Oči sa mi otvárali pomerne ťažko, ale s tým som akosi pri zaspávaní aj rátal. Kým sa budeme motať tu dole, poriadne sa asi nevyspím ani nič. Navyše...neviem, či to bol sen, alebo nie, no zobudil som sa na to, ako odo mňa Camila odchádza. Neobťažoval som sa ale s tým, aby som zistil pravdu, čiže som len spal ďalej. A zjavne to prispelo k prekvapeniu, že pri mne nik neležal. Myslel som, že uvidím Camilu, ako ešte spí, ale nie. Deka bola len tak pohodená na zemi a veci tu takisto mala. Či už batoh, alebo kabát, Evanovu košeľu a môj sveter. A fakt, že išla niekam len v jednom tričku bol zvláštny. Však jej bola stále zima, tak potom...

Každý naokolo mňa ešte spal, no mne to nedalo. Vstal som z miesta a šiel si trocha pretiahnuť nohy. Chrbát ma od tvrdej zeme bolel, rovnako na tom bola aj hlava, ale...to nebolo podstatné. Oveľa dôležitejšie bolo, že Camila nebola nikde nablízku. Nenašiel som po nej ani stopu, čo ma fakt nemálo vydesilo. Snažil som sa samozrejme hneď nemyslieť na niečo zlé, ale situácia mi nedala. V mysli sa mi začali vytvárať obrazy, ktorých skutočnosť som nechcel pripustiť.

„Hej!" skríkol som na všetkých, aby sa čo najskôr pozbierali. „Camila zmizla." Minimálne Drexel bol hneď hore, ale aj tomu som musel svoje slová zopakovať, aby ma pochopil. To zobudilo následne aj môjho otca, ktorý do reality dotiahol aj Evana. On sa chudák zdal ešte stále najviac mimo, ale aj napriek tomu moje slová pochopil asi najzreteľnejšie.

„To nikto počas noci nestrážil, alebo ako?"

„Nie," priznal som potichu otcovi. Bolo na mne, aby som zostal hore a dohliadol na všetko. Chvíľu tomu tak aj bolo, ale keď som si ľahol ku Camile...zaspal som. Nebolo to schválne, proste som bol unavený. Hovoril som si, že ak si pri nej trocha poležím, nemá sa čo stať. „Zaspal som."

„Si normálny?!" zrúkol Evan a vstal tak prudko, až som prvotne myslel, že mi príde jednu vraziť. A viete, žeby som mu to ani nemal za zlé. Bolo na mne, aby som ju...nás všetkých udržal v bezpečí a čo sa nestane.

„Upokoj sa!" sykol som a nervózne si zašiel rukami do vlasov. „To, že budeš po mne hulákať nám ešte nepomôže. Musíme ju nájsť."

„Hlavne sa všetci upokojme," povedal Drexel, až moc nad vecou. Zvláštne, lebo od neho by som čakal, že mi vrazí ako prvý za moju nezodpovednosť voči Camile. Zjavne ale nemal náladu na bitky. „Evan nie je možné, že je u tej tvojej party? Mohla sa ísť pokúsiť o niečo úplne sama, keďže ste vy neuspeli."

„Vylúčené. Shawn by ju už poslal späť."

„Nemôžeš si byť istý." prosebne som pozrel na otca, hoci mi nebolo jasné, čo presne od neho chcem. On žiadny zázrak urobiť nevie, čiže je na mne, aby som ju našiel. A preto som nechcel ani strácať čas nejakými zbytočnými rečami. Radšej som si v momente vzal veci a vydal sa preč. Bez nejakého vysvetlenia, alebo niečo.

„Kam akože ideš?"

„No kam asi? Nájsť Camilu," odsekol som, sotva ma dobehol. Nechcel som sa nechať ovládať strachom, ale práve to sa pomaly stávalo realitou. Plne mi došlo, čo som spôsobil. Ohrozil som jej život, lebo som si chcel pospať. Myslel som len na seba a nie na osobu, pre ktorú sa toto všetko dialo. A to bola veľká chyba, lebo ona sa v takom stave o seba nedokázala postarať. Nato sme tu predsa boli. Aby sme ju chránili a v poriadku ju dostali niekam do bezpečia.

„Takže sa tu budeš len tak motať a dúfať, že na seba narazíte?"

„Ty predsa vieš, kde ste včera boli. Začneme tam a uvidíme, čo nám povedia."

„Nie," sykol prísne, ale mňa nepresvedčil. Možno to bol hlúpy nápad, hlavne ak o nás podľa ich slov nechceli ani počuť, ale niekde som musel začať. A ak žiadna iná civilizácia na okolí nie je, musím to skúsiť. Už takto bolo možno neskoro a nie, aby som sa ešte niekde zbytočne zdržiaval. „Tí ľudia s nebezpeční synak. Ver mi, bol som tam a viem, o čom hovorím."

„Ja nemám na výber otec. Ak sa jej niečo stalo, nikdy v živote si to neodpustím." Camila mala byť moja priorita. V každú hodinu dňa a bez nejakých výnimiek. Nevinil som sa z jej zmiznutia len tak z nudy. Mohol som zaň. Lebo ak by som bol hore, vedel by som, čo sa dialo. Mohol som sa s ňou porozprávať, alebo ak sa potrebovala ísť troška prejsť, mohol som ísť s ňou. Nemusela nikam chodiť sama.

„Už nie sme v PHPV Grayson. Tu už zodpovedá sama za seba a ak išla, jedine na svoje riziko."

„Mýliš sa. V okamihu, kedy som si pripustil, že ju mám rád a chcem ju po svojom boku, som sa zaviazal k jej ochrane. Hlavne teraz, keď sa o seba nevie postarať sama." mohol mi hovoriť čo si len zmyslel, ale to nezmenilo nič na veciach, ktoré som si myslel ja. Dokonca ani Drexel ma od toho neodhovoril, keď nás s Evanom konečne dobehli. Prisahal som sám sebe, že ju ochránim od každého, kto by jej chcel ublížiť, tak sa toho budem aj držať sakra!

„Evan?" v momente sme sa všetci štyria otočili za ženským hlasom, ktorý ale nepatril Camile. Namiesto nej tam stálo akési dievča s červenými vlasmi, ktorá mala za chrbtom päť nejakých chlapov. Tváre mali všetci vrátane nej zahalené, čo ma len viac znepokojilo. Plus nebolo ani to, že poznala Evana po mene. Zjavne...zjavne bude všetko oveľa komplikovanejšie, ako sme si pôvodne mysleli.

„Rena čo ste urobili s tým dievčaťom? Viem, že ju má Shawn."

„Myslíš Camilu?" v momente som prikývol namiesto neho. Tvrdil mi, že u nich určite nebude, ale teraz to zahral múdro. Stačí ak sa budeme tváriť, že vieme viac ako oni. „S tou Shawn ešte zjavne neskončil."Ruku som zaťal v päsť, možno aby som tak trocha upokojil napäté nervy. Aspoň sme už vedeli, že je u nich a nie hocikde sama. Hoci...možno by si osamote poradila lepšie, ako s podobnými týpkami všade naokolo.

„Mohla by si odkázať tomu Shawnovi, aby jej dal pokoj a pustil ju. Nechceme žiadne problémy."

„Tak ste ju nemali nechať sa potulovať hore-dole. A hlavne nie, ak sú vám v pätách ľudia z PHPV." nečakal som, žeby mi spomínaná Rena tak drzo odpovedala. Odvahu v hlase ale mala a ani jej tvrdý pohľad nepôsobil nejako oblomne. Skôr ale, ako by som popremýšľal nad nejakým ďalším krokom alebo niečo, kývla mužom za jej chrbtom, aby sa nás ujali. Nechcel som robiť scény, alebo niečo, ale...neviem. Nezdala sa mi celá situácia. Zjavne nás dovedú až ku Camile, ale odkiaľ mám zobrať istotu, že nás rovno nepopravia?

„Keď si spomenul Warnerovu dcéru, nemyslela som si, že pôjde o tak mladé a vystrašené dievča. Človek by si bol myslel, že je neviem aká trénovaná na tento svet a ona? Však sa dobre, že nerozplače, ak sa na ňu človek škaredo pozrie. Čudujem sa, že je taká porcelánová bábika stále nažive."

„Možno ak by si za posledné týždne prežila to čo ona, bola by si rovnaká Rena," sykol jej Evan hnusne. Keďže ja som sa odmietal pohnúť z miesta, chlapík za mnou na posotil, čo ale robiť nemal. Vzal som to ako čistú provokáciu, za ktorú si vyslúžil päšťačku rovno do nosa. Hánky ma v momente zaboleli, ale pocit, keď sa mu na tvári objavila krv bola povzbudivá. Vlastne ma tešilo, že som mu ublížil.

„Čo som ti kurva urobil?" zrúkol hneď na mňa, ale než by ma odrel na oplátku, som ho zložil ešte jednou dobre mierenou ranou. Tá zabolela ešte viac, ale...to bol len vedľajší fakt. Hneď sa s nami nebabrali a vytasili zbrane, proti ktorým sme nemali šancu. Jediný, kto bol v takej miere ozbrojený bol otec a to nám nepomohlo. Ten zjavne moju rebéliu nepodporoval, lebo len poslušne stál na mieste a díval sa na Drexela.

„Stačí!" skríkla Rena prísne. „Ak to nepôjde podobrom, odvedieme vás za prítomnosti zbraní. Mne je to prakticky jedno. Mohli ste si ale ušetriť zbytočné problémy."

„Ak ste jej niečo urobili, zabijem ťa," sykol som hnusne a dal sa do pochodu bez toho, aby do mňa niekto strkal. Zazrel som na Evana keď som okolo neho prechádzal, ale ten mlčky hľadel do zeme. Zjavne si uvedomoval, že je to z časti jeho vina. Natoľko tvrdil, že nás jeho parta prijme a pozrime sa teraz. Mierime na seba zbraňami a bijeme sa v špine pod mestom. Krása, čo vám poviem.

„Však budeš nejaký jej priateľ, alebo také niečo? Až moc ti na nej záleží chlapče."

„Do toho ťa nič." obzrel som sa za ňou, ale keď sa moje oči stretli s desivým pohľadom holohlavého chlapa, nechal som to tak. Jazvy, ktorými bol pokrytý naháňali solídny strach ešte aj mne a to som sa v živote veľa vecí nebál. Zrazu sa to ale akosi zmenilo. Čím ďalej nás viedli, tým som bol nepokojnejší. Za opaskom som mal zastrčenú dýku, ktorú som včera vzal Camile, ale nemal som odvahu sa o niečo pokúsiť. Až keď si budem istý, že jej nič neurobili. Ak nás nebudú chcieť pustiť, zjavne iná možnosť, ako sa na slobodu prebojovať tu nebude.

Viedli nás naozaj krkolomnou cestou, ale keď sme konečne došli do cieľa, bol som dosť zmätený. Steny sa tiahli vysoko okolo nás, ľudia postávali na dvoch poschodiach a opierajúc sa o zábradlie hľadeli dole na nás. Rena pri vstupe spustila akýsi alarm, ale žeby to vylákalo až toľkých, to som nemyslel. Rýchlym pohľadom som skontroloval otca, ale ten len prikývol, aby som sa zjavne naďalej pekne držal pri zemi.

„Zastav!" prikázal mi zrazu ten zjazvený chlap a ľavou rukou ma zdrapil za rameno. Až jeho stisk zabolel, keď ma celou silou potlačil k zemi, nech si kľaknem. Nemal som ale na výber, len poslúchnuť. „Byť na tvojom mieste, teraz ani neceknem. Inak by to mohli byť tvoje posledné slová." Nechápavo som pokrútil hlavou, načo nám ale zaviazali všetkým oči. Neviem akú to malo pointu, keď sme už aj tak všetko videli, ale...podarilo sa im nás max ešte viac postrašiť.

„Shawn!" zakričal Evan na celú veľkú halu, až mi ozvena navodila zimomriavky. Vzali nám ešte aj tašky, ale...dostali sme na oplátku niečo iné. Minimálne ja som zozadu na hlave pocítil tlak od zbrane, ktorá bola určite odistená. Premýšľal som nad všetkými spôsobmi, ako sa dostať na slobodu, ale neurobil som ani jeden zbytočný pohyb. Musel som si dávať pozor, hlavne kvôli Camile.

„Hovoril som ti, aby si šiel čo najďalej! A nie, aby si došiel späť aj s kumpánmi!" zakričal mu späť nejaký rozhodný hlas. Vo vzduchu naokolo sa niesla tichá vrava ostatných, ale nedokázal som zachytiť nič konkrétne. Mohol som si len domýšľať, či hovoria o nás, alebo nie.

„Lens...priveď mi toho čiernovlasého na kraji." keď sa znova ozval hlas toho chlapa, doslova ma striaslo od zimy. Ja som totiž bol ten čiernovlasý na kraji. Dúfal som, že si ma k sebe volá len preto, že mu to povedala Camila, alebo niečo, no...nádeje boli malé. Strach vo mne rástol každou sekundou a hlavne vo chvíli, kedy som musel kráčať hore schodmi. Ako som mal sklonenú hlavu, videl som spod šatky niečo málo, ale bolo to obtiažne bez toho, aby som nepadol na nos. Lens sa držal tesne za mojim chrbtom, jeho zovretie okolo môjho ľavého lakťa nesmierne bolelo, ale...nevydal som zo seba ani hlásku. Len som poslušne kráčal, až kým ma nezastavil a zas ma nestlačil k zemi.

Vzduch naokolo akoby ochladol o desať stupňov, dokonca ešte aj vrava ustala, čo neznačilo nič dobré. Kľačanie na tvrdom betóne prinieslo len bolesť a zmätenosť v jednom. Ruky som mal síce voľné, ale neodvážil som sa na nič. Nemohol som si byť istý, že ak si dám dole šatku, neuvidím, ako drží Camile zbraň pri hlave. Preto som sa len zhlboka nadýchol a rozhodol sa čakať. Možno na smrť a možno nejaké normálne riešenie tejto situácie.

„Shawn počkaj!" myklo ma takmer v rovnakom momente, kedy Camilin krik vyplnil ticho naokolo nás. To som už neváhal a strhol si šatku z očí, aby som videl na dianie okolo. Akýsi vysoký chlap s čiernymi vlasmi tak po plecia a doslova smrtiacim pohľadom hľadel raz na mňa, raz na Camilu, čo ale...čo ale nebolo to najhoršie. V rukách zvieral kovovú týč, zdvihnutú nad hlavou a určite bol pripravený mi ňou vraziť.

„Camila!" zakričal som na ňu a naznačil jej, aby zostala tam kde je. Zjavne si ale myslela, že jej pomôže, ak k nám podíde. Krok mala ešte stále neistý, ale videl som jej odhodlanie v očiach. Ktoré ale zjavne neprehliadol ani Shawn, ktorý jej vykročil naproti. Mne samozrejme nebolo treba dvakrát hovoriť, aby som jej šiel pomôcť. Kým to chlap za mnou nečakal, som mu poriadnu lakťom vrazil do brucha a podrazil mu nohy. Nechcel som ho zabiť ani nič, len proste odzbrojiť.

„Myslel som, že máš dosť rozumu ale ako vidím, nejaký ti budem musieť doslova vtĺcť do hlavy."

„Udri ma ak si myslíš, že to z teba urobí chlapa," sykla mu až moc odvážne. Zastali naproti sebe, asi tak s metrovým odstupom, čo bolo žalostne málo. Na môj čin samozrejme niekoľký chlapi okolo nás reagovali, ale to mi žily netrhalo. Už som mal zbraň v ruke a mohol som sa aspoň o niečo pokúsiť. „Nemal si ma v prvom rade ani zachraňovať. Neprosila som o to."

„To aby som sa zo svojich chýb poučil." Rena sa nejakým zázrakom vynorila z davu ľudí, ktorý stál za Camilou, aj so zbraňou v ruke. A zjavne to bol moment, ktorý som potreboval. Vystrelil som jej smerom skôr, akoby sa Camili čo i len dotkla a narobil tým dosť veľký zmätok, aby sa aj Evan, Drexel a môj otec o niečo pokúsili.

„Bež!" prikázal som Camile, ktorá ale tú sľúbenú ranu naozaj schytala. Uhla sa len natoľko, aby ju Shawn nezasiahol priamo do hlavy, ale len do sánky na pravej strane. K zemi ju to poslalo okamžite, ale nejako našla v sebe silu, aby vstala. A oveľa skôr, akoby som si ja, alebo dokonca Shawn myslel. Z otvorenej rany jej po brade stiekol najprv tenký pramienok krvi, ktorý sa ale v momente zväčšil, až ten pohľad zabolel aj mňa.

„Toto si nemal," dostala zo seba zadýchane. Než sa pohla mu opľula topánky, ale...najväčší šok prišiel až v momente, kedy sa mu rozbehla naproti a dostala ho na zem. Padla samozrejme spolu s ním, ale...lovecký nôž v jej ruke, ktorý mu šikovne zobrala spoza opaska bola pekná výhoda. Hlavne v momente, kedy sa spamätala natoľko, aby si mu obkročmo sadla na hruď a čepeľ mu pritlačila ku krku. No tak natesno, až sa studený kov viditeľne dotýkal jeho kože, pričom mu na tvári pristávali kvapky jej krvi.

„A teraz budeš počúvať ty mňa!" skríkla zo všetkých síl, ktoré v sebe podľa mňa ešte nazbierala. Tyč sa Shawnovi z rúk pri páde odkotúľala až k mojim nohám, takže som sa jej v momente ujal. Prešiel som ten kúsok k Rene, ktorá sa ešte spamätávala z môjho nečakaného výstrelu a zdržiac ju za vlasy ju vytiahol na nohy. Zanadávala, no slová stíchli v momente, ako som si ju chrbtom pritisol k hrudi a pritisol jej zbraň k hlave. To sa nás už zrazu nesnažil zastaviť nikto. Každý zmrzol v čase, takže sme určite trafili do čierneho. Životy svojich vodcov by neriskovali. „A rovnako aj všetci ostatní! Mám dosť, ako so mnou každý len zametá a myslí si, že nič nedokážem..." Zadýchane sa pozrela mojim smerom, ale...nemal som čo povedať. Mlčky som jej hľadel do chladných očí, v ktorých bola čitateľná toľká bolesť.

„Mohla by som ťa teraz hneď zabiť. V tomto momente by som ti mohla podrezať hrdlo a skončiť to. Zobrať si všetko, čo patrilo tebe, ale...neurobím to," povedala mu. Na moje prekvapenie sa Shawn vôbec nebránil, ale počúval, čo mu Camila hovorila.

„Pokojne ma zabi. Mal som zdochnúť už dávno."

„Nechcem tvoju smrť. Žiadam len o pár dní ochrany a strechy nad hlavou. Nikto z vás, si nedokáže ani predstaviť, čo sa za stenami PHPV deje. Neviete, čím som si prešla a práve preto nemáte dôvod, aby ste mňa, alebo niekoho z mojich priateľov súdili. My tu nie sme preto, aby sme vám ublížili." asi to nevyznelo najlepšie, keď mu ešte stále tisla nôž ku krku, ale mala pravdu. Hneď nás chceli zabiť, tak ako sme mali reagovať? Jedine útokom, ktorým sme chránili samých seba. Ako som si ju v rýchlosti prezrel, vyzerala vlastne v poriadku. Až na ranu od tyče jej zjavne neublížili, práve naopak. Dali na ňu pozor, až doteraz. 

Rena sa v mojom zovretí po chvíľke rozvzlykala, čo ma teda dosť prekvapilo. Ona hovorila na Camilu, že je ako porcelánová bábika, ktorá plače pri škaredom pohľade, ale...zjavne to malo niečo s Shawnom. Ak by jej na ňom nezáležalo, nevrhala by sa do tejto stupídnej...nazvime to bitky. Jedine ak...doberala si ma, že som určite jej priateľ, ak si ju tak zastávam. No mne z tohto celého vyplynula vec, že ona musí mať nejaký ten vzťah s Shawnom, ktorému sa tak urputne snažila pomôcť. Obaja sme vlastne len mali v záujme chrániť osoby, ktoré sme milovali. Nič viac, nič menej.