„Tak teda gratulujem!" zakričal niekto, až mi ozvena jednotlivých slov doslova nahnala zimomriavky. Prvotne som si ani neuvedomil, že ide o Renu, až kým nezabuchla dvere a ja som neotvoril oči. Keď sa všetko upokojilo a prehodil som ešte pár slov s Camilou, rozhodol som sa ľahnúť si. Nemal som náladu ísť za nikým, kto ma poznal. Aj keď som šiel vtedy hore schodmi, každý na mňa zazeral maximálne vražedne. Dali mi tak dostatočne najavo, že ma už neberú ako jedného zo svojich.

„Nekrič prosím ťa."

„Máš pravdu. Nemala by som po tebe kričať, ale rovno ťa vyhodiť aj s tvojou spoločnosťou. To, čo urobila jej len tak neodpustím!" sykla hnusne a s prekríženými rukami sa zaprela do steny. Naozaj zúrila. Neboli to len silné slová, lebo hnev sa jej veľmi viditeľne odrážal v očiach.

„Čo tak hrozné urobila?" rozhodil som nechápavo rukami, sotva som sa posadil. „Nedajbože ti vadí, že použila trocha násilia?"

„Chcela ho zabiť!"

„Ale hovno chcela!" skríkol som nahnevane a v momente bol na nohách. Tušil som, že sa podobnej debate nevyhnem a preto som mal jasno, na koho strane som. Súhlasil som so všetkým, čo Camila urobila. Nedali nám vlastne na výber. Nevypočuli nás, len hneď vytasili zbrane, akoby sme ich sem prišli zabiť a oni sa museli brániť. Vôbec ich nezaujímalo, čo sa deje a prečo žiadame o azyl na pár dní. Tak nech sa potom nikto nediví, že sme použili trocha...drastickejšie metódy vyjednávania. „Celý čas išlo o to, že ste nás neboli schopní vypočuť a normálne sa dohodnúť. To dievča by bez dôvodu nikdy nikomu neublížilo. Shawn ju k tomu správaniu prinútil sám."

„Fakt ju budeš obraňovať? Zabila predsa svojich rodičov a dve sestry Evan. A ty mi ideš tvrdiť, že by nikomu bez dôvodu neublížila? Aký dôvod mala na to, aby zabila ich? Zakázali jej stýkať sa s frajerom, alebo čo?" proste som neveril, čo za sračky Rena začala vyťahovať. Hnusilo sa mi, čo sa z nej za tie roky stalo. Už nebola taká, ako som si ju pamätal. Včera sa tak možno ešte snažila tváriť, ale dnes...dnes som už neveril, že je to rovnaká osoba, ako keď sme sa videli naposledy.

„Čo ak by som ti povedal, že za vraždami stojí klon, ktorý Camila vytvorila so svojim otcom?"

„Žiadne klony nie sú." zasmial som sa. Keby tak len vedela, čo je Camila vlastne zač. Hneď by na všetko zmenila názor. „Je hlúpe, ak tej teórii veríš."

„Neverím teórii, ale osobe, ktorá držala Shawnovi pri hrdle nôž. Viem, čo to dievča dokáže a práve preto nie som ochotný počúvať tvoje narážky na jej adresu Rena! Ona je naša jediná šanca, či sa ti to páči, alebo nie."

„Šanca na čo?"

„Na lepšiu budúcnosť. S jej znalosťami budeme mať armádu, akú si nevieš ani predstaviť. Stačí, ak jej zabezpečíme všetko potrebné, ak jej pomôžeme a budeme slobodní. Nebudeme sa musieť skrývať, lebo sa nás bude každý báť." opatrne som prešiel k nej a vzal ju za ruku. Vedel som, že na ňu musím ísť takto. Po tom všetko, čo sa Shawnovi stalo, určite túžila po pomste. Rovnako ako ja, ako Camila...ako každý, komu bolo neprávom ublížené. Preto som ich musel dostať na svoju stranu. Ak jej poskytneme bezpečie a podmienky na prácu, vráti sa nám všetko úsilie. Odkedy som zistil, že aj ona je vlastne len klon, som nemal pochyby o jej schopnostiach vytvoriť ďalšie. Možno som bol v tomto smere troška vypočítavý, ale nemal som na výber. Chcel som vidieť trpieť každého, kto mi za tie roky ublížil a kopol si do mňa, keď som bol ja na dne.

„Reči o lepšej budúcnosti si prosím nechaj Evan. Mala som svoju lepšiu budúcnosť a vzápätí som o ňu aj prišla."

„Shawn si možno spomenie. Musíš mu dať čas."

„Ale ja nehovorím len o ňom," dostala zo seba ťažko, načo radšej sklonila hlavu. Bolo okolo nás pomerne šero, ale aj tak mi neunikli slzy v jej očiach. „V tú noc, kedy ho zbili nebol vonku náhodou. Šiel na lov netvorov, ktorí...ktorí môžu za to, že..." Mal som za to, že ak ju objímem troška to pomôže, ale zjavne som sa prerátal. Rozplakala sa ešte viac, čo aj mňa samotného zasiahlo práve na to najcitlivejšie miesto. Vždy sme si boli blízki, od prvého dňa sme si rozumeli a všetko a to sa z mojej strany ani po rokoch nezmenilo. Stále mi na nej záležalo, lebo tu pre mňa bola v dobe, kedy som oporu potreboval najviac. Shawn bol v čase, kedy zabili Dakotu preč, ale Rena bola pri mne dni aj noci, kým som s plačom kričal na plné hrdlo, ako strašne nenávidím život.

„Nemusíš o tom hovoriť, ak nechceš."

„Vracala som sa v ten večer domov...už som bola skoro tu, keď...keď sa proste objavila parta chlapov. Poznali ma a povedali, aby som...aby som Shawnovi predala odkaz. Viac slov ale nepadlo, lebo...spoza mňa sa vynoril jeden ďalší a...zabodol mi dýku len tak do brucha. Pritom videli, že...videli..." sám som trpel pri každom jej slove, pričom sa mi v mysli ale skladala scenéria, ktorá skúšala hranice mojej trpezlivosti. Už som vlastne aj tušil, ako to skončí. „Bola som tehotná Evan...päť...päť mesiacov. Zabili mi dieťa a potom...skoro aj muža, ktorého milujem."

„Bože..." iné slová som zo seba nedokázal dostať. Oči som radšej tuho privrel pred skutočnosťou celej situácie a vtisol Rene bozk do vlasov. Preto tá veľká opatrnosť. Toto zohralo veľmi dôležitú úlohu. V priebehu jedného dňa prišla skoro o všetko, čo milovala najviac. Shawn si ju stále nepamätá...on si nepamätá, že spolu čakali dieťa. Nevie nič z toho, čo sa vtedy stalo, nevie ako strašne ho Rena stále milovala. No ona sa ho drží. Stále musí dúfať, že sa mu vráti pamäť a aspoň z časti budú veci tak, ako pred tým všetkým.

„Keby si videl ako...ako veľmi sa na bábätko tešil. Boli sme takí šťastní, konečne sme mohli byť rodina a zrazu...v priebehu pár hodín som prišla o všetko. Tak ma prosím neviň z toho, že...že chránim to, čo zo Shawna ešte zostalo." oni dvaja, to bola láska akú by ste hľadali naozaj ťažko. Tí dvaja žili pre seba dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni. Ten obrovský rešpekt, ktorý on pred Renou mal...to bolo niečo neskutočné. Nikdy mi nepovedal, aký presne bol predtým, ako sa stretli, ale ani som to nechcel vedieť. Lebo Shawn, ktorého som poznal chodil s hlavou v oblakoch a bol úplný blázon do svojej priateľky. Nech už robil hocijaké rozhodnutie, ona bola prvá, na ktorú myslel. Bolo mu jedno, ako to ovplyvní jeho, pokiaľ to nemalo nijako ublížiť Rene.

„Nevedel som, čím všetkým si si musela prejsť. Mrzí ma to."

„Svoj pohľad na Warnerovú ale nezmeníš..." podotkla, na čo som už musel zakročiť. Opatrne, ale vzal som jej tvár do dlaní, aby sme si hľadeli do očí. Zotrel som jej slzy, ktoré ale určite neboli posledné. Veril som, že je to veľká bolesť, ale nesmie to voči mne takto použiť. Kiežby som tu len v tej dobe bol a nejako jej pomohol...

„To čo sa vám stalo, má s ňou pramálo spoločné. Proste mi ver, že nám neublíži, ale skôr pomôže. Samozrejme, ak my pomôžeme jej. Tým, že ju budeš nenávidieť, minulosť nezmeníš."

„Ale..."

„Nie," namietol som rýchlo a zasunul jej tie krásne červené vlasy za ucho. K jej bronzovej pokožke sa ten odtieň neskutočne hodil. Ani by som si ju vlastne nedokázal predstaviť s jej prirodzenou farbou. Raz spomínala, že je to práve čierna, ale to mi k nej po tých rokoch už akosi nesedelo. „Minulosť už musíš nechať tak a znova sa pokúsiť pohnúť ďalej. Shawn ťa potrebuje a najlepšie mu teraz pomôžeš, ak mu vysvetlíš, že sa nás nemusí báť. V živote by som nedovolil, aby vám niekto z nich seriózne ublížil."

„A čo ten čiernovlasý chalan? Držal mi zbraň pri hlave."

„Grayson nie je hrozba. Koná tak ako koná z rovnakých dôvodov, ako ty. S Camilou boli bez seba mesiac, mysleli sme si, že ho zabili pri prestrelke, tak hádam chápeš, že keď sa znova našli, budú veľmi opatrní. Tak ako ty chrániš Shawna, chránia oni jeden druhého." o to, žeby sa Black o niečo pokúsil by sa mala báť najmenej. Nie je ten typ, ktorý si len tak potrebuje dokazovať dominanciu. Chce len to najlepšie pre Camilu, rovnako ako ona pre neho. Nič viac, nič menej.

„Ako si môžeš byť taký istý, že to dievča je natoľko múdre, aby ti vyrobilo klony?" zmena témy bola pomerne rýchla, ale chápal som to. Nemalo by zmysel si sypať soľ do rán. „Koľko má preboha rokov? Šestnásť?"

„Osemnásť," opravil som ju s úsmevom. Ja osobne by som tiež nepovedal, že už je dospelá. Sama o sebe vyzerala Camila veľmi mlado, navyše bola nízka a chudá, takže...dokázala by niekoho oklamať, ak by potrebovala. No to, že bola taká mladučká ešte nič neznamenalo. Drexel mi popísal veci, na ktorých pracovala so svojim otcom, počul som, čo všetko hovorila vtedy Graysonovi, dokonca to o tej nukleárnej zbrani a jej schéme a proste...veril som jej. Fakt som veril v to, že ak ju pustíme za počítač, dokáže celej komunite poriadne zamiešať karty.

„Hovorila, že sa zdržíte len pár dní. Ak pôjde ona, pôjdeš aj ty?"

„Záleží od toho, čo má v pláne. Hovorila o tom, že chce ísť po svojho brata, ktorý je niekde vo väzení a na tom nechcem mať teda vôbec žiadny podiel. Mám ju rád a vďačím jej za veľa, ale po toho blázna nepôjdem." možno ak príde a spoznáme sa zmením názor, ale pre teraz mi bol celý ten jej Matthew vrcholne nesympatický. Rozmaznaný synáčik bohatého vedca, ktorý bol zvyknutý, že mu všetko zaraz spadne len tak do rúk. „Inak neviem. Nemáme kam ísť, ak sa na to pozrieš z tejto stránky." A navyše si podľa mňa ešte stále nemôžeme byť istý, že na nás PHPV zabudlo. Mňa a Drexela dal Carley určite hľadať a ak nebudeme opatrní, mohli by sme skončiť naozaj škaredo.

„Ja by som bola rada, ak by si zostal tu. Sama to tu nezvládam držať pokope. Chlapi sa síce ešte stále chovajú, akoby bol Shawn na čele, no...posledné dni je to stále horšie a horšie. Všetko zostáva na mne a ja...nikdy som nebola vodcovský typ. Preto by som ocenila tvoju pomoc. Predsa len poznáš našich ľudí."

„Už nie," podotkol som. „Dakedy som ich poznal, ale to je preč. Každý po mne pozerá ako po vyhnancovi, hoci som im svojim osudom nijako neublížil." Nechápal som to. Tak ma zavreli a čo? Bola to moja chyba. Ja som zostal sedieť pri tých mŕtvolách a nechal sa zajať. Nikoho som tým neohrozil, tak prečo? Ani tak celkovo som sa tu už necítil ako doma. Všetky steny mi boli známe, ale tam to končilo. Prostredie samo o sebe bolo cudzie a rovnako aj všetci na okolí.

„Asi ťa nechám oddýchnuť si. Vyzeráš unavene." prikývol som a trocha od nej odstúpil. Bol som ale rád, že sme si možno niečo troška vysvetlili. „Inak...ak by to bol chlapec, chceli sme ho pomenovať po tebe," dodala ešte skôr, akoby za sebou zavrela dvere a ja som zas zostal sám. Možno by bolo lepšie, ak by mi to ani nikdy nepovedala. Veľa som na ňu a na Shawna myslel po celý čas a dúfal, že sa majú dobre. Preto ma tak položilo všetko, čo som sa dozvedel. Bolelo, že tento krutý svet zničil šťastie aj im dvoch.