Keď som sa prebrala z omámenia, začala som sa brániť. Vymanila som sa mu z náručia a vylepila mu facku. ,,Ako sa opovažuješ!"zasyčala som. ,,Prepáč. Neodolal som."zamrmlal. ,,Ty sviniar! Mysli aspoň na svojho brata!"vyprskla som. ,,Ale ja som ťa poznal skôr! Chodil som s tebou skôr!"postavil sa. ,,Tomu vravíš chodenie?! Bol to týždeň a potom si sa neozval! A Tomi ma miluje. Myslím skutočne miluje! Nehovorí to len tak! A ja milujem jeho!"mračila som sa. ,,A si si tým istá?! Milovala si mňa, nie?"zaškeril sa. ,,Možno. Lenže moja láska sa zmenila na nenávisť."vyštekla som a zúrivo začala robiť praženicu. Cítila som na sebe jeho pohľad, no ignorovala ho. Do kuchyne vošiel Tomi. ,,Vonia to tu úžasne." povedal a ja som sa nútene usmiala.

S nervami som bola na pokraji. Prešli dva týždne a ja som sa cítila strašne. Nespala som poriadne a každé ráno som sa zobudila na prudkú nevoľnosť. V to ráno som niesla dole prádlo. Robo s Tomim boli v obývačke ktorá bola tesne pod schodmi. Keď ma Tomi zbadal, usmial sa. Úsmev som mu opätovala a vtedy sa mi zakrútila hlava. Cítila som ako blednem. Najprv som pustila prádlo a potom, ani neviem ako, som spadla. Kotúľala som sa po schodoch. Počula som ako Tomi vykríkol moje meno a už sa obaja nado mnou skláňali. Sledovala som ich a nechápala čo sa deje. Čo sa deje? Prečo ste taký vystrašený? ,,Miláčik, si v poriadku?"vystrašene sa ma pýtal Tomi. Nedokázala som mu odpovedať. ,,Nereaguje."povedal. ,,Zavolaj sanitku!"prikázal Robovi. Ten vytiahol mobil. Ďalej som už nevnímala, lebo sčernel svet.

Prebrala som sa napojená na nejaké hadičky. Pri posteli na stoličkách sedeli Tomáš s Robom. Nechápavo som sa na nich pozerala. ,,Čo sa stalo?"zachraptela som. ,,Spadla si zo schodov."pobozkal mi ruku Tomáš. Mal červené oči. ,,Ty si plakal?"pohladila som ho po tvári. ,,Bál som sa o teba. Ešte stále sa bojím."šepol. ,,Nemusíš. Je to len únava."usmiala som sa. ,,To uvidíme. Vzali ti krv."hovoril Robo. Ako na zavolanie dovnútra vošiel lekár. V ruke niesol akési papiere. Povzbudivo sa na nás usmial. ,,Tak čo jej je?"spýtal sa nedočkavo Tomáš.

....................................................................................................................................................

Taká troška kratšia kapitolka, ale snáď potešila. :)

Ste spokojný s Lindinou reakciou, či by ste sa vy rozhodli inak? A čo myslíte že je Linde? Je to len stres alebo niečo vážne?

Ďakujem každému za prečítanie a tak ako vždy, poteší komentár alebo vote. :)

                                                                     S láskou <3

                                                                                       Kirsten