Prekrásna bledá tvár, zafírové oči, čierne vlasy a krivý úsmev! Predo mnou stál Robo!

,,Robo?!"zhíkla som skôr než som sa stihla zaraziť. Nechápavo sa na mňa pozeral. ,,My sa poznáme?"zažmurkal. Chytila som do ruky náhrdelník a otrčila mu ho. ,,Linda?!"rozšírili sa mu oči. Prikývla som. ,,To nie je možné!"neveriacky si prehrabol vlasy. Urobil to tým spôsobom akým ma vtedy očaril. ,,Vy sa poznáte? A odkiaľ?"chcel vedieť Tomáš. ,,Robo bol na lyžiarskom v tom istom čase čo ja. Pred ôsmimi rokmi."povedala som, no nespúšťala oči z Roba. Nemohla som tomu uveriť! Minulosť ma dobehla! ,,To je skvelé. Aspoň nemusím bračeka predstavovať."potešil sa Tomáš. ,,Nevedela som že je to tvoj brat, Tomi. Keď si spomínal že si s Banskej Štiavnice, zdalo sa mi to iba ako náhoda."dostala som zo seba. Robo ma stále hypnotizoval pohľadom. ,,Idem pripraviť hosťovskú."vykrútila som sa z Tomiho náručia. ,,Máš nejaké kufre?"spýtala som sa Roba pretože som žiadne nezaregistrovala. ,,Len jeden. Nepotrebujem toho veľa. Čo nemám, to si kúpim. Všetko čo potrebujem je počítač."usmial sa. ,,Robo je podnikateľ."vysvetlil mi Tomi. ,,To je super."milo som sa usmiala ale v duchu som kričala.

Vyšla som z izby a vybehla na poschodie. Pripravila som tam všetko. Vybrala som zo skrine paplón a vankúš a pretrela som prach. Potom som zbehla dole. Chcela som vziať ten kufor, no keď som ho zdvíhala v chodbe sa objavil Tomi s Robom. ,,Preboha nymfa!"vyvalil oči. Nechápala som jeho reakciu. ,,Čo? Neboj, nič nerozbijem. Som síce nešikovná ale toto zvládnem."usmiala som sa. Srdečne sa zasmial. ,,Nejde o to. Ja to vezmem. Nezaťažuj sa."usmial sa a pristúpil ku mne. Pritúlil si ma a ja som vdychovala jeho vôňu. ,,Dobre. Tak idem urobiť niečo na večeru. To čo si navaril ty sme už zjedli."šepla som. ,,Si poklad."jemne ma pobozkal. ,,Vezmem ten kufor."usmial sa a vzal ho do ruky. ,,Zanedlho som späť. Nastavím tam ešte kúrenie."oznámil nám a mne sa v hlave rozoznel alarm. Ostaň tu! Prosím, nenechávaj ma tu s ním. Žobronila som v duchu no nahlas som nič nepovedala a iba sa usmievala.

Keď vykročil po schodoch, odišla som do kuchyne. Samozrejme, Robo ma nasledoval. Vybrala som suroviny a snažila sa ho ignorovať. ,,Zmenila si sa."podotkol. Vybrala som nôž a začala krájať cibuľu. ,,Ty nie."odvetila som. ,,Stále si naštvaná však?"spýtal sa. Stúpol vo mne hnev. Prudko som sa otočila a zabodla do neho nazúrený pohľad. ,,Ale nie. Iba ma nejaký debil oklamal, pobláznil mi hlavu a potom sa neozval!"vyštekla som. ,,A potom sa tu z ničoho nič objaví!"vrčala som. Zamyslene ma sledoval a mne vrela krv. ,,Si taká krásna."šepol. Celá som sčervenela a mala chuť mu vyškriabať oči. ,,Ako sa opovažuješ..."mračila som sa. ,,Pozri. Bol som mladý a sprostý. Naozaj som netušil že môj braček sa dal dokopy s tebou. Ale musím uznať že má dobrý vkus."podotkol a ja som odvrkla: ,,Svet je malý čo?!" ,,To je."krivo sa usmial.

Tomi sa vrátil do kuchyne a ja som pokračovala v činnosti. Snažila som sa upokojiť. ,,Ako ste sa vlastne zoznámili?"chcel vedieť Robo. Čo ťa do toho?! Tomi mu trpezlivo vyrozprával celý príbeh a ja som medzitým stihla navariť. Dávala som taniere na stôl keď sa Tomi spýtal: ,,A vy ste sa ako stretli?"usmial sa. ,,Nevedela som zastaviť na lyžiach a zletela na neho."dostala som zo seba. Tomi sa zasmial. ,,To je moja Linda. Nešikovná v športe ale neprekonateľná v ostatnom."usmieval sa a ja som si sadla. ,,To nie je celkom presné. Stretli sme sa už predtým."opravil ma Robo. Nadvihla som obočie. ,,Linda bola na recepcií a ja som tam bol s kamošmi. Vtedy som ju zbadal, len som ešte nevedel ako sa volá."povedal. On si to pamätá?! Myslela som že ma vtedy nezaregistroval. ,,No hej. Máš pravdu."priznala som. Zvyšok večera sme sa rozprávali.

Na ďalší deň ráno som sa zobudila celkom skoro. Nechcela som Tomiho budiť, tak som sa mu jemne vymanila z náručia. Rýchlo som sa osprchovala a dala si moje obľúbené zelené šaty. Obopínali mi telo a sukňa bola rozšírená. Rozčesala som si vlasy a zopla ich do chvosta. Na nohy som si dala balerínky a zišla som dole. Keď som v kuchyni zapla svetlo, takmer som dostala infarkt. Na stoličke sedel Robo a fajčil. ,,Do pekla."vyšlo zo mňa. Pobavene sa usmial. ,,Aj tebe dobré ráno." ,,Dobré."odvetila som mrzuto. Premeral si ma od hlavy po päty. ,,Vyzeráš úchvatne."šepol. Ľahostajne som popri ňom prešla. ,,Takto so mnou nesmieš hovoriť. Som snúbenica tvojho brata."otrčila som mu prsteň. ,,Som si toho vedomý."usmial sa akosi sklesnuto. ,,Prosíš si kávu?"spýtala som sa zo slušnosti. ,,Áno, ďakujem."odvetil s tým svojim typickým krivým úsmevom. Pustila som sa do prípravy kávy. ,,Mlieko, cukor?"informovala som sa. ,,Nič, ďakujem."usmial sa a ja som pred neho položila šálku. Skôr než som stihla dať preč ruku chytil ju. Zmätene som zažmurkala. Skôr než som sa stihla spamätať, stiahol ma do náručia a prudko pobozkal.

..................................................................................................................

Bol to Robo! Verím že všetci ste to tušili. :) (Takže nikto sa nemusí vzdať kariéry Sherlocka Holmesa. :D )

No a už to na ňu skúša. Čo si o tom myslíte? Chcete aby bola Linda s Tomim alebo so svojou starou láskou, Robom?

Poteší každý komentár alebo vote. :)

                                                  Thank you

                                                                   Kirsten