🕮20. Benjamin🕮
Do Vianoc zostávali štyri dní. Obchod bol nonstop plný ľudí, ktorí kupovali na poslednú chvíľku knižky svojim známym. Len ja som sa cítil hrozne sám. Aj keď som sa na to snažil nemyslieť, moje myšlienky sa stále vracali k Finnovi a Chesterovi. Chcel som, aby boli so mnou. Aby sme trávili čas všetci traja spolu, no chápal som, že oni chcú byť teraz sami. No aj tak mi z toho bolo smutne.
Práve som upratoval obchod po zatváracej hodine, keď som z ničoho nič započul klopanie na dvere. Zmätene som sa pozrel na dvere pripravený povedať zákazníkovi, že už je, bohužiaľ, zatvorené, keď som ničoho nič zbadal známe tváre. Finn a Chester.
Veselo som sa usmial a rýchle som sa rozbehol im otvoriť: „Ahojte! Som tak rád, že ste sa zastavili!"
„Ahoj, Ben," povedal Finn s úsmevom a objal ma zatiaľ čo Chester sa na mňa len usmieval.
Veselo, takmer poskakujúc som ich vpustil dovnútra a už o chvíľu sme sedeli hore na gauči.
„Ako sa máte," opýtal som sa ich zvesela.
„Fajn, fajn," zamrmlal Finn, pričom nenápadne pozrel na Chestera: „Vlastne... vlastne sme prišli kvôli... no kvôli jednému malému problému, alebo ako to nazvať."
„O čo ide?" opýtal som sa cítiac ako mierne nervózniem.
Finn si prehrabal vlasy a ja som si nemohol nevšimnúť ako jeho tvár mierne sčervenela: „Vec je v tom, že sme sa rozprávali a zistili sme, že tak nejak... máme obaja k tebe city."
Vyjavene som naňho ostal hľadieť: „Aké city... ja nechápem..."
„Romantické city," povedal Chester a usmial sa na mňa.
„Ale... čo.. ja..." vôbec som nechápal, čo sa dialo, len som nervózne koktal. V tej chvíli ma Finn chytil za ruku: „Ben... je to samozrejme plne na tebe a budeme obaja chápať ak povieš nie, ale... chceli sme sa ťa opýtať, či by... či by si nechcel ísť s nami do polyamorného vzťahu."
Hľadel som na nich oboch neschopný jediného slova. Toto bolo presne to, čo som si želal, ale zároveň... ma to celé desilo... hlavne to, ako nečakane k tomu prišlo.
„Ja... ja neviem," podarilo sa mi vykoktať, „ja... ak mám byť úprimný tak... tak tiež som nad tým trochu sníval... byť k vám bližšie... môcť byť v tom všetkom s vami, no zároveň... zároveň ma celá ta romantickosť desí a nepríde mi, že by som bol veľa z toho schopný... niektoré veci sú pre mňa až nepredstaviteľné, neviem ako by som to zvládal a..."
„Ben," Finn ma zastavil, pričom ma chytil za ruku, „nikdy by sme od teba nechceli niečo, čo ty robiť nechceš. Ak by si nezvládal robiť nejaké veci, nemusíš. Ak by si od nás potreboval mať na nejaký čas pokoj, mal by si ho."
„Predsa len ja a Finn by sem sa mali stále navzájom a ty by si v tom mohol byť všetkom s nami, tak, aby ti bolo príjemne," dodal Chester, pričom chytil Finna za druhú ruku.
Hľadel som na nich a cítil som ako zo mňa pomaly opadáva nervozita a ostáva úplne nový príjemný pocit.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro