časť operácie už mal za sebou, no to najriskantnejšie ho ešte iba čakalo.

„Chcem, aby si to vedela, ak by to náhodou nevyšlo, Nora," zašepkal. „Zachránila si ma, aspoň na chvíľu. Dala si môjmu vyhasínajúcemu životu nový rozmer. Dala si mi svoju dôveru, svoju dušu... seba. To je dosť dobrý dôvod na život, aj keď je to mizerný život s ešte mizernejšou minulosťou.

Kvôli tebe som chcel a stále chcem byť lepší. Ale aký by to malo zmysel, ak by si zomrela?

Si to, pre čo chcem stále žiť, Leonora. Milujem ťa tak veľmi, ako som veril, že už nikoho milovať nebudem.

Ak to pokašlem, zabije ma. Ak ťa zachránim, tak či tak ma zabije. Ty bezo mňa žiť môžeš, ale ja bez teba nie. Ak to má byť posledná vec, ktorú v tomto živote urobím, musí to vyjsť. Všetko, čo potrebujem pre pokoj v duši, je vedieť, že si živá, v bezpečí a šťastná."

Ryan počul v ušiach iba šum vlastnej krvi. Rozochvene sa nadýchol a keď urobil rez, jeho ruka mala pevnosť ocele. Ranu zaliala krv. Nepočul ani len vlastný hlas, ktorý generálskym tónom rozdával príkazy.

Musím ju zachrániť. To bolo všetko, na čo dokázal myslieť.

Sústredil sa na svoju prácu, na to, v čom bol najlepší. Načo by to bolo dobré, ak by ju nedokázal zachrániť? Veril si a veril svojim rukám, každému ich pohybu. Ležal v nich Norin život.

„Najťažšie máš za sebou," šepol Will. „Hlavne sa neunáhli."

Keď urobil to najpodstatnejšie a uistil sa, že nehrozí žiadne ďalšie vnútrolebečné krvácanie, na chvíľu prenechal prácu Willovi, aby sa mohol napiť a na pár minút si oddýchnuť.

Ryan nebol nábožensky založený a v kostole bol iba trikrát - dvakrát počas nácviku svadobného obradu a tretí raz počas toho pravého. V Iraku ani v tej najzúfalejšej situácii neprosil Boha o pomoc. Skôr ho preklínal, ak vôbec existoval, že dopustil, aby jeho otec, manželka a nenarodené dieťa zomrelo, ale Škorpióna nechal beztrestne žiť svoj luxusný život.

Teraz prosil všetkých bohov, na akých si vedel spomenúť, o Norinu záchranu, zdravie a bezpečie.

Všetko, čo dokázali posúdiť práve teraz, bolo, či žije alebo nie. A že operácia bola úspešná. Avšak následky sa dali zistiť až pri vedomí... ak sa teda vôbec preberie.

Ryan prebral prácu od Willa a dokončil to, čo začal. Keď napokon položil ihlu na stolík, Norine temeno zdobil poriadne dlhý rad stehov. Všade naokolo bola Norina krv, jej telo bolo slabé, ale srdce jej bilo a dýchala. A už nebola v ohrození života.

„To je... to je všetko?" nadvihol Škorpión obočie a podišiel o pár metrov bližšie, keď si Ryan stiahol zakrvavené rukavice a jedna zo sestričiek Nore očistila okolie rany a prekryla ju gázou. Ďalšia odstránila zakrvavenú plachtu.

„Je mimo ohrozenia života," odvetil Will. „Aneuryzma, najväčší problém, je preč, rovnako aj menšie zrazeniny, ktoré sa vytvorili v okolí. Je slabá, ale žije. Musí sa zotaviť a niekoľko dní bude dôkladne monitorovaná. Nakoľko operácia vyšla z hľadiska narušenia mozgu budeme vedieť určiť ak sa preberie. Osobne si myslím, že sa napokon preberie. Je tu však vysoké riziko ochrnutia a amnézie."

Škorpión sa na Willa zamračil. „Takže... žiadne ďalšie zložité operácie nehrozia?"

„Nemyslím si," pokrútil Will hlavou.

„Perfektné," vydýchol Škorpión a mrazivo sa usmial. Ryan to predvídal. Vôbec ho neprekvapilo, keď Škorpión vytiahol spod sterilného plášťa revolver a nabil ho. „Zdá sa, že ťa už nebudem potrebovať, Ryan Adams."

Ryan naprázdno prehltol a spravil niekoľko krokov jeho smerom. Toto bol jeho koniec. No nebál sa. Urobil všetko, čo pre Noru urobiť mohol. Zvyšok bol na Jakeovi. „Práve som ti zachránil tvoj zdroj financií a pohodlia. Jakea sa ani nedotkneš," šepol. „A ani jeho," mykol hlavou smerom k šokom zmeravenému Willovi.

Škorpión sa pousmial. „Máš moje slovo, že keď na nich dôjde, budem brať do úvahy, čo si pre mňa urobil. Ale teraz... je čas, aby si sa znovu stretol so svojou manželkou."

Ryan uprel zrak na hlaveň zbrane. Netrvalo však ani dve sekundy a miestnosť zaplnili osoby v kuklách, zbrane a krik. Hlaveň Škorpiónovho revolveru mu zmizla z dohľadu.

Ryan nechápavo sledoval vojenskú jednotku, ktorá zložila Škorpióna a jeho mužov, s Jakeom na čele. Keď sa ich pohľady stretli, Ryan zazrel úľavu v očiach svojho bratranca. Jake rýchlymi krokmi zamieril k nemu a Ryan sa vzápätí ocitol v drvivom objatí s bratrancom aj s jeho samopalom.

„Ryan. Božemôj, Ryan, ty žiješ," vyhŕkol a nervózne sa rozosmial. Ryan zazrel v jeho očiach slzy. „Tak som sa bál, že prídeme neskoro."

Ryanove pery sa zvlnili v úsmeve. „Asi prvý raz v živote si prišiel presne na čas, bratranček."

•••

„Nora Rivaldiová sa prebrala."

Až tie štyri slová prinútili Ryana a Tobiasa upriamiť pozornosť na Adelaide, ktorá vošla do Ryanovej kancelárie.

Prebrala sa. Neveril vlastným ušiam. Od operácie to už bol takmer týždeň. Každým dňom to s ňou vyzeralo lepšie a lepšie. Rovnako ako sa Ryan nevedel dočkať momentu, kedy sa preberie, zožieral ho aj strach, čo bude nasledovať.

Sestry tvrdili, že v posledných dňoch niekoľkokrát pohla rukou. To by znamenalo, že nie je ochrnutá, aspoň nie úplne. Ryan si však nedovoľoval dúfať, pokým to neuvidí na vlastné oči. Operácia mohla mať milión rôznych následkov.

Trávil v nemocnici celé dni a striehol na momenty, kedy bol Tobias vyhnaný z jej izby - či už fyzickými potrebami alebo zamestnancami -, aby si mohol vychutnať jej blízkosť, hoci teraz bola mĺkva. Nemohol si dovoliť tráviť pri nej dni aj noci, hoci veľmi chcel. Nemal by ako vysvetliť náhlu náklonnosť k žene v kóme, ktorú nikdy predtým nestretol.

Podvedome dúfal, že to bude on, v koho prítomnosti otvorí oči, ale osud mu to zrejme dopriať nemienil.

Kým im Adelaide stihla povedať čosi viac, obaja vyskočili a šli si nohy polámať, len aby tam boli čím skôr.

V dverách jej izby obaja zastali. Ryanove srdce sa šialene rozbúšilo, a predsa mal pocit, že pri pohľade na krehkú bytosť v perinách prestalo biť. Bola bledá, no stále to bola zdravšia farba ako posledné týždne. Pôsobila unavene a zmätene a na čosi odpovedala Willovi, no Ryan bol príliš rozptýlený už len pohľadom na ňu. Význam slov mu vôbec nedochádzal.

Norin pohľad sa zrazu preniesol k dverám a jej vyčerpanú tvár prežiaril úsmev. Nebol však venovaný jemu, ale Tobiasovi. Ten sa vrhol k posteli a so smiechom aj slzami ju chytil za ruku.

„Čo... čo sa stalo?" počul ju Ryan pýtať sa.

„Mala si nehodu, ale všetko je v poriadku," vydýchol Tobias a usmial sa. „Si v bezpečí. Nolan je preč."

Ryanovi neušiel tieň, ktorý jej prebehol po tvári pri zmienke jeho mena, a ani zrýchlený rytmus pípania prístrojov. „Potrebuje oddych, Tobias," vložil sa do toho Will. „Neznepokojujte sestru minulosťou."

Ryan sa nezmohol ani na krok a nechal Willa klásť jej základné otázky po prebratí sa z kómy. Vedela, kto je a vybavovala si aj minulosť, no okolnosti nehody nie. A mala cit v nohách, aj nimi dokázala hýbať, aj keď šlo len o malé pohyby ako hýbanie prstami. Na niečo viac bola príliš vyčerpaná.

„Tobias, mali by ste ísť," prehovoril Will k Tobiasovi, no bola to skôr žiadosť ako odporúčanie. „Nora bude pravdepodobne po zvyšok dňa spať. To isté by ste mali urobiť aj vy."

Tobias neochotne vstal a zamieril k dverám. „Ďakujem," šepol, keď prechádzal okolo Ryana, a stisol mu plece. „Som ti veľkým dlžníkom."

Ryan iba nepatrne kývol. Jeho plná pozornosť patrila Nore. Tá konečne uprela zrak naňho. Váhavo vošiel do izby, akoby sa bál, že s každým ďalším pohybom sa mu rozplynie pred očami.

Will vstrekol do hadičiek vedúcich do Norinho zápästia lieky na spanie a prebehol pohľadom medzi Norou a Ryanom, ktorí sa hypnotizovali pohľadmi. „Nora, toto je Ryan Adams, lekár, ktorý vám zachránil život."

Ryan ako v tranze podišiel ku stoličke pri posteli a sadol si na ňu. Vzápätí osameli, lebo Will múdro opustil izbu.

„Ako sa cítiš?" spýtal sa ticho. Bolo toho toľko, čo jej chcel povedať, ale nevedel, čím začať. Tak vybral tú pacientmi najnenávidenejšiu otázku, ktorá zároveň z jeho úst plynula najčastejšie.

„Unavene," odvetila Nora popravde a nepatrne sa usmiala. „Ale... nažive. Ďakujem za všetko, čo..." začala, no Ryan ju prerušil potrasením hlavy.

Ryan vzal jej dlaň do svojej a pritisol pery k jemnej teplej pokožke. Cítil slzy, ktoré ho pálili za viečkami pritisnutými k sebe. „Ja ďakujem tebe, Nora, za to, že si tu. Za všetko, čo si pre mňa urobila. Mal som strach, že som ťa stratil. Nora, ja..." začal, no stíchol a zdvihol tvár k nej, keď sa jej dlaň v jeho zamrvila. Srdce mu zamrelo, keď zazrel únavu spôsobenú liekmi a zmätok v jej očiach. „Nora?"

Nora ho pár sekúnd pozorovala, skúmala jeho tvár s... niečím v očiach, čo nedokázal určiť. „Mrzí ma to, ale neviem, o čom to hovoríte. Ryan, ja... neviem, kto ste."

KONIEC PRVEJ ČASTI

Presne tak, prvej časti. Plánujem pokračovanie, ale do jeho písania sa asi dám až niekedy v decembri alebo tak. Bude sa volať Tricky Hearts a bude sa odohrávať v Paríži asi rok po tejto operácii. Pre zmenu bude príbeh písaný asi viac z pohľadu Nory, ale to sa ešte môže zmeniť.

Ďakujem všetkým, ktorí tu vydržali do konca aj skrz to nepravidelné vydávanie a dlhšie pauzy medzi kapitolami ♥