Keď som prvotne otvorila oči, nemala som ani poňatia, koľko by mohlo byť hodín, ani prečo Carley na niekoho reve ako zmyslov zbavený. Pomerne rýchlo mi došlo, že ešte stále ležím v jeho posteli, hlavne keď som pozrela cez sklo dole na chodbu. Už len to, že som videla strážnikov chodiť hore-dole mi naznačilo, že zjavne nie je tak skoré ráno, ako by som si želala. Dvere von z izby, za ktorým bol jeho milovaný stôl ktorý stále okupoval boli zatiahnuté, ale nie privreté. Keď som sa troška naklonila, dovidela som na neho, ako s prekríženými rukami nad niečím krúti hlavou.

„Vy si naozaj myslíte, že to dievča sa len tak vzdá svojho dieťaťa?"

„Nebude mať na výber," odsekol Carley posmešne. Druhý hlas ale určite patril Drexelovi, hoci...načo to s ním rozoberal, keď dobre vie, že nie som naozaj tehotná? Zas sa snaží hrať nejakú špinavú hru ako minule?

„A čo ak jeho DNA nebude taká, akú vy očakávate?" podpichol ho Drexel. „Čo s nimi dvoma spravíte potom?"

„No čo asi? Ju pekne zavriem späť do cely a o to decko sa tiež niekto postará." zjavne musel vycítiť, že sa na neho cez tú škáru pozerám, lebo sa naše oči v momente stretli. Až ma striaslo od zimy a radšej som si ešte ľahla späť. Mala by som vstať a dať sa dokopy, ale...nemala som na to silu. Pri Evanovi by sa mi chcelo zas len plakať a možno ak zaklamem, že mi nie je dobre, môžem tu zostať zavretá celý deň.

„Ty Mark, sa o to nemusíš vôbec strachovať. Ak ale myslíš, prejdi si to ešte s ňou," povedal Carley, takže som už len čakala, kedy za mnou Drexel naozaj príde. Doteraz som nemala vlastne ani poňatia, aké je jeho krstné meno.

„Nech príde za mnou, keď sa dá dokopy," odvetil mu sucho, načo hneď aj zaznel zvuk, ako sa otvorili dvere výťahu. Zjavme ma chce vidieť pre tie modriny, ale nech je to akokoľvek, budeme sa musieť dohodnúť na ďalšom postupe. Carley ma bude chcieť mať pod dohľadom a preto mi niekto musí kryť chrbát. Je ale dosť smutné, že mi ako opora v tomto smere zostal len on.

Ubolene som sa prevalila na pravý bok a ešte privrela oči. Podľa krokov som zistila, že sa mi ten bastard rozhodol robiť spoločnosť, ale...nijako som nemohla zasiahnuť. Len som si kvôli zime vytiahla mäkký paplón až po uši a tvárila sa tak pokojne, ako som len zvládla. Bola som ale pripravená na všetko. Nemyslela som, žeby ma potreboval znásilniť ešte aj teraz, ale človek nikdy nevie.

„Ako si sa vyspala?" opýtal sa podľa mňa až moc sladko, na čo som vôbec ani nereagovala. Nespala som dobre. Budila som sa snáď každú hodinu, asi trikrát som dokonca plakala, lebo som sa od neho nemala kam podieť a hlavne ma bolelo celé telo.

„Nie moc dobre. Už som si odvykla od takto mäkkej postele," odpovedala som napokon pravdivo. Odvážila som sa na neho pozrieť, čo som ale takmer okamžite aj oľutovala. Ten škodoradostný pohľad, že aj napriek všetkému dosiahol svoje bol neskutočný. Zjavne ho najviac tešilo, že aj keď som ja natoľko odmietala, on vyhral. Nie skutočne, ale...on si to myslel.

„V najbližších dňoch sa ti pozriem po nejakom byte, no dovtedy by som bol rád, ak by si dávala na seba pozor. Dwight, ale aj strážnici, čo na vás dohliadajú celý deň o tebe vedia, takže ak sa o niečo pokúsiš...dozviem sa to."

„Nenávidím vás oveľa viac, ako celé toto miesto tu, ale svojmu dieťaťu by som v živote neublížila. Hoci je aj vaše." mala som chuť mu tak akurát napľuť rovno do úst, keď ma nasilu pobozkal, ale ovládla som sa. Radšej som len pevne zovrela lem prikrývky a vstala, sotva sa odtiahol. To, ako na mňa čumel celý čas, čo som sa obliekala mi nebolo dvakrát príjemné, ale povedzme si úprimne...nevidel ma vyzlečenú ani prvý, ani druhýkrát.

Viac sa mi ale hnusilo, ako ma ešte pobozkal pri odchode, alebo ako som sa s tým dlonďatým diablom ocitla vo výťahu. Dostal rozkaz, aby ma vzal k Drexelovi, čo mi bolo tiež nesmierne proti srsti. Hoci som prvotne nechcela, najradšej by som sa len zvalila na sedačku do Evanovej náruče s strávila tam celý deň. Aspoň jeden človek, ktorý mi rozumie sa ešte v tom blázinci našiel. Hoci...keď som podotýkam sama vošla k Drexelovi, jeho pohľad na mňa bol celkom súcitný.

„Tak...prečo som tu?"

„Nepáčia sa mi tie tvoje modriny a včera ako som ti bral krv som celkovo postrehol, že je akási moc riedka."

„Pre zmenu," poznamenala som otrávene a posadila sa. Videla som to na dlhší rozhovor, tak prečo si neurobiť pohodlie. A toto? Niekoľkokrát sa stal už aj tento scenár a potom musel otec stráviť hodiny v laboratóriu, aby dal dokopy sérum, ktoré by mi krv nielenže správne zahustilo, ale aj ju tak udržalo na dosť dlhú dobu. Tu som ale rátala s tým, že Drexel je na všetko pripravený a nebude sa musieť nad tým trápiť celú noc.

„Dúfam ale, že vieš akú nebezpečnú hru si rozohrala Camila."

„A mala som na výber?" napäto som čakala jeho reakciu, ktorá ale prišla len v podobe pokývania hlavy. Očami som mimovoľne zablúdila k posteli, ktorá bola včera od krvi, kým mi on pichol injekciu s tým kokteilom látok. Neverila som, že mi to vydrží nejako extra dlho, ale zjavne lepšie, ako byť celá pokrytá modrinami, lebo mi hocikedy praskne žila. Posteľ bola ale už čistá, čo ma trocha...neviem, sklamalo? Prišlo mi divné, že ju dal do poriadku, pričom mu to včera zjavne neprekážalo.

„Čo tá krvavá posteľ, čo ste tu mal včera? Niekto sa zranil?"

„To ešte od tej prestrelky," odvetil vyhýbajúc sa môjmu pohľadu, keď som pozrela na neho. Mala som veľmi silný pocit, že mi niečo tají, no moja hrdosť vyhrala, takže som sa nič nepýtala. „No späť k hlavnej téme. Ako dlho si myslíš, že ho môžeš klamať o tom, že si tehotná?"

„Musí to stačiť do doby, kým mi nevybaví byt mimo PHPV. Také sú podmienky." sama som sa bála, či to tak bude, ale ak nie...aspoň si nebudem vyčítať, že som to ani neskúsila. Zjavne, ak by sme s Mattiem neboli spolu volali, nenapadlo by mi to, ale takto...musela som. Pre neho, pre Evana, ale aj pre seba. A hlavne pre Graysona, ktorý ma dostal až sem.

„Nemysli si, že tam to bude o niečo ľahšie, alebo tak. Bude ťa stále niekto strážiť."

„Mne nejde o iné podmienky, ale o ľahší spôsob úteku. Predsa len, ak budem v meste, nebudem mať až tak zviazané ruky, ako tu." budem mu musieť ešte predostrieť nápad, aby mohol ísť Evan so mnou, ako spoločník. Aj tak už vie, že sme zadobre a ak mu podľa mňa vysvetlím, že chcem nejakú spoločnosť, pochopí ma. Hlavne, ak to s ním preberiem večer v posteli, kde sa so mnou stále tak rád mazná, alebo ako by som to mala volať.

„Lenže tam ti už nebudem vedieť pomôcť."

„Tam si už poradím aj sama," ubezpečila som ho a sotva to išlo, som vstala. Chcela som ísť za Evanom a všetko mu povedať, aby sa tiež pripravil. „Inak ďakujem za možnosť hovoru s bratom. Práve pohľad na neho mi vnukol ten nápad."

„Išlo mi len o to, aby si sa mala čoho chytiť po tých hektických udalostiach." možno by som si s ním mala pohovoriť o tom celom, no nevedela som, ako začať. Predtým ako sa zbavili tiel, ich museli doniesť sem k nemu...alebo? Vedela som, že nie som pripravená nič v tomto smere počuť o Graysonovi, ale zvedavosť ma zabíjala. Aj počas noci sa mi hlavou motalo toľko otázok, až som mala chuť si ju omlátiť o stenu, len aby som mala na chvíľu pokoj.

„Videl ste telá?" dostala som zo seba napokon, tesne pred dverami. Keďže ale neodpovedal, zjavne vycítil moju neistotu a strach z tejto témy. Ani ja som sa už tým pádom neobzrela, len sa poďakovala a išla. Dwight si už celý nedočkavý pískal akúsi otravnú melódiu, ktorou ma mučil ešte aj počas toho, ako mi dával putá. S odporom som ho sledovala, čo ma ale zjavne dostalo len do ťažkostí, lebo sotva som sa pohla ma nepekne potkol a ja som skončila na zemi. Aleže fakt solídne som si odrela obe kolená, až som sa nezdržala ani bolestivé vzdychu.

„To len aby si vedela, že po mne nemáš tak nepekne zazerať."

„Ak by som sa teraz rozkričala, že si mi chcel ublížiť, v momente by si mohol prísť o miesto," zamrmlala som a namiesto toho, aby som vstala, som sa radšej posadila na studenej zemi. „Predsa len som si mohla pri takomto páde ublížiť a to je veľmi nebezpečné, keď som teraz tehotná drahý." Škerila som sa na neho ako sa len dalo, nech sa ten chudák uvedomí. Konečne mám voči nemu, ale aj ostatným strážnikom výhodu, ktorú hodlám plne využívať.

„To ma chceš týmto teraz vydierať, alebo ako?"

„Správne. Carley by asi nebol rád, keby sa jeho dieťaťu niečo stalo. Či už náhodou, alebo pričinením niekoho z vás." nechala som ho, aby mi pomohol zo zeme, samozrejme, že pri súvislom mrmlaní. Ako som znova stála, cítila som nepríjemnú bolesť v pravej nohe, ktorú som ale nedala najavo. S jeho oporou, ktorá pozostávala z toho, že mi svojim pevným stiskom nad ľavým lakťom urobil ďalšiu modrinu, som kráčala. Myšlienka, že čoskoro budem s Evanom mi pomohla sa nerozplakať, keď mi hlavou zas prebehlo všetko, kvôli čomu som toto veľké klamstvo vytvorila. Pred očami som znova videla brata, ako zúfalo na mňa hľadí, ale hlavne som počula, ako mi hovorí, že ma miluje najviac na svete.

„Do večera o tebe dúfam nebudem počuť ani slovo."

„Nápodobne," odsekla som mu, sotva mi zložil putá a postrčil ma k veľkým dverám. Uvoľnene som ich ale otvorila, víťazoslávne pozrela na oboch strážnikov, ktorý o tom celom tiež vedeli a až potom sa pohla ďalej. Pomerne rýchlo som našla Evana opierajúceho sa o jeden zo stĺpov, ktorý mi v momente vykročil naproti. To už ale bolo dobre. Hlavne vo chvíli, kedy som sa po tej zdrvujúcej noci zas ocitla v takom objatí, ktoré som rada prijala.

„Už som si myslel, že sa tu dnes budem musieť zaobísť bez teba."

„Ak by som nemala možnosť sa aspoň raz denne porozprávať s niekým normálnym, zomrela by som," odvetila som s hlavou na jeho pleci, keď ma pohladil po chrbte. Mala som na sebe len biele tielko s tým, že bundu PHPV som si nechala uviazanú okolo pása. Košeľu so svetrom som nechala hore u toho bastarda, keďže som sa k nemu tak, či tak musela vrátiť. Aj bundu som si vzala prevažne preto, že ešte voňala ako Grayson. A o to som nechcela prísť. Naveky som si chcela zapamätať všetko, čo s ním súviselo.

„Zdá sa mi to, alebo si ešte viac napätá, ako včera?" opýtal sa opatrne, pričom som ja zodvihla hlavu a pozrela mu do očí.

„Som tehotná Evan," povedala som pomerne hlasno, aby ma počuli aj strážnici. Podrobnosti si povieme neskôr, mimo dohľad.