„Pozri, neviem čo ti Grayson nasľuboval, ale s nami sa nemôžeš vrátiť. Spôsobilo by to problémy, ktorým by som sa veľmi rád vyhol, to hádam chápeš," povedal som Evie, sotva sme za sebou zavreli dvere toho pekelného domu. Strávili sme v ňom iba pár hodín, ale počas celého času som mal neskutočne nepríjemný pocit. Možno mi došlo, koľko tajomstiev sa v ňom ukrýva, alebo to bola len čistá paranoja, ale...necítil som sa vo svojej koži.

„Ty sa vráť späť a ja ju odprevadím."

„Ste si istý?" Podozrievavo som si premeral Drexela, ale keď bez váhania prikývol, nemal som mu prečo brániť. Hlavne nie, ak sa so mnou Evie skoro ani nebavila. Pritom som jej ale nič neurobil. Dobre, možno som po nej trocha škaredo zazeral, ale to bolo čisto od údivu, ktorý ma ešte stále neprešiel. Dokázal by som odprisahať, že sa s Camilou podobali do posledného vlásku. Ten, kto si s tým dal toľko námahy, mal na jednej strane moje veľké uznanie. „Dávajte cestou späť pozor. Viete, čo sa tam dole potuluje."

„Neboj sa. Na mňa si len tak niekto nedovolí."

„Ak to hovoríte." Letmo som pozrel na stále tmavnúcu oblohu, ktorá sa mi ale vonkoncom nepáčila. Naozaj som sa desil toho, čo by počasie mohlo priniesť. „Maj sa Evie."

„Aj ty," dostala zo seba potichu, až som ju skoro prepočul. Všetci sme sa potom ale pobrali svojim smerom, takže...nemalo cenu, aby som nad ňou premýšľal. Aj tak by to vo mne vyvolalo len viac otázok, na ktoré by mi ale nemal kto dať odpoveď. Radšej som sklonil hlavu, plavé vlasy strapaté od vetra si schoval pod čiernu kapucňu a čo najrýchlejšie zamieril smerom späť. Nervy som mal, to áno, ale dúfal som, že nenarazím na nikoho.

Rýchlo som zliezol dole dlhým rebríkom a len čo sa moje nohy zas ocitli na pevnej zemi, vzal som do ruky dýku. Len tak pre istotu, ak by na mňa z tieňa niekto nebodaj vyskočil. Načúval som tam dole každému zvuku, niekoľkokrát sa zľakol dokonca vlastného tieňa, ale lepšie, ako keby sa mám nechať prekvapiť. No hoci som okolo seba nikoho nevidel a nepočul, pocit, že ma niekto sleduje ma sprevádzal celý čas. Akoby mi niekto dýchal na krk a len čakal, kedy urobím čo i len najmenšiu chybu. Ja som ale žiadnu neurobil. Odhodlane som kráčal až späť...domov. Pár ľudí ma privítalo nie práve nadšenými pohľadmi, ktoré ma sprevádzali až k Rene. To som si nemohol odpustiť. Už takto som chcel za ňou ísť predtým, ako sme šli preč.

„Môžem?" opýtal som sa a zaklopal na dvere. Počítal som s tým, že pri nej aj tak bude Shawn, ale keď som na jej dovolenie vošiel, prekvapil som sa. Bola sama. V tme, ktorú rozbíjalo len svetlo z krbu ležala medzi kopou vankúšov, ktorú som jej tam vlastne nanosil ja, aby mala maximálne pohodlie.

„Myslela som, že dnes máš odo mňa voľný deň."

„Ale kde. Iba som musel ísť niečo vybaviť," odvetil som a bundu zhodil na operadlo stoličky po mojej pravici. „Hádam som ti nechýbal."

„Tak troška áno." Keď ku mne načiahla ruky, pomohol som jej posadiť sa. No ešte ani po tom čase, sa nevyhla dosť bolestivej grimase, ktorá akosi zabolela aj mňa. Celé noci som sa modlil, aby sa uzdravila, hoci som niekde vo svojom vnútri tušil, že to najhoršie nás ešte len čaká. Shay sa tu raz objaví a až sa tak stane, pôjde o boj na život a na smrť.

„Bol tu dnes Shawn?"

„Jasné, že bol. Odišiel iba nedávno." S úsmevom som prikývol, aj keď ona zjavne ešte neskončila. „Doteraz sme sa o tom nerozprávali, ale...čo si mu povedal? Prečo má zrazu taký veľký záujem?" Vedel som, že raz príde aj na túto tému. Ešte sme sa o ničom na túto téme nebavili, lebo som ju nechcel zbytočne unavovať, ale počítal som s faktom, že sotva jej bude lepšie, príde na pretras aj táto téma.

„Vravel, že si spomenul na moment, kedy ste sa po prvé stretli. Vraj ste vtedy boli v nejakom veľkom prístave a museli ste skočiť do vody s ropou. A Shawn ťa potom odviedol na miesto, kde mali so Shayom tábor." Chabo, ale pousmiala sa nad mojimi slovami, pričom si zasunula vlasy za ucho.

„Akoby to bolo len včera. Utekala som kanálom, bola som vydesená na smrť, lebo ľudia pred ktorými som bežala, by ma pokojne stiahli zaživa z kože. Doslova. Proste...myslela som si, že som zablúdila, no potom som narazila na Shawna. Bol to veľký zhon a všetko, ale dodnes si pamätám ten moment, kedy som sa mu po prvé pozrela do očí. Možno si povieš, že je to hlúpe, ale ja som sa okamžite zamilovala."

„Prečo by to akože malo byť hlúpe?" Možno som ešte vo svojom živote nemal nikoho, koho by som dokázal milovať tak, ako Shawn Renu, ale chápal som to. Dlhé roky mi slovo láska nič nehovorilo, ale to ešte neznamená, že som na ňu prestal veriť. To nie. Aj po tom všetkom som veril, že sa aj do môjho života raz niekto taký zatúla a ja budem zas šťastný. Možno nie dnes, možno nie zajtra, ale jedného dňa určite áno. „Zjavne ma budeš nenávidieť, ale povedal som mu, že ste spolu čakali dieťa. Musel som Rena."

„Mohla som si to myslieť." Nezdala sa smutná. Skôr akoby jej odľahlo, že mu tú správu nemusí hovoriť ona. „Ďakujem," zašepkala a skôr, než by som sa nazdal, ma objala. Dal som pozor, aby som jej náhodou neublížil, no keď som okolo nej ovinul ruky a uvoľnene privrel oči, doľahla na mňa naozaj veľká únava, zo všetkého naokolo. Posledné dni boli na nervy, sotva som spával a teraz som cítil následky. A to som si ani dnes nesľuboval pokojnú noc, keďže moja hlava bola plná Evie. A hlavne Graysona, ktorý sa podľa mňa zachoval ako nerozvážne malé decko.

„Povedal som mu toľko, že zvyšok si preberiete vy dvaja osamote. Zjavne aj on čaká, kedy ti bude lepšie."

„Najlepšie by bolo, keby sa k tej téme nemusíme ani vrátiť." To som jej veril. Nešlo o nič príjemné, dokonca ani pre mňa. A to sa ma celá udalosť ani priamo netýkala. „No teší ma, že sa chová ku mne konečne inak. Akoby mu došlo, že ja ho milujem aj napriek všetkému, čo sa stalo."

„Jemu je to viac ako jasné, sám mi to povedal. Bojí sa však toho, že ti ublíži práve tým, že ťa absolútne nepozná." Bol to podľa mňa úplný nezmysel, ale je pravda, že som si iba ťažko dokázal predstaviť, ako sa Shawn musel cítiť. Keď ho každý naokolo dokonale poznal, ale on si pripadal ako votrelec v dobre zabehanom systéme. „Musíte ísť na všetko veľmi pomaličky, pokús sa s ním veľa rozprávať, spomínaj na staré chvíle a možno sa rozpamätá aj na iné udalosti."

„Každopádne je to dobrý začiatok." Podľa tónu jej hlasu som rozoznal, že jej je do plaču. Preto som ju objal ešte o niečo pevnejšie a vtisol jej pusu do tých krásne bordových vlasov. Zjavne by si ich mala dofarbiť ak sa dá dokopy, lebo pri korienkoch sa už dala veľmi jasne vidieť čierna. Nedokázal som si ju priveľmi predstaviť s čiernymi vlasmi, ale zjavne to bola len sila zvyku. Krásna by bola podľa mňa s hocijakou farbou.

„Držím vám palce. Ani nevieš ako veľmi."

„Ale viem. Stále si tu bol pre nás a to som si nikdy neprestala vážiť." Ako som si tak oprel hlavu o tú jej, mal som pocit, že zaspím priamo tu v jej objatí. Čo by každopádne nebolo nič zlé a možno by mi to zaručilo, že sa konečne vyspím. Rena mi ešte pár slov adresovala, ale bolo to, akoby som ani nesedel tesne pri nej. Nezachytil som totiž ani jedno z nich. Iba som si vychutnával, ako ma začala hladiť po chrbte, čo ma uspalo naozaj.

***

„Evan..." V momente som otvoril oči. Nemal som ale ani poňatia, kde som, koľko je hodín, alebo kto ma oslovil. Iba som sa zadíval do vysokého stropu, na ktorom tancovali tiene z krbu. Až keď som chvíľu len tak ležal a počúval mi došlo, že ležím vedľa Reny, ktorá ma zjavne zobudila. Zmätene som sa na ňu pozrel, no úsmevu ani ničoho podobného som sa nedočkal.

„Čo sa deje?" opýtal som sa ešte úplne ospalo, pričom sa mi zatvárali oči. Určite som nespal viac, ako dve či tri hodinky. Absolútne som sa necítil oddýchnutý, ani nič podobné. Skôr mi bolo ešte horšie.

„Neviem. Počula som zvonka nejaký krik a potom výstrely. No zostalo ticho. Až priveľké ticho."

„Kde je Shawn?" Mykla plecami, na čo som bol hneď plne pri zmysloch. Nechcel som sa zamotať do ničoho, ale nemohol som to nechať len tak. Hlavne nie, ak sme tu mali niekoho ako Donovan. Ja som každým dňom iba čakal, kedy pre neho prídu. „Zostať tu!" prikázal som jej. Trocha mi ešte trvalo, kým som sa otriasol, ale behom pár minút som bol na nohách a kráčal ku dverám. Z vnútra bundy som si vzal dýku, aby som do prípadného konfliktu nevbehol s prázdniny rukami, ale aj napriek tomu som von šiel s rezervou. Netušil som čo čakať. A hlavne nie, keď niekto zvýšil hlas bez varovania, až dobre, že nekričal na celú kanalizáciu.

„Je to tak jednoduché Shawn. Vrátiš mi Donovana a my odídeme," povedal niekto s výrazným prízvukom, ktorý som akosi spoznal. Musel to byť Shay. Stretol som sa s ním iba párkrát, aj to pred PHPV, ale spomínal som si na neho viac, ako dobre. „Ale ak chceš aby som zastrelil niekoho ďalšieho, stačí povedať."

„Čo si týmto dokazuješ?" opýtal sa Shawn ešte skôr, akoby som ho uvidel. Dvere som zatváral maximálne potichu, len aby som neprilákal pozornosť, ale bolo to asi zbytočné. Nevšimol som si, že povedľa stojí akási gorila so samopalom. Bol podľa mňa aj o hlavu vyšší ako ja a dvakrát taký nabúchaný.

„Mám ďalšieho Shay!" zakričal chrapľavým hlasom, no nestihol sa za mnou načiahnuť. Nie, keď som ruku s dýkou vystrel pred seba a sekol jej čepeľou po jeho ruke. Nezisťoval som ale, či som ho skutočne aj trafil. Radšej som skočil dole cez zábradlie a pristál niekde na schodoch. Odtiaľ som konečne dovidel na Shawna, čo mi ale nijako extra nepomohlo. A hlavne nie, ak som naokolo neho uvidel ležať niekoľko mŕtvych tiel v kalužiach krvi, ktorá mu máčala topánky.

„Evan drž sa stranou!" zrúkol na mňa prísne, ale oči neodvrátil do Shaya, ktorý stál iba pár metrov od neho, obklopený svojimi mužmi. Ozbrojenými mužmi, aby som bol presný. „Choď späť k Rene!"

„Na to ani nemysli," povedal som si tak skôr pre seba a pozrel hore za chlapom, ktorý ma chcel dostať predtým. Čakal by som, že skočí za mnou, ale nie. Iba sa na mňa nenávistne pozeral, pričom si držal krvácajúcu ruku. Takže som zjavne trafil, aj keď mi to nič dobré neprinieslo. Udivovalo ma ale, že som sa na žiadny zo zvukov bitky ktorá určite prebehla nezobudil.

„Ale si vyrástol Evan, dlho som ťa nevidel," povedal zrazu Shay, ktorý tým zaujal moju plnú pozornosť. Vysoký chlap, o dosť vyšší ako ja, s hustými čiernymi vlasmi vystrihanými na oboch stranách a očami tak chladne modrými, až ma striaslo aj napriek vzdialenosti medzi nami. „Snáď si sa mal v PHPV dobre."

„Neskutočne dobre," odsekol som a aj napriek zákazu, som zišiel dole schodmi a zaujal svoje miesto vedľa Shawna. Tých pár mužov ktorý ešte stáli, by ho aj tak neochránilo. Niežeby som ja bol výhra voči toľkých ozbrojeným chlapom, ale dvaja sú lepší ako jeden. Navyše mi bolo bez debaty jasné, že nech by sa stalo čokoľvek, snažil by som sa ho ochrániť až dokým by ma nezabili.

„Nečakal som, že toto bude tvoja reakcia na celú udalosť. Predsa len zaživa rozpitvať dvoch mužov a potom ich na očiach celej verejnosti pribiť do steny. Máš guráž chlapče."

„Odkiaľ ty o tom vieš?" To sa zo mňa stala tým ohavným činom nejaká miestna senzácia, alebo ako do pekla? V tej dobe som netušil ani to, či sa Shawn a Rena dozvedeli pravý dôvod, pre ktorý ma zavreli. A nieto ešte, aby o všetkom vedel Shay, ktorý bol celý ten čas proti nám. Teda...hlavne pri Shawnovi.

„Si si istý, že unesieš pravdu?" Nechápavo som pokrútil hlavou, na čo ma obdaril naozaj hnusným úškrnom. Keď ale urobil krok k nám, ja som reagoval rovnako. Predstúpil som pred Shawna a dýku v ruke zovrel tak pevne, až mi obeleli hánky. „Tvoja sestra...na koho povel myslíš, že ju zavraždili? Hovoril som Shawnovi, aby mi dal pokoj a vyhovel mojim prosbám, ale neurobil to. Tak som sa rozhodol zasiahnuť. Okrem tej červenovlásky si mu bol najbližší práve ty chlapče a preto...preto si padol za obeť. Alebo skôr by som povedal tvoja sestra."

„Nie..." Pokýval som hlavou, načo mi dýka doslova vypadla z ruky. Nemohol som tomu uveriť. Odmietal som prijať, že v jeho slovách je čo i len kúsok pravdy. To proste nie. Nie! NIE!

„Bolo mi jasné, že ak sa zbavím teba, ľahšie sa k Shawnovi dostanem. Nikdy by mi ale nebolo napadlo, že voči mojim mužom zakročíš tak tvrdo. Predsa len plnili rozkazy, ktoré som im vydal."

„Plnili rozkazy?" opýtal som sa takmer neschopný nadýchnuť sa. Celé roky som si myslel, že som jej vrahov dostal, že si vytrpeli presne toľko, koľko si aj zaslúžili, ale pravda bola celý čas niekde inde. „Prečo ona? Prečo si nedal radšej zabiť mňa?"

„To by bolo moc jednoduché. Chcel som, aby ste trpeli čo najviac a mám pocit, že sa mi to dokonale podarilo."

„Zabijem ťa," zašepkal som do ohlušujúceho ticha, ktoré sa naokolo rozhostilo. Ponad plece som sa pozrel na Shawna, ktorý iba neveriacky pozeral na nás. Ak by sa nestalo to čo sa stalo, dobil by som ho ako psa. Mal na tom svoj podiel viny, ale to som sa rozhodol riešiť neskôr. Teraz som sa musel zamerať na protivníka predo mnou, ktorý ma svojim provokatívnym pohľadom vyzýval do bitky. Cítil som, akoby mi krv v žilách doslova vrela hnevom a nútila ma, aby som zahodil všetku hrdosť a proste ho podrezal ako nejaký kus dobytku. Bez váhania, bez pocitu viny, alebo nejakých následkov. Proste aby som sa pomstil presne tak, ako vtedy tým dvom chlapom na ulici. Krv za krv.

A tak som súhlasil. Zohol som sa po dýku a skôr, akoby to čakal som sa mu rozbehol naproti. Mal som na svojej strane moment prekvapenia a to som využil. Celou váhou som sa hodil na Shaya, ktorý sa najprv iba zapotácal, ale potom padol na zem spolu so mnou. Jeho chlapi na nás podľa všetkého zamierili, ale než by ma zastrelili, sa streľba ozvala z iného smeru. Nezisťoval som ale, kto nás kryje. Sústredil som sa iba na to, aby som sa čo najskôr dostal do pozície útočníka a mohol sa pomstiť. Nestihol som však Shayovi zasadiť ani jeden úder. Už pri prvom pokuse mi pevne schmatol pravé zápästie, až mi ho skoro zlomil a následne ma zo seba zhodil. Nejako sa mu podarilo kopnúť ma do hrude, čo poriadne zabolelo, ale nezastavilo ma to. Keď sa staval na nohy, napriahol som sa s dýkou v ruke a sekol jej čepeľou krížom cez jeho chrbát.

Do tváre mi vystrekla jeho krv, no bolestné zavytie ktoré zo seba vydal mi prišlo ako najkrajšia hudba. Dodalo mi silu, aby som sa pozbieral a znova ho plne stiahol na zem. Hánky mi ale zaliala obrovská bolesť, keď som ho po prvé udrel. Netrafil som dobre a viac ublížil sebe, ako jemu. No urobil som to znova. Trafil som ho do úst a určite by som bol pokračoval, keby ma niekto za vlasy nestiahne z neho dole. Očami som rýchlo pátral po neznámom, až som uvidel hnedovlasého chlapa tak okolo tridsiatky, s hustým strniskom a modrými očami. Bol to Ash, jeden z jeho hlavných poskokov. Revolverom mi namieril presne do stredu čela, ale vystreliť nestihol. Nie, lebo tesne predtým, akoby sa jeho prst ocitol na spúšti ho niekto ovalil kovovou tyčou po hlave a on sa zviezol k zemi. Krv mu zaliala tvár, jeden hrubý prameň mu stiekol presne pomedzi oči, ale...to ani nebolo to najhoršie. Skôr ten pohľad, ako sa do neho Shawn pustil a nenechal ho, až kým mu lebku nerozmlátil úplne. Dokonca aj pri zvukoch streľby som počul, ako mu pukali kosti a ako špliechala krv všade naokolo.

„Za tebou!" zakričal, sotva sa na mňa pozrel. Bez toho, aby som tým smerom obrátil zrak, som švihol dýkou, ale zjavne som netrafil nikoho. Preto som sa aj prikrčil pred prípadným útokom a až po vytvorený nejakej tej vzdialenosti sa obzrel. No nebol to Shay. Ten sa niekde stratil a na mňa poslal jedného zo svojich mužov, ktorého ale čakala rýchla smrť a to v podobe strely do hlavy. Kopa jeho ozbrojených komplicov už ležala mŕtvych a to aj vďaka Rene, ktorú som uvidel so zbraňou v ruke. Hlavne, že som jej kázal aby zostala v izbe. 

 Celé sa to vlastne skončilo tak rýchlo, ako aj začalo. Nepriatelia ktorí nestihli utiecť padli guľkami našich ostreľovačov, ktorí sa vynorili ani neviem odkiaľ a to bol koniec. Zostala len kopa tiel bez života a krv, kam človek stúpil. Otrávene som si zotrel z tváre krv patriacu vrahovi, ktorého som nechal utiecť. Ale mohol si byť istý, že toto nenechám len tak. Budem ho loviť, až kým sa jeho hlava nestane pre mňa trofejou. Pre niekoho bezvýznamnou trofejou, ale ja si jej zisk užijem, ako nikdy predtým. Lebo jeho čin je neodpustiteľný. Dakota s týmto celým nemala nikdy nič spoločné. Tak ak natoľko chcel Shawna trestať a ja neviem čo, mal zabiť mňa. Aspoň by som sa vyhol tomu peklu na Zemi, ktoré naša komunita pozná pod názvom PHPV.

„Evan..." Obzrel som sa za Shawnom, ale pri tom trocha prudšom pohybe ma sakramentsky zabolelo ľavé rameno. No až keď sa moje prsty sfarbili krvou, ktorá bola na sto percent moja, som pochopil. Niekto ma musel postreliť, ale ja som si to v celom tom návale hnevu ani nevšimol. Nepocítil som bolesť a ani teraz nebola taká prenikavá. „Prečo si ma nepočúvol?"

„Lebo som sa nechcel pozerať, ako ťa bezdôvodne popravia." Ešte stále som mal chuť mu jednu vraziť, ale zdržal som sa toho aktu násilia. Radšej som pustil dýku a klesol na zem, rovno do krvi tých zvierat, či našich ľudí. Srdce mi stále divoko búšilo, pričom sa mi hlavou preháňalo iba jedno. Aby som všetko nechal tak a rozbehol sa za nimi. Mohol by som Shaya zabiť hneď.

„Ešteže som sa vrátil a nezostal na noc s Evie," povedal zrazu niekto tesne za mnou. No až keď som ucítil bolestivý dotyk na mieste kde bola zjavne guľka mi došlo, že je to Drexel. Ani som sa však na neho nepozrel. Nedokázal som prijať fakt, že Shay utiekol. A hlavne asi, že za celým masakrom stál on. Vždy som vedel čo je zač, ale nemyslel som si, že sa zníži až na túto úroveň.

„Nechajte ma," sykol som, no moje slová boli adresované obom. Nechcel som okolo seba nikoho. Dokonca ani Renu, ktorá pomaly zišla po schodoch k nám, ešte stále so zbraňou v rukách. Zrazu keď sa všetok ten adrenalín vyparil, som bol znova úplne otupený únavou a teraz už aj bolesťou, ktorá sa mi šírila celým ramenom a postupne sa ťahala aj do chrbta. 

 No ani moje protesty nepomohli. Shawn mi pomohol po chvíľke na nohy, no keď som ho doslova odsotil stranou, nechal nás. Renu som tiež poslal preč, ale Drexel bol neodbytný. Bol som mu ale vďačný, že sa ma ujal a guľku vybral pomerne šetrne. Ja som pritom zo seba nevydal ani hlásku. Mlčky som sedel kým ju vybral, kým mi vyčistil ranu, ale aj kým ju zašil a prilepil na ňu kus obväzu. Iba som nemo hľadel pred seba a myslel na slová, ktoré padli. Znova som v mysli skladal obrázok toho dňa, kedy mi sestru dobodali priamo pred očami. No nič zrazu nebolo rovnaké. V každej spomienke som zrazu videl, ako Shay stojí niekde v úzadí a na celej záležitosti sa smeje. Zabáva sa na mojom utrpení, ktoré neskončilo ani počas všetkých tých rokov.

„Choval si sa nerozvážne."

„Nepremýšľal som. Iba útočil," odvetil som ešte stále duchom neprítomný. On ma medzitým už poslal, aby som si šiel ľahnúť, ale ja som sa ani nepohol. Iba som v rukách držal pokrčené tričko, zmáčané krvou, zatiaľ čo mi teplé plamene z krbu príjemne zohrievali odhalený chrbát, pokrytý starými stopami po biči. „Chcel som ho zabiť. Odťať mu hlavu, prebodnúť srdce, vydriapať oči...hocičo."

„A práve to bola chyba. On čakal, že sa tak zachováš a preto si nemal taký moment prekvapenia, aký si na jeho prehru potreboval. Bola to vopred prehraná bitka Evan."

„A čo? Zranil som ho a neskutočne silno dúfam, že sa mu rana bude hojiť dlho a veľmi, veľmi bolestne." Želal som mu bezsenné noci v neskutočných bolestiach. Doslova som prosil, aby mu nebesia nadelili len to najhoršie, čo by ho len mohlo stretnúť. Už doteraz som ho nenávidel za ten útok na Shawna ale po dnešku...po dnešku tá nenávisť dostala nový rozmer. Už to nebolo len tak. Stalo sa to priveľmi osobným.

„Chápem tvoju nenávisť voči nemu, ale nenechaj sa ňou prosím pohltiť. Silou toho chlapa nepremôžeš, ani keby si sa postavil na hlavu. Potrebuješ taktiku a hlavne niekoho, kto ti bude kryť chrbát."

„Nepotrebujem nikoho." Pomaly som vstal na nohy, hoci som mal pocit, že sa naokolo mňa celý svet točí priveľmi rýchlo a ja sa neviem prispôsobiť jeho tempu. Alebo som možno skôr nechcel. „Vystačím si sám, presne ako doteraz. Nikto mi počas tých rokov v PHPV nekryl chrbát a práve preto to nepotrebujem ani teraz. Lepšie sa mi pracuje samému."

„Klameš samého seba." Myslel som, že sa mi postaví do cesty a nikam ma nepustí, ale na moje prekvapenie mi otvoril dvere. Doľahli k nám tak hlasy ľudí, ktorí sa ešte stále snažili dať dokopy všetku tú spúšť, ktorá nastala. Nechcel som vlastne ani vedieť, koľký prišli o milovanú osobu, ktorej telo sa váľalo niekde v tej hromade. Celé to bolo ako zlý sen, ktorý ani neviem kedy začal. „Nezaobídeš sa bez pomoci, nech už si hovoríš čokoľvek."

„To sa ešte uvidí." Mal som toho na srdci ešte veľa, ale nechcel som sa pustiť do zbytočného rozhovoru, ktorý by som potom nevládal ukončiť. Iba som sa mu poďakoval za pomoc a vypadol som. Nedávajúc pozor na nič, čo sa okolo mňa deje, som zišiel schodmi a namieril si to na miesto, kde ešte stále stál Shawn. Možno som sa chystal urobiť hlúposť, ale nedokázal som ju vypustiť z hlavy. Nie, ak sa celej veci až priveľmi týkala.

„Prečo si si nešiel ľahnúť?" opýtal sa, sotva si ma všimol. Určite mu neuniklo, ako sa tvárim, ale necúvol. Skôr zaujal postoj, akoby vedel na čo sa chystám. A preto som ani neváhal. Aj napriek boľavým hánkam som sa napriahol pravou rukou a chcel mu jednu vraziť. Snažil som sa mieriť bezchybne, ale...neudrel som ho. Stihol moju ruku zachytiť skôr, akoby mu nejako ublížila, ale nevykrútil mi ju, ani nič. Iba si ma za ňu pritiahol bližšie a na moje prekvapenie ma objal. Prvotne som nechápal, ale...nebolo treba veľa, aby sa mi zo zúfalstva nad celou vecou po lícach skotúľali slzy. Doteraz som ich potláčal, ale zrazu to už nešlo. Nie, ak sa k nám po chvíľke pridala aj Rena, ktorej pery som pocítil na líci. Hneval som sa na Shawna, ale...aj napriek všetkému boli s Renou moja rodina.

„Všetko bude v poriadku," zašepkala Rena, no mne jej slová do očí nahnali ešte viac sĺz, za čo som sa strašne hanbil. „My dvaja sme tu vždy pre teba. Nech by sa dialo čokoľvek, držíme spolu." Ťažko sa tomu verilo, ale...predsa mi to dokazovali. Neboli to len prázdne slová.