Bežal som tak rýchlo, ako som len vládal. Bol som celý premrznutý, ťažko sa mi dýchalo, ale nemohol som zastať. Nie, keď som mal v pätách ľudí, ktorí by ma najradšej videli mŕtveho. Sotva som zliezol dole rebríkom, narazil som na problém, ktorému som sa vyhnúť nedokázal. Carley, ktorí organizoval svoju armádu mužov sa zjavil iba kúsok odo mňa. Bol zázrak, že sa mi vôbec podarilo utiecť. Horšie ale bolo, že mi odrezali všetky cesty k rebríkom, vedúcim na povrch. Zostávalo teda len jedno. Bežať rovno domov a narobiť krik, ktorý by upovedomil Shawna, že sa niečo deje.

Počul som za sebou dupot mužov, ktorí mali so sebou zbrane, čo ma hnalo k ešte rýchlejšiemu behu. Nesmel som sa obzrieť. Nesmel som zisťovať, ako ďaleko odo mňa vlastne sú. Musel som len rýchlo klásť nohu za nohou a nejako si vystačiť s dychom. Zhodil som zo seba cestou kabát aby mi nezavadzal, ale bola to minimálna pomoc. Hlavne, keď som zahol za roh a na niečom sa pošmykol. Stratil som stabilitu a oškrel si obe dlane, keď som sa pokúšal ubrzdiť svoj pád. Ale podarilo sa. Mohol som hneď bežať ďalej. Už som v diaľke videl miesto, za ktoré keď sa dostanem, som relatívne v bezpečí. No to som si myslel len do doby, kým sa neozval za mnou prvý výstrel. Carleyho muži sa vyvalili spoza rohu a začali páliť. Prikrčil som sa, natisol sa na stenu a postupoval ďalej tak. V duchu som nadával a preklínal celý svet, ale dostal som sa do cieľa. Chlapi, ktorí tam držali stráž okamžite začali zatvárať obrovské dvere, za ktorými by sme mali byť v bezpečí, ale...nestihli to. Nie, keď sa za mojim chrbtom ozvala taká hlasná rana, až ma zaboleli uši. Niečo sa v šere zablýskalo na jasne oranžovú farbu a mňa silný tlak od chrbta poslal k zemi.

„Do pekla," zamrmlal som, sotva na mňa zhora začali padať malé úlomky stropu. To sa už naokolo mňa ozýval krik a plač ľudí, ktorí boli zo všetkého rovnako mimo, ako ja sám. „Shawn!" zakričal som, čo mi len hlasivky dovolili a začal sa škriabať na nohy. V chrbte mi pulzovala bolesť, ale to nebolo nič oproti tomu, čo uvideli moje oči. Dvere, ktoré sa strážam skoro podarilo zavrieť, boli rozmetané na kúsky. Trosky, ktoré z nich zostali horeli jasnými plameňmi, medzi ktorými ležali aj telá tých dvoch nešťastníkov.

„Poď, vstávaj," povedala zrazu Rena, pomáhajúc mi na nohy. Nevšimol som si, odkiaľ pribehla, ale zjavne tušila, že sa niečo stane. Myslel som si to aspoň kvôli zbrani, ktorú mala prevesenú cez ľavé plece. „Musíme ísť."

„Kde je Shawn?"

„V zbrojnici." Prikývol som a rozbehol sa tým smerom. Dupot nôh za nami stále silnel, takže tí, čo hodili do dverí granát, už museli byť tu. Preto som Renu potiahol za sebou, aby ju ani nenapadlo, tu zostávať a bojovať s nimi.

„Vedeli ste o tom?" Obzrel som sa za ňou, ale ona neodpovedala. Iba bežala za mnou, keď naokolo nás po chvíľke presvišťali prvé guľky. Posotil som ju pred seba, aby som ju kryl, ale našťastie sme sa po chvíľke dostali za roh. Odtiaľ to bolo do zbrojnice na skok, ale cez kopu ľudí sme sa tam skoro ani nedostali. Dialo sa ale presne to, čo som myslel. Shawn a dvaja ďalší muži vydávali zbrane každému, kto si o sebe myslel, že vie strieľať.

„Evan!" zakričal na mňa a hodil mi brokovnicu. Preferoval som menšie zbrane, ale teraz nebola vhodná situácia, aby som si mohol vyberať. „S Renou zozbierajte čo najviac ľudí a dostaňte ich odtiaľto."

„Čo ty?" opýtala sa Rena vydesene a podišla k nemu. Ľahko si prerazila cestu pomedzi ľudí, ktorí jej s rešpektom ustúpili. „Nenechám ťa tu."

„Ja musím brániť náš domov. Je tu kvôli mne," odpovedal a pohladil ju pravou rukou po líci. Videl som tú bolesť v jeho očiach, keď sa k nej sklonil a pobozkal ju. Robil to s vedomím, že je to možno naposledy v jeho živote. Videl som, ako tuho pritom zavrel oči, ako si ju voľnou rukou pritisol k sebe a ako ťažko sa od nej odťahoval. A zjavne preto som urobil to, čo som urobil. Pevne som zovrel zbraň a vybral sa smrti čelom. Odistil som brokovnicu a sotva som sa vynoril spoza rohu, vystrelil som. Trafil som muža, nanešťastie s granátom v ruke. Ten dopadol na zem, chvíľu sa kotúľal niekam odo mňa, ale potom vybuchol. Rovno pod nohami ďalších mužov, ktorí nás sem prišli povraždiť. Chrbtom som sa pritom pritisol ku stene, aby ma náraz od výbuchu nezhodil z nôh.

Dokonca v tej panike som počul, ako Carley kričí rozkazy, aby nás jeho muži našli. Vykukol som poza rohu a sotva sa mi naskytla šanca, zamieril som. V hľadáčiku sa mi ocitol práve tyran samotný, ktorého ale pred guľkou do hlavy ochránil jeden z jeho mužov. Hodil sa mi do dráhy výstrelu a tým zmaril moju snahu. Carley a ja sme na seba na pár sekúnd pozreli, ale potom sme sa dali obaja do behu. On zjavne do bezpečného krytu a ja za ním. Zhora ma niekto musel kryť, lebo muži naokolo mňa padali aj bez toho, aby som do nich strelil ja. Mal som obmedzenú muníciu a preto som si nemohol dovoliť ňou len tak plytvať.

Carley sa mi v tom chaose dokonale stratil z očí, ale našťastie som našiel niekoho iného. Na vrchole schodiska bol Drexel, ku ktorému som si to okamžite namieril. Nevyzeral, žeby mu niečo bolo, navyše mal u seba zbraň, rovnako ako ja. No z jeho pohľadu som vyčítal, že niečo nie je v poriadku. Niekoho hľadal a nevedel ho nájsť.

„Čo sa deje?" zakričal som na neho, berúc schody po dvoch. Až keď som zastal po jeho boku som si všimol, že zem na mieste, kde buchol granát praskal. A praskala stále ďalej. No neodvážil som sa hádať, čo čakalo pod jej povrchom.

„Neviem, kde sú Graysonovi rodičia." Spolu s ním som sa obzrel po celej ploche môjho domova, ktorý...bol v troskách. Zem sa nám otriasala pod nohami, steny začínali praskať a oheň od dvier sa šíril ďalej. Bolo toho viac, akoby moje srdce znieslo bez pocitu utrpenia. Toto sa nemalo stať. Nikto nemal prísť a zničiť miesto, ktoré som volal domovom. A ktoré Shawn a Rena tak usilovne budovali, len aby vedeli ponúknuť pomocnú ruku utečencom. Ich celý život bol tu, na tejto ploche, kde zrazu zúril konflikt, úplne bez pointy. Ak chcel Carley mňa, či Shawna, mal to urobiť inak. Proste nás odviesť a nie strieľať do nevinných ľudí, ktorých telá som videl ležať na krvavej zemi.

„Nájdem ich." Neurobil som však ešte ani krok, keď mi niečia ruka zozadu pristála na pleci. Zodvihol som brokovnicu, ale moje oči nenašli žiadneho nepriateľa. Bol to Chris, aj s manželkou, ktorej sa to zdesenie z očí dalo jasne vyčítať. Až teraz...až teraz som si vlastne všimol, o koľko on vyzerá staršie. Doteraz mi to nikdy nejako neudrelo do očí, ale musel byť medzi nimi nejaký väčší vekový rozdiel, ako len pár rokov. Graysonova mama mohla mať niečo málo po štyridsiatke, pričom ale jeho otcovi muselo byť po päťdesiatke. „Musíte okamžite odísť a niekde sa schovať!"

„Kde sa dá pred tým maniakom schovať? Vidíš, že nás nájde všade."

„Pôjdete ku Camile," povedal som úplne bez rozmýšľania. Tam bude bezpečne. Kým to ona nedovolí, do domu sa nedostanú. „Vy ich tam odvediete a vezmete so sebou aj Renu, jasné?!" opýtal som sa Drexela smrteľne vážne. Ja som odísť nemohol. Nie, keď Shawn bol rozhodnutý zostať a bojovať. Moje miesto bolo tým pádom tu, po jeho boku. Až do konca, nech už bude akýkoľvek.

„Čo ty?"

„Ja musím zostať." Pozrel som smerom dole, kde sa ešte stále bojovalo. Naši muži, proti ľuďom, ktorých sem nahnal tyran, bojaci sa o svoj život. Prečo by inak nebojoval aj on? Ak by nebol zbabelec, neutekal by predo mnou, ale oproti mne. Aby sme to raz a navždy skončili. „Meteora máte? Camila by nás zabila, keby sa mu niečo stane." S úškrnom jemne potľapkal po vnútornom vrecku na kabáte. O starosť menej. Ak už som toho potkana v PHPV ušetril a dal ho Camile, nech neumrie práve tu. Kto by si pomyslel, že raz natrafím na potkana tak rozkošného, že sa nad ním zľutujem?

„Presvedč Shawna k ústupu a poďte za nami. Toto miesto už nezachránite."

„Bez boja sa ale nezvádzame," oponoval som mu. Vybrali sme sa dole schodmi, ja napred, aby som ich mohol kryť. Našťastie sme sa ale dostali dole bez toho, aby som čo i len raz vystrelil. Zamierili sme za roh, kde som v momente narazil do Reny. Zjavne aj ona hľadala mňa, lebo pri zistení, že stále žijem sa jej trocha uvoľnil ten napätý výraz tváre.

„Shawn odmieta ustúpiť. Musíš mi pomôcť ho presvedčiť."

„Počúvaj ma," zakričal som, aby mi rozumela. „Vieš, kadiaľ vedie únikový tunel. Presne cez ten pôjdete a sotva sa dostanete na povrch, bežte ku Camile domov. Tam budete v bezpečí. Ja dohliadnem na Shawna a hneď, ako to pôjde, prídeme za vami." Díval som sa jej do očí, aby ma pochopila a nenamietala nič. Na to sme nemali čas. Nie, keď mi za chrbtom zas buchol granát, vďaka ktorému sa roztriasla celá zem. Stena za mnou praskla na dve polovice, ale keď som už čakal, že na nás rovno padne, zostala na mieste. No bol to dôvod na viac, aby som posotil Renu dopredu, smerom k únikovej ceste.

„Evan, ja bez neho nepôjdem!"

„Ale pôjdeš," povedal Drexel a vzal ju za ruku. „Tu mu nepomôžeš, rovnako ako nikto z nás, okrem Evana. Nechal ich, aby robili, čo musia. Uvidíš, že ti po tom všetkom poďakuje." Rena nad jeho slovami kývala hlavou, ale keď som si ju vtiahol do objatia a pobozkal ju na čelo, akoby pochopila. Usušila si slzy a pri pohľade do mojich očí mi doslova prosila, aby som na Shawna dal pozor. Aby som ho priviedol späť k nej živého a zdravého.

„Čoskoro budeme zas spolu," povedal som jej tesne predtým, akoby sa rozbehli smerom k slobode. Chvíľu som sa za nimi díval, až kým sa mi všetky štyri postavy nestratili v dyme, ktorý sálal pomaly všade. Stále som ale počul streľbu a preto som vedel, že musím čo najskôr nájsť Shawna. 

Zo zbrojnice som schmatol ešte pár nábojov, prebil si brokovnicu, za opasok si schoval revolver a opäť vybehol konfliktu do otvorenej náruče. Medzitým, ako sa mi podarilo presnou strelou odrovnať dvoch, som jedným očkom pátral po hlavnej trofeji. No nebol tam. Nebol medzi kopu tiel, ktorá ešte stále bojovala, alebo už ležala na zemi v kaluži krvi. Musel som sa ale sústrediť len a len na to, aby som našiel Shawna. Skôr, akoby bolo neskoro. 

Ešte raz som sa poobzeral naokolo seba, ale nikde som ho nevidel. Dnu sa ale navalilo ešte viac mužov, takže aj tí od nás, ktorí ešte držali svoje pozície, sa dali na útek. Keď sa spustila streľba, krv striekala na všetky strany, výkriky sa niesli pomedzi pušný prach, ktorý veľmi ochotne spolupracoval s plameňmi ohňa, stále horiacom pri dverách. Vybehol som hore schodmi, pomohol na nohy dvom mladým ženám a potom bežal ďalej. Lebo keď naši ľudia prestali strieľať a predsa stále niekto útočil, nemal som pochýb. Len Shawn by ešte stále zastával svoju pozíciu, aj keď sa všetko rúcalo. 

„Shawn..." zakričal som na neho, cez celú chodbu, pričom ma na zem dostal ďalší výbuch granátu. Celý svet sa mi zatriasol pred očami a na chvíľu sa ponoril do tmy. V ušiach som počul len tlkot vlastného srdca, až kým ma niekto nevytiahol zo zeme. Na nohách som sa prvotne ani neudržal, ale keď ma podoprela stena a mal som chvíľu, aby som všetko predýchal, situácia sa utriasla. Dosť nato, aby som spoznal pri sebe stojaceho Shawna. 

Nestihol som mu ale nič povedať, lebo následkom ďalšieho výbuchu, sa nám pod nohami rozpadla podlaha. Pevný betón sa rozlomil na niekoľko častí a my sme stratili stabilitu. Spadli sme na prízemie, kde to ale nekončilo. Granáty okolo nás vybuchovali a pod našimi nohami sa vytvoril obrovský kráter, ktorý v sebe ukrýval smrť. Podarilo sa mi pozviechať, ale nie dostatočne rýchlo. Nestihol som totiž zachytiť Shawna, keď sa mu pevný betón spod nôh vytratil úplne. Stihol sa ale zachytiť. Prsty zaryl do kraja betónu a vydržal do doby, kým som ho nechytil za ruky. No nevládal som ho vytiahnuť. Do očí som mu ale pozrel zjavne v rovnakom momente plnom hrôzy, keď betón povolil aj podo mnou a my sme sa obaja zrútili dole. 

Do nekončiacej čierňavy, ktorá v sebe skrývala našu neodvrátiteľnú záhubu.