Opadnutá ako lupene ruže si hovela na čiernom, prachom opadnutom schodisku. Bezvládne položené nohy sa húpali zo strany na stranu, veriac, že jej to pomôže odvrátiť pozornosť z udalosti, ktorá jej tvorila každú chvíľu bezduchú tvár.
Aj keď týždne ubiehali prirýchlo, ona si prišla ako v kruhu.

Krik.

Hádky.

Plač.

Ticho.

A stále dookola. Už vedela, že samú seba nadobro stratila. Aj ten malý kúsok duše, ktorý si tak pevne strážila sa vytratil. Nevedela ako, kedy, no aj napriek tomu, že láska k nemu bola silná, bol tu malý náznak. Náznak v jednoduchej vete, stvorená v jej hlave pred pár dňami po prvýkrát.

Ľúbi ma?

Nechápala čo robila zle. Plnila všetko, po čom jeho oči, slová i telo túžilo. A len predsa sa jej v hlave vynorila veta, ktorú si do mysli nikdy predtým nepustila. Bola presvedčená, že odpoveď na otázku je kladná.

No prečo sa jej to ďalšie dni vynáralo stále na povrch?

Pochybnosti boli stále väčšia, otázok pribúdalo, no odpovede boli v nedohľade.

Medzičasom sa k nej z ľavej strany pritulál chlapec s gaštanovými vlasmi. S tichým pozdravom sa k nej posadil. Nevedel sám, prečo to urobil. Možno za to mohla starostlivosti o druhých, ktorú pochytil od nebohej matky. Vždy mu do hlavy ukladala slová, aby neprehliadal bolesť druhých.

A u Eleny videl neúprosnú bolesť, ktorá od ich posledného stretnutia len narástla.

,,Je všetko v poriadku?"

,,Áno," zamumlala. ,,teda neviem." chlapec chcel veriť, no jej tón hlasu mu ako odpoveď stačila.

,,Je to všetko odrazu tak iné." prsty ukladala do nejasných tvarov. Vždy ju to vedelo upokojiť, no tentokrát úľava prišla v malej podobe.

,,Môžem otázku?" jasným kývnutím získal odpoveď na otázku, ktorá v ňom roztočila kolotoč pochybností.

,,Prečo si s ním?"

,,Prosím?" vedel, že otázka je neslušná a nemal by sa starať do vzťahu iných. Ale jej telo bolo ako chodiaci príznak, bez štipky radosti v očiach.

,,Ja len," bolo to náročnejšie ako čakal. ,,poznám ho roky a nikdy sa k ľuďom, tobôž k ženám, nechoval..." krátkym pohľadom o ňu zavadil. ,,...dobre."

Nastalo ticho. Elena premýšľala nad slovami jeho a svojho priateľa. No viac sa sústredila na chlapa, ktorému venovala viac, ako samej sebe. Jedna jej časť chcela kričať a druhá neúrekom nariekať. Nepravidelné nádychy a výdychy uderali do uší strapatému chlapcovi.

Bolo mu jej ľúto.