Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

• 06 •

Pokožka podobná bielemu tričku, ktoré jej siahalo po stehná, skrývali nádychy fialkastej či hnedej. Chladné prsty, ktoré by aj horúci čaj prekvapili, letmo prechádzali po krajke. Farby, ktoré odjakživa prezentujú dobro a zlo, sa na ňu spýtavo hľadeli.

Bol to boj.

Obzerala sa opäť v zrkadle a rozmýšľala. Kĺzala pohľadom v pravidelných intervaloch. Pokožka prezentujúca sneh jej nakoniec bola konečnou odpoveďou. Rýchlym pohybom už tričko zapadalo medzi ostatné veci hodené na posteli. Ošila sa, keď jej nejasná myšlienka prebehla v mysli.

Si krásna, zvládneš ho zlomiť.

Plán bol jasne úbohým rovnako ako jej tichá veta. Vedela, že áno. Ale koľko toho ešte musí človek stratiť, aby stratil aj sám seba?

Mnoho.

Pootvorené dvere stačilo len prstom štuchnúť, aby s plačom odhalili tajomstvo za nimi. No muž s telefón pred nosom bol ako výstavný kúsok v strede miestnosti.

,,Čo takto si spríjemniť večer?" predniesla v tichosti, avšak s povšimnutím jej prítomnosti. Nohou si elegantne prešla po jej dvojníčke a čakala.

No dlho veru nie.

Oči sa mu od túžby zaleskli, no nedonútilo ho napriek tomu odložiť mobil. Pristúpila k nemu, nahla sa a hlbokým výstrihom lákala šelmu, nech ju ochutná.

,,Toto sa mi páči." výstrih bol javiskom, na ktoré si s pozvaním vstúpil. Mobil už viac nehovel v jeho veľkých dlaniach, ale bol pekne položený na nočnom stolíku. Dlane mu sídlili za hustými vlasmi a oči hltali každý centimeter jej tela. Už keď ju prvýkrát zbadal vedel, že toto telo bude jeho.

,,Vyzleč sa." kľudný tón sa vznášal v miestnosti a jeho melódia okamžite zahrala v jej ušiach. Už nebola dokonca ani taká ľadová. Cítila, že pod vplyvom jeho pohľadu a jemného hlasu v sebe zapálila oheň.

Oheň stále niesol teplo do jej telíčka. Prstami chytila krajku a s červenými lícami ju dvíhala pomaly hore. ,,Pomalšie!" autoritatívny ton jej doznel do uší už nie ako melódia, ale ako neutíchajúci krik.

No aj tak ho poslúchla a jeho želanie mu splnila.

,,Vieš, ako máš začať." slabé prikývnutie bolo všetko na čo sa zmohla predtým, ako prsty chytili lem jeho modrého pyžama spolu s boxerkami.

V tomto okamihu si na malý moment prišla naozaj ako štetka.

Pretože, keď sa mu vnucuje, tak ju bude milovať ešte viac, no nie?

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro