• 02 •
Všetko bolo obrátené hore nohami. Šampóny sídlili všade, avšak len nie na poličke, kde im náležalo miesto. Črepiny skla ležali blízko jej trasúcich sa nôh. Stačil by krok do akejkoľvek strany a už by sa maľovali červenou farbou. Jej sýto červený rúž sa pýšil na tenkých perách, pár milimetrov od blednúcej farby na kútiku krivého úsmevu.
Musela byť pre neho krásna, nemohla vyzerať tak ako včera. Nenalíčená, neučesaná, neosprchovaná a pot z nej by sa určite dal aj žmýkať. Určite aj preto jej tvár zdobila nepekne farbiaca sa modrina.
Ďalšia.
Na rozmazané viečka si naniesla čiernu linku v snahe urobiť ju čo najlepšiu. No ruka rezignovala. Dýchala plytko, nepravidelný dych sa predieral cez štyri steny, ozývajúc sa ako tá najtichšia prosba. Pripadala si, ako keby bol s ňou niekto ďalší v miestnosti a všetok vzduch jej bral.
Od hnevu hodila kozmetický produkt do umývadla a všetok jej obsah sa rozletel po čisto bielom umývadle. Hnev a frustrácia jej neustále kolovali hlavou.
Rukami si trhala vlasy a perfektný vrkoč bol razom preč. Ostala z neho len nedávna pamiatka. Odraz na jej zrkadle sa jej ani v najmenšom nepáčil. Strapaté hnedé vlasy jej ostávali na všemožných stranách, linka na jej očiach pôsobila ako rozbúrený oceán. Špirála sa premenila na čierny vodopád, stekajúci na jej pery.
Bola zničená.
Dnes.
Stále.
Nepamätala si melódiu, vychádzajúcu z jej úst. Dokonca ani jej sny z detstva. Bola osoba sama sebe cudzia. Telom prítomná, duchom obývaná stratenou dušou. Túžila sama sebe dopriať život, ktorý si ako dievčatko plánovala. Ale dievča, ktoré sa na ňu dívalo v zrkadle bolo ešte stále vystrašené urobiť prvý krok.
Niekoľkými pohybmi si zotrela neporiadok na snehobielej pokožke. Nevedela ako a ani kedy, no uvedomila si to, až keď bez poriadneho rozmyslu opäť držala rúž.
,,Tak a od začiatku." prehovorila si šepotom sama pre seba.
Krása býva mnohými ženami vnímaná ako ochromujúci nástroj na získanie mužov. No jeho význam má mnoho podôb, ktoré si dievča pred zrkadlom odmietalo priznať.
Pretože mejkap jej pomohol urobiť z nej ženu, do ktorej sa zamiloval a bez neho by ju opustil, no nie?
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro