„Bol si za ňou, však?"

Ryan prekvapene zdvihol zrak a zistil, že v jeho kresle sedí Will. Hľadel na zložku v Ryanovej ruke.

Nebol si istý, koľko času tam strávil. Odhadoval, že možno aj pár hodín. Na jeho šťastie prebiehala táto nočná hladko, bez nejakých komplikácií.

Will neočakával odpoveď, vedel, že sa mu jej nedostane. Ryan si sadol na lôžko a oprel si hlavu o stenu. „No-," začal Ryan, no zasekol sa. „Táto... Amalia... pripomenula mi Ninu."

„Dnes ráno sa tu zastavila polícia. Nebola to obyčajná nehoda."

Ryan vrhol na Willa skúmavý pohľad. „Čo sa stalo?"

„Rovná, nie práve rušná cesta. Jedna z pouličných kamier ju zachytila, ako kráča po priechode. To auto na poslednú chvíľu pridalo, nemala šancu sa mu vyhnúť."

„Ten deň bola znížená viditeľnosť," podotkol Ryan, no sám neveril tomu, že by za tým bolo trochu hmly.

„Kvôli hmle nemožno identifikovať viac ako farbu a typ vozidla. Je však jasné, že vodič do nej vrazil naschvál. Chcel..."

„Chcel ju zabiť," dopovedal Ryan sotva počuteľne. Vzápätí neveriacky potriasol hlavou. „Čo je zač?"

„Táto Amalia je s najväčšou pravdepodobnosťou iba falošná totožnosť. Priemerné výsledky priemerný život, žiadne využívané bankové účty, značná hotovosť pri sebe, žiadne výrazné lekárske záznamy... Je stereotypná."

„Tak stereotypná, až to bije do očí," zamrmlal Ryan.

Will prikývol. „Niekto sa snažil až príliš. Nie je mŕtva, ale prakticky ani živá. NYPD zaberie týždeň, možno aj viac, než sa naplno pustia do vyšetrovania. Viem, že máš... priateľov na rozličných miestach. Mohol by si...?"

„Poznám niekoho, kto mi za dvadsaťštyri hodín zistí aj obvod jej hrudníka," zamrmlal Ryan sucho. Začínalo ho to zaujímať čoraz viac. Najprv... Nora, ktorá tvrdí, že nevie kto je. Moment – Nora, ktorá možno ani neexistuje. Amaliina plytká identita. Záhadný... pokus o vraždu?

•••

Keď sa konečne dostal domov, sotva vládal držať oči otvorené. Jeho druhá zmena neprebehla tak hladko, ako predpokladal. Osem hodín na operačke Ryana úplne vyšťavilo.

Prešiel celý byt, no Noru nezazrel. V tomto rozpoložení bol ochotný aj viesť debatu s duchom; všetko bolo lepšou možnosťou než zaspať a znova čeliť tým hrôzam.

Zabúchanie na dvere Ryana vytrhlo z letargie. Nemal tušenia, kto to je, no keď cez priezor vo dverách zazrel Garretta, vyjasnilo sa mu. Ešte v noci mu volal kvôli Amalii Swanovej.

„Som poctený, že si mi to priniesol osobne," utrúsil Ryan namiesto pozdravu a pustil priateľa ďalej. „Čím som si to zaslúžil?"

„Bol som nablízku," odvetil Garrett a vložil si voľnú ruku do vrecka koženky.

„Vau, rozhodne originálna výhovorka," zamrmlal Ryan sarkasticky a zadíval sa mu do očí. „Dokonca vyzeráš, že si si dnes ešte nedal svoje piko, kamoš."

„Neser ma, Adams!" zavrčal Garry podráždene. „Nejaký bastard dal polícii tip, že pašujem heroín z Namíbie. Takže mám byt od rána zamorený chlapcami z protidrogového."

Ryan pobavene nadvihol obočie. „A pašuješ?"

„Samozrejme, že nie!" vyprskol Afroameričan a venoval Ryanovi vražedný pohľad. „Nepašujem, nedílujem, vždy u seba držím iba minimum trávy!" ohradil sa a z vnútorného vrecka vytiahol plechovú škatuľku, v ktorej ukrýval niekoľko jointov. „A až nájdem toho bastarda, čo ich na mňa poslal, bude rád, ak ho nechám dýchať."

„Okej, ukáž mi, čo máš, a zmizni. Posledné, čo potrebujem je, aby prišli tvoj záhadný kokaín hľadať ku mne," zamručal Ryan a vzal Garrymu zložku, ktorú držal v ruke.

„Toľko k vďačnosti," odfrkol Garrett a sadol si na gauč. „Musím uznať, že je omnoho zaujímavejšia, než tá Hannah. Kde si k nej prišiel?"

„Je v kóme," schladil ho Ryan a tiež sa posadil. „Takže Amalia Swanová neexistuje."

„Presne tak," prikývol Garry. „Jej pravé meno je Leonora Santiagová."

„Nora," zamrmlal si Ryan pre seba.

„Presne," potvrdil Garrett a vychmatol Ryanovi zložku. „Má talianske občianstvo. Vyrastala na výletnej lodi plaviacej sa po Stredomorí, jej matka Rosa Santiagová tam robila asistentku manažéra. Zomrela pred rokom a pol na infarkt. Pochádzala z Chorvátska a okrem Nory mala ešte syna Tobiasa, ktorý je o šesť rokov starší.

Nora v osemnástke odišla do Paríža, kde študovala na prestížnej súkromnej tanečnej akadémii."

„Počkať," vyrušil ho Ryan. „Ako si asistentka manažéra lode mohla dovoliť platiť Nore školné na takejto škole?"

Garrett sa uchechtol. „Usudzujem, že to zariadil jej otecko. Taliansky vlastník siete realitných agentúr, magnát v oblasti architektúry a reštaurátorstva a zberač umenia, Dante Rivaldi."

Ryan sa zamračil. „Rivaldi? Veď to-,"

„Hej, hej, ten miliardár, ktorý má vlastný ostrov a na ňom luxusnú vilu plnú umeleckých skvostov, ktorých cena sa zatiaľ ani len nevyčíslila."

„Zomrel pred niekoľkými mesiacmi," poznamenal Ryan. „Hodnota jeho majetkov sa ráta v miliardách."

„Áno," potvrdil Garrett. „Až po jeho smrti vyplynulo, že nie je bezdetný. Všetky svoje majetky odkázal svojej jedinej dcére. Zomrel pred troma mesiacmi. Amalia priletela do New Yorku pred dvoma."

„Pred dvoma dňami sa ju niekto pokúsil zabiť," prehovoril Ryan ticho. „Ak bola jediným dedičom, bolo by nezmyslom ju zabiť. Majetok... majetok by s najväčšou pravdepodobnosťou skonfiškovali úrady."

„Alebo iný člen rodiny. A jej nevlastný brat Tobias síce nie je pokrvným príbuzným s Rivaldim, ale je jej jediným žijúcim príbuzným."

•••

Ryan s nesmiernym podráždením priznával, že jej spoločnosť mu chýbala. Lim sa kvôli nemu neobťažoval ponocovať a dávno spal na jeho vankúši. Bolo ironické, ako rád mal to miesto, na rozdiel od jeho pána.

Popíjal kávu, za túto noc už tretiu. V žiadnom prípade však nemienil zaspať. Namiesto toho sedel za kuchynským stolom a zízal na fotografiu pred sebou.

„Nina," zašepkal sotva počuteľne a končekom prsta prešiel po studenom ráme fotografie. Ak by poslúchol Ninu a Williama a nešiel do Iraku aj druhý raz, nič z toho sa nemuselo stať. Nina by žila. Jeho otec... možno by žil tiež.

Alebo by tvoj otec nemal silu vzdorovať tak dlho a vzdal by to. A jeden psychopat by mal návod na zostrojenie najnovšieho modelu jadrovej zbrane bez toho, aby o tom niekto čo i len tušil.

Lenže on tam bol. Stal sa väzňom spolu so svojím otcom a štyrmi ďalšími mužmi. Videl troch z nich zomrieť v tých najhorších mukách. Mučili ho a nechali ho sledovať, ako mučia jeho otca, až kým nezomrel.

On sám prežil guľku, ktorá ho mala zabiť. Jeho srdce minula o milimeter. Nik nečakal, že žije. Ani On, ich väzniteľ, Škorpión. A Ryan ho návratom do New Yorku zaviedol priamo k svojej rodine.

Škorpión mu dal drsnepocítiť, že by bolo lepšie, ak by tá guľka Ryana zabila.