Noc bola chladná, no nám to nevadilo. Hriala nás hudba z reproduktoru, alkohol v našich rukách a v tele, teplo priateľstva.

Sedel som na obrubníku, ignorujúc to ako studený je a sledoval som mojich kamarátov smejúcich sa a tancujúcich na ceste v parku. Mal som rád tieto naše pravidelné priateľské večeri vonku. Bol to malý svet, ktorý si naša skupina vytvorila pod nočnou oblohou, vždy, keď sme sa stretli. Keď som sa nedostal na výšku bál som sa, že si nebudem môcť nájsť priateľov, no náhodné potulky po študentských kluboch priniesli svoje ovocie. Mal som ich rád, naozaj, aj keď som mal stále problém im veriť, stále bolo veľa vecí, ktoré som im nebol schopný o sebe povedať.

"Nechutné, že?" ozvalo sa mi nad hlavou a vedľa mňa si s hrmotom sadol vysoký svalnatý chalan Oliver.

"O čom hovoríš?" opýtal som sa a zmätene, pričom som si odpil z pivovej plechovky v mojej ruke.

„No o tom!" Oliver kývol rukou dopredu, pričom mu z plechovky vykvaplo pár kvapiek piva na zem. Najprv som sa zadíval na našich tancujúcich kamarátov a potom som si uvedomil, že dvaja z nich, Agáta a Ronald, ktorý sa dali pred pár dňami dokopy, netancujú. Miesto toho stáli v strede chodníka vášnivo sa bozkávajúc, ruky im šialene behali po tele toho druhého.

„Ah," povzdychol som si a odhodil som do diaľky prázdnu plechovku, „hej no. Hodne nechutné."

„Ale zároveň im závidím," povzdychol si Oliver a natiahol sa, „akým právom, môže mať Ronald sexy ženskú po svojom boku a ja nie?"

Jemne som sa pousmial.

„Ty tiež nikoho nemáš, že?" opýtal sa ma po krátkej pauze Oliver.

Pokrútil som hlavou: „Bohužiaľ nie."

„To je škoda, chlape, si dobrý týpek. Máš aspoň niekoho vyhliadnutého?"

Ucítil som ako sa mierne červenám pri spomienke na kvetinára, no našťastie bola príliš veľká tma na to, aby si to Oliver všimol: „Ale hej, niekoho mám vyhliadnutého, dá sa povedať."

„Oj ty romantik," Oliver sa uchechtol, „a už si urobil nejaké kroky na získanie jej srdca?"

„No, trochu... Nosím jej často bonboniéry a tak," takticky som sa rozhodol používať ženský rod. Nie len preto, že som nechcel, aby Oliver vedel o mojej sexualite, ale aj preto, že som si to sám stále tak trochu nevedel priznať.

„Oh nice," Oliver sa uškrnul a prstom otvoril ďalšiu plechovku piva, „takže si s ňou nejak viac aj hovoril už?"

„To ani nie," priznal som, „väčšinou len za ňí... ňou dôjdem do práce a vložím jej bonboniéru s prianím do ruky, alebo jej ju položím na stôl, ak tam náhodou nie je."

„Ale no tak kámo," Oliver pokrútil hlavou, „to snáď nemyslíš vážne! Nemôžeš okolo toho chodiť na špičkách, to nikam nevedie! Oslov ju, pozvi ju niekam, konaj priamo!"

Hľadel som naňho prehrávajúc si v hlave to čo práve povedal. A síce bol Oliver jeden z posledných ľudí, ktorého by som počúval ohľadom vzťahových rád, uvedomoval som si, že má dosť možno pravdu. Musím začať konať.