„Bude to ťažké," povzdychol Jake do telefónu. „Tento... Keith Nolan za sebou zametá všetky stopy.

„Nikto nie je dokonalý, ani on. Musí niekde byť nejaká trhlina. Hocičo." Ryan si prstami vošiel do vlasov. „Nie je možné, aby neexistovali žiadne dôkazy."

„Okej, braček, nejako to zvládneme. Musím ísť, ozvem sa ti neskôr. Dávaj si pozor."

„Ty tiež," šepol Ryan a zložil. Chvíľu mlčky hľadel na mobil vo svojej ruke. V duchu sa snažil samého seba presvedčiť, že nech robí Jake práve teraz čokoľvek, je vo väčšom bezpečí, ako keby bol v New Yorku.

S kávou v ruke prešiel do obývačky a znovu ho raz obklopilo nekonečné ticho, ktoré tu vládlo. Chýbala mu tu Nora, na ktorej prítomnosť si v poslednej dobe zvykol. Jej úsmev, jej hlas... dopekla, chýbal mu aj jej hnev.

Ryan si sadol do kresla a pozrel na Lima, ktorý sedel na operadle gauča. „Poď sem," vyzval kocúra jemne, no ten sa ani nepohol. Len ho naďalej pozoroval ľahostajným, možno trochu vyčítavým pohľadom. Ryan zaklonil hlavu a ticho zastonal. Ešte aj ten kocúr mu vyčíta jej neprítomnosť.

„Nora?" šepol do ticha. „Si tu? Ak... ak ma počuješ, chcem len, aby si vedela, že... mrzí ma to." Nemrzelo ho, čo jej povedal. Mrzela ho jej neprítomnosť. „Je nejaká šanca, že by si sa znovu ukázala? Ak už nie kvôli mne, tak aspoň kvôli tomu úbohému kocúrovi, ktorý musí znášať moju prítomnosť."

„Divím sa mu, že od teba ešte nezdrhol."

Ryan sa prekvapene narovnal a pri pohľade na Noru sediacu na gauči zabudol dýchať. Akosi neveril tomu, že sa skutočne ukáže. Ale bola tu. Sedela oproti nemu a uhýbala pohľadu. „Si späť."

„Nikdy som neodišla." Nora sklopila zrak k pradúcemu Limovi, ktorý ležal pri jej nohách. Na chvíľu sa medzi nimi rozhostilo ticho. Prerušili ho až Norine tiché slová, ktoré Ryana zasiahli viac, ako by bol povedal. „Nechaj ma zomrieť."

„Čože?" vydýchol priškrtene. Bol si takmer istý, že zle počul. To predsa nemohla myslieť vážne.

„Nechaj ma počas tej operácie zomrieť," zopakovala a pozrela Ryanovi do očí. „Ak ma zachrániš, nepustí ma zo svojich pazúrov. Už... už to viac nebude môj život. A smrť je omnoho slobodnejšia voľba ako život v Keithovej klietke." Z hrdla jej vyšiel trpký smiech. „Ak si myslíš, že ťa pustí a nechá na pokoji, až urobíš to, čo od teba žiada, si hlupák. Nikdy ťa nenechá znovu zmiznúť. Spraví ti zo života peklo bez ohľadu na to, či ma zachrániš alebo nie. Ak sa chceš zachrániť, jediná možnosť je utiecť. Teraz, hneď, bez ohľadu na ostatných... a utekať po zvyšok života."

Ryan tvrdohlavo potriasol hlavou. „Nie. Toto... toto nemôže byť jediné riešenie, Nora. Nenechám ťa zomrieť a ani žiť v jeho rukách. Nedovolím mu ublížiť tebe alebo komukoľvek inému, na kom mi záleží. Musí existovať niečo, čo ho usvedčí zo všetkých tých zverstiev, ktoré napáchal. Nájdeme niečo."

„Je príliš opatrný. Nič nenájdete."

„Tak nám pomôž, dopekla!" vykríkol Ryan tlmene. Vyskočil z kresla a pochodoval po miestnosti ako lev v klietke. „Nemôže mať tajnú základňu v Iraku, nelegálne obchodovať so zbraňami, zabíjať ľudí a nenechať po sebe jedinú stopu. Právnik tvojho otca je ochotný svedčiť proti nemu. Ty proti nemu môžeš svedčiť, ak ťa zachránim. Jediné, čo potrebujeme, je nejaký dôkaz, s ktorým by sme obstáli na súde."

„Nikdy sa nedostane za mreže, Ryan," vzlykla Nora. „Má konexie a správne páky na dôležitých ľudí."

„To ja mám tiež," šepol Ryan a podišiel k nej. Ignoroval Limove protestné mňaukanie, keď ho odsunul, aby si mohol sadnúť vedľa nej. „Nedovolím mu niekomu ublížiť. Pomôž mi, Nora. Nechcem sa len dovolať spravodlivosti za smrť mojej rodiny. Chcem zabrániť všetkým tým zverstvám, ktoré by ešte len mohol napáchať."

Nora pohľadom skĺzla k jeho prstom, ktoré sa zľahka dotkli jej dlane. Ryanovi sa dlaňou šírilo známe mravčenie. Neodtiahol ju. Naprázdno prehltol, keď Nora zdvihla zrak a jej neistý pohľad sa vpil do jeho očí. „Ako len ja môžem pomôcť?"

„Žila si s ním. Spomeň si na niečo zvláštne, možno podozrivé. Kam pravidelne chodieval a nikdy ťa nevzal so sebou? Čo tajil? Mal nejaké obľúbené miesto, kde často trávil čas? S kým?"

Nora neisto mykla ramenom. „Trávil čas s množstvom ľudí, vždy to boli nové tváre a mená, ktoré mi onedlho vypadli z pamäte. Len zriedkavo ma púšťal do svojej pracovne. Bola zabezpečená pomaly lepšie ako bankový trezor." Na chvíľu sa odmlčala. „Raz mi najlepšia kamarátka tvrdila, že viackrát videla Keitha šoférovať modré Ferrari. Trvala na tom, že to bol určite on, pritom Keith také auto nemal. Raz som sa ho na to pýtala, ale poprel to. Niekde som mala napísanú aj značku. Neviem, nič ďalšie ma-,"

„Čo?" vyhŕkol Ryan, keď sa Nora zasekla uprostred vety. „Čo je to?"

„Lovecký zrub," hlesla. „Lovecký zrub v Apalačských vrchoch, raz o ňom rozprával s nejakým kamarátom. Mali sa tam stretnúť... všetci dôležití. Nedá sa tam dostať inak ako vrtuľníkom, pretože terén je neprístupný. Ten rozhovor som si vypočula náhodou. Keď si to Keith uvedomil..." Nora naprázdno prehltla a privrela oči. „Vtedy ma prvýkrát udrel. Obvinil ma, že odpočúvam jeho pracovné rozhovory. Neskôr, keď sa upokojil, povedal, že je to zrub jeho bratranca uprostred hôr, kde s kamošmi zvyknú v zime chodiť na poľovačku. Ibaže... som si celkom istá, že Keith nemá bratranca."

Ryan sa mimovoľne usmial. To bol presne ten typ informácie, ktorý potreboval. „Vieš o tom zrube niečo viac? Možno polohu?"

Nora potriasla hlavou. „Nie, ale... možno môj otec o ňom niečo vedel."

„Ďakujem, Nora," šepol a vylovil z vrecka mobil. „Toto nám môže skutočne pomôcť."

„Počkaj," zarazila ho Nora, keď sa chystal zavolať Jakeovi. Ryan spýtavo zdvihol zrak k jej očiam. „Odpovedz mi na jednu otázku."

„Pýtaj sa," usmial sa Ryan.

„Prečo si povedal... to, čo si minule povedal?"

Ja mám chuť ťa pobozkať, zazneli mu v hlave jeho vlastné slová. Ryan zaváhal. „Pretože..." Zhlboka sa nadýchol. „Pretože to bolo to, čo som práve vtedy cítil. Niečo, čo by som bol urobil, ak by si nebola duch."