Ryan popíjal kávu a pohľadom hypnotizoval telefónne číslo na svojho psychiatra, ktoré mu jeho milovaný bratranec načmáral na chladničku pri svojej poslednej návšteve. Netušil, čo je to za farba, ale všetky jeho pokusy dostať to dolu skončili márne.

Bol naštvaný na všetko okolo seba. Na seba, že zaspal. Na Škorpióna za to, čo všetko v jeho živote zničil. Na Noru, že ho videla v takomto stave. A znovu na seba, že k nej bol odporný.

Jeho slová ju prekvapili. A aj sa jej dotkli, tým si bol istý. Zazrel jej to v očiach tesne predtým, než zmizla.

Zvoniaci mobil Ryana vytrhol z úvah. Na displeji svietilo meno jeho bratranca. „Ahoj, Jacques."

„Nespal si," poznamenal obviňujúcim tónom.

„Mal som nočnú," zaklamal Ryan a zamračil sa. „Voláš preto, aby si zistil, či som spal?"

„Hej, uhádol si," odfrkol Jake a Ryan takmer videl, ako prevrátil očami. „Ako žiješ? Žiješ vôbec alebo iba prežívaš?"

Ani si nepamätal, kedy sa naposledy cítil skutočne živý. „Prestaň s tými nezmyselnými otázkami a prejdi k veci."

„Prežívaš. Chodíš k tomu psychiatrovi?"

„Ešte jedna podobná otázka a zložím ti," varoval ho Ryan zamračene.

„Fajn, fajn," vzdal to Jake.

„Ako žiješ?" vyhŕkol Ryan skôr, než sa ho Jake stačil znova niečo opýtať.

„Nadivoko," zasmial sa jeho bratranec uvoľnene. „Veď vieš, práca, práca, povýšenie, krásne asistentky dôležitých ľudí z celého sveta... Čo viac som si mohol priať? No a úžasný bratranec, ktorý mi ani nezavolá."

„Aj tak nikdy nemáš čas," uškrnul sa Ryan a odpil si z kávy.

„Hej, to mi vyčítaš zakaždým. Preto som si vzal voľno a o pár dní ťa prídem pozrieť."

Ryanovi zabehlo a chvíľu trvalo, kým sa zmohol na odpoveď. „To nemusíš, beztak mám dosť roboty, skoro nie som doma-,"

„Si mizerný klamár, Adams. Z tohto sa nevyvlečieš. Čo nevidieť ti budem vyžierať chladničku."

„Neviem sa dočkať."

Ryan si bol istý, že Jake je nočnou morou všetkých hostiteľov. Ak sa raz niekde zjavil a cítil sa prinajmenšom dobre, zbaviť sa ho bolo ťažšie ako vykynožiť šváby. Bol majstrom v presviedčaní a bolo takmer nemožné ho odmietnuť.

Vždy stáli jeden pri druhom, pokiaľ mu pamäť siahala. Nebyť Jakea a Niny, neprekonal by traumu z Iraku tak ľahko. Nebyť neho, po strate Niny by celkom určite spáchal samovraždu. Jake ho držal nad vodou vo chvíľach, keď bol presvedčený, že sa určite utopí.

Jeho návšteva znamenala, že nielenže zistí, že Ryana stále kvária nočné mory, ale ostane tu, pokým si nebude istý, že je všetko v najlepšom poriadku. V tom horšom prípade by Ryanovi vybavil dovolenku a nasilu ho odvliekol do Francúzska. Ryanov bratranec bol skutočne skvelý človek, no vo svojom obore bol neprekonateľný. Stáť proti nemu znamenalo istú prehru a Ryan si toho bol veľmi dobre vedomý.

S povzdychom si dlaňou prešiel po tvári. Keď otvoril oči, oproti nemu sedela Nora. Presne tak, ako keď ju videl naposledy.

„Prepáč, ak som sa ťa predtým dotkol," prehovoril do ticha.

Usmiala sa, no úsmev sa nedotkol aj jej očí. „Hovoril si iba pravdu." Sklopila pohľad ku svojim prstom. „Hádam, že už o mne čosi vieš."

„Áno," priznal Ryan stroho.

„Vieš aj, že som študovala na prestížnej tanečnej škole v Paríži," skonštatovala, no neznelo to vyčítavo. „Škola každoročne usporadúvala vystúpenie tých najlepších. Bola som medzi nimi a to vystúpenie bolo mojím prvým skutočne dôležitým. Trénovala som celé mesiace. A vyplatilo sa.

Po vystúpení ma oslovil muž. Všimla som si ho už predtým. Sedel v prvom rade a nespúšťal zo mňa zrak. Po tom, čo vychválil môj talent do nebies, ma pozval na večeru. Prijala som to.

Páčil sa mi. Keith bol milý, pozorný, vtipný a v neposlednom rade sexi. Po niekoľkých týždňoch sme spolu začali chodiť. Skutočne som sa doňho zamilovala a bola som presvedčená, že je to obojstranné. Keď ma po piatich mesiacoch požiadal o ruku, nemala som jediný dôvod nesúhlasiť.

O svojom otcovi som nevedela takmer nič. Vyrastala som spolu s bratom na výletnej lodi, kde moja mama pracovala. Hoci sa občas tvárila, že jej na mojom otcovi nikdy nezáležalo, rozprávala o ňom s láskou. Nikdy však nepovedala nič konkrétne okrem toho, že to bol Talian.

V auguste sme sa s Keithom mali brať. Pár týždňov predtým sa zrazu objavil muž, ktorý tvrdil, že je právnikom Danteho Rivaldiho, ktorý pár dní dozadu zomrel na infarkt. Vraj som jeho dcéra a zdedila som po ňom väčšinu jeho majetku. Boli to miliardy, doslova. Čakala som, že môj otec bude ktokoľvek, no nie jeden z najbohatších mužov Európy.

Keith síce nebol nadšený, no neprotestoval, keď som našu svadbu o pár týždňov posunula. Zrazu bolo všade okolo mňa množstvo právnikov, novinárov, Danteho spoločníkov, ktorí sa mi snažili votrieť do priazne. Potrebovala som sa z toho všetkého spamätať.

Hoci sme boli s Keithom zasnúbení, stále som bývala v byte, ktorý som mala prenajatý spolu s dvoma kamoškami. Jeden večer som neplánovane zamierila ku Keithovi, pretože baby neboli doma a ja som sa vymkla. Môj mobil ostal v byte.

Keith vlastnil veľký, luxusný dom na okraji Paríža. Takmer vždy sa tam pohybovali ľudia, či už Keithovi priatelia, spolupracovníci či zamestnanci. Toho večera bola vila prázdna. Dvere boli pootvorené, tak som vošla dnu. Keithov krik sa rozliehal po celom prízemí, no čo ma väčšmi zarazilo, bol dôvod jeho zlosti.

Rozprával o svadbe, o peniazoch a o mojom zdedenom majetku. Bol to úplne iný človek než ten, do ktorého som sa zamilovala. Zúril, pretože som posunula svadbu a taktiež nedala na jeho radu rozpredať časť otcovho majetku. Potom rozprával o svojej spoločnosti a o dvadsiatich piatich percentách, ktoré vlastnil môj otec a mali po jeho smrti pripadnúť Keithovi spolu s peniazmi, ktoré tie percentá otcovi priniesli. Vraj sa tak dohodli dávno predtým.

V druhom mužovi som spoznala jedného z otcových asistentov. Zastal sa môjho otca. Keitha to ešte viac napálilo a... zrazu mal v ruke zbraň. Bez zaváhania ho zastrelil.

Bola som šokovaná, zradená a vydesená. Dochádzalo mi, že všetok záujem, ktorý mi Keith prejavoval, pramenil z majetku, ktorý som mala zdediť. Vedel, kto je môj otec skôr, než som to vedela ja sama. Keith vôbec nebol ten človek, za ktorého som ho pokladala. Nevedela som, čo mám robiť a mala som strach. Môj snúbenec bez zaváhania zabil človeka, ktorý mu protirečil. Čo by urobil, keby zistil, že som bola pri tom?

Bola som zúfalá. Nevedela som, komu môžem veriť. Tobiasa som do toho zatiahnuť nechcela a nikoho iného som nemala. Napokon som to riskla a vyhľadala som otcovho právnika. Toho, ktorý ma vyhľadal ako prvý. Bol otcovým dlhoročným priateľom a ako jediný sa mi zdal byť dôveryhodný.

Všetko som mu povedala. Veril mi. Keitha pokladal za nebezpečného človeka. Otec sa vraj nechal nahovoriť na prácu s ním pred desaťročím. Boli priatelia, Keith bol mladý, dravý a ambiciózny a otec mu nechcel lámať sny. Pôvodne to bola realitná spoločnosť, no napokon sa do toho primiešal obchod so zbraňami. Otcovi sa to prestávalo páčiť, no bol do toho už príliš zapletený.

Otcov právnik podozrieval Keitha, že otcovi k infarktu nejako dopomohol. Vraj bol úplne zdravý a nikdy nemal problémy so srdcom.

Ak bol Keith schopný zabiť tak mocného muža, akým bol môj otec, aby sa dostal k jeho majetku, čo by bol schopný urobiť mne? Rozhodla som sa ujsť do Ameriky a otcov priateľ mi s tým pomohol. Vyhotovil mi falošné doklady za čo najkratší čas. O tri dni som bez stopy zmizla zo svojho starého života."

„To... je mi to ľúto," prehovoril Ryan úprimne. Nevedel, čo viac povedať. Z vlastnej skúsenosti vedel, že v takýchto chvíľach ani slová útechy nič nezmôžu.

„Nemôžeš za to, že som bola taká slepá," zašepkala a po chvíli zdvihla hlavu. Ich pohľady sa stretli. Ryana znovu raz ohromila čistota a úprimnosť, ktoré prežarovali bolesť a smútok v jej očiach. „Si na rade, Ryan."