„Pripadá mi to neskutočne smiešne," skonštatoval som učupený na akomsi debilnom vrchole stĺpa, kde som čakal už dobrých dvadsať minút. To, že som si necítil nohy vám dúfam ani hovoriť nemusím. No Rena aj tak chcela, aby sme sa hrali na zabijakov pod rúškom tmy, ktorí prepadnú pašerákov. Čo bolo ale horšie? Išiel s nami aj Shawn. Takže som mal vážne obavy, na koho budem musieť dávať väčší pozor, ak sa prepad začne. „Čo ak tadiaľto ani nepôjdu?"

„Nebuď ako malý," sykla Rena, ktorá bola taktiež na vrchole stĺpu, len o kúsok ďalej. My dvaja sme mali pokryť úplne posledných. Podľa všetkého malo ísť o šesť pašerákov a my sme boli štyria. Posledný do našej party mal byť Grayson, ale keďže sa vyparil, Shawn rozhodol, že s nami pôjde Edward. Mladý chalan, mohol mať približne toľko rokov ako ja.

„Po čom vôbec ideme?"

„Shawn vie." V tme som zažmúril na jeho siluetu, ale to bolo všetko. Nesmel som nás prezradiť a preto som sa mu neprihovoril. Ciele mohli byť blízko a hlavne sa mohlo stať, že ich ani nebolo toľko, ako sme si mysleli. Neraz som už s nimi podobný prepad robil, niekedy sme so Shawnom chodili len do dvojici a urobili z toho súťaž, ale...teraz to bolo iné. Prišlo mi neskutočne zvláštne sa zase obliecť celý do čiernej, vziať si dýky a čakať tu niekedy aj hodiny na cieľ. „Proste vezmeš všetko, čo budú mať u seba a hotovo. Potom sa rozdelíme."

„Jasné." Dochádzala mi trpezlivosť. Nešlo o to, žeby som mal lepšie plány, ale nechcelo sa mi tu byť. Nie po posledných dvoch dňoch, kedy sme sa celý čas trápili s Donovanom, ktorý nám aj tak nič nepovedal. A hlavne nie po tom, čo som Shawnovi prestal rozumieť už úplne. Pýtal som sa ho, prečo vtedy zrazu so slzami objímal Renu, ale odmietol mi čokoľvek povedať. Neviem, mal som veľmi silné podozrenie, že si možno na niečo spomenul alebo tak, ale...nepovedal ani slovo. Mlčal, akoby mu práve to malo pomôcť.

Čo ma ale štvalo najviac, bol Grayson. Urobil možno dobre, keď odišiel, ale...sralo ma to. Veľmi ma sralo, že je ku všetkému taký ľahostajný. Áno, bolí ho, že Camila len tak odišla, to by sa ešte dalo pochopiť, ale ten idiot sa tým nechal úplne pohltiť. Posledné dni som ho pomaly ani nepoznával. Stále len vešal hlavu, na každého bol odporný a potom nechá lístoček, že išiel k rodičom a nevie, kedy sa vráti? Prosím? Takto sa správa jeden dospelý muž, ktorý by mal zastávať svoje povinnosti? Hlavne ak sľúbil Rene, že jej pomôže? Jasné, že potom zas zostalo všetko na mne a musel som jej sľúbiť, že s ňou pôjdem na lov. Ona zjavne nebude mať pokoj, kým Shay a jeho parta nebudú mŕtvi.

„Ideme," šepol Shawn maximálne potichu, div sme ho neprepočuli. Nechápal som, ale keď s Edwardom zoskočili dole z rovnakých stĺpov, na chvíľu som stuhol. Boli sme pekne vysoko a nečakal som, že dole sa pôjde presne takto. Obaja ale zjavne dopadli v poriadku a práve včas. Tmu čoskoro prežiarili baterky a vyplnili hlasy. Z ich slov sa ale stal krik, sotva Shawn vytiahol lovecký nôž a rozbehol sa mužom naproti. Edward ho nasledoval, pričom ja som pozrel na Renu. Videl som jej strach v očiach, ale ani ten ma neprinútil, aby som konal.

„Mali by sme ešte počkať," povedal som napokon rozvážne.

„Skôr by sme im mali ísť na pomoc."

„Čo ak prídu posily? Jeden z nás by tu mal zostať." A tým som myslel ju. Nechcel som, aby sa na tom podieľala. Áno, pašerákov sme zabíjali, aby sme získali ich tovar. Nie vždy, ale poväčšine bolo priveľmi nebezpečné, aby sme ich nechali nažive. Pre istotu som si ale nasadil na hlavu kapucňu, cez nos a ústa som si natiahol čiernu šatku a bez váhania skočil dole. Mal som strach to áno, ale musel som zakročiť skôr, akoby Rena zoskočila.

Dopadol som trocha tvrdo, rozhodne som pocítil bolesť, aby vstal som. Pozrel som hore za ňou, no keď si všímala skôr bitky ako mňa, nestrácal som čas. Do oboch rúk som vzal dýky a pustil sa do boja. Mal som pravdu s tým, že sa prihnali ešte dvaja ozbrojení kamaráti, ktorých som ale zložil bez pomoci. Jednému som sa prešmykol popod rozkročené nohy a následne ho zozadu bodol do chrbta a tomu druhému podkopol nohy a podrezal hrdlo jediným dobre miereným pohybom. Na rukavice sa mi dostalo nejaké množstvo krvi, ktoré ale...ktoré sa mi už vôbec nehnusilo ako dakedy. Už som na podobné veci hľadel inak. Oveľa inak, lebo PHPV a hlavne udalosti tesne pred tým ma naučili, že smrť je všade naokolo nás. A je len otázka, kedy sa aj my staneme jej obeťami.

„Za tebou," skríkol Shawn. Otočil som sa práve v čas, aby som po chlapovi bežiacemu naproti mne hodil dýku priamo do tváre. Nečakal som, že po všetkých tých rokoch trafím, ale zjavne som ešte všetko nezabudol. Keď sa však nepriateľ stále pokúšal dostať ku mne, ja sám som mu vykročil naproti, sotil ho na zem a podrezal mu hrdlo. Dýka sa mu predtým zabodla do líca, kde vytvorila pomerne veľkú ranu. Keď som ju vyťahoval, na krik sa už ale nezmohol. Snažil sa ešte popadnúť dych a rukami zastaviť krvácanie, ale bolo to zbytočné. Zomrel v priebehu pár sekúnd.

„Pekná práca."

„Bolo by zjavne fajn, ak by si mi povedal o čo tu ide." Prísne som na neho zagánil dúfajúc, že to pomôže, ale to by som nesmel hovoriť s ním. Shawn sa len veľkoryso uškrnul a podišiel k jednej z dební, ktoré zostali na zemi. Edward medzitým prehľadával pašerákov, či nemajú niečo pri sebe. Peniaze, zbrane, drogy proste hocičo, čo by sa mohlo hodiť. „Shawn..."

„Pozri sa sám. Možno zostaneš prekvapený." nechápavo som pokrútil hlavou a podišiel k jednej z dební. Dýkou som ju vypáčil, ale to, čo sa skrývalo vo vnútri, ma teda dosť zarazilo. V chumáčoch suchej trávy ležali akési matne vyzerajúce kúsky skaly.

„Striebro?" opýtal som sa úplne vyvedený z miery. Pre toto sme práve zabili ja ani neviem napokon koľko chlapov? Pre hlúpe striebro?

„Plutónium," opravil ma Shawn. Opatrne som vzal jeden z kameňov do ruky a poutieral ho. V momente stratil niečo zo svojej matnosti a zaleskol sa v svetle bateriek. Tak či tak mi nebolo jasné, načo nám tie šutre akože budú. Keď sme za starých čias kradli drogy a potom s nimi sami obchodovali chápal som, ale toto...proste nie. Cítil som sa vrcholne oklamaný. „Na objednávku pána Drexela."

„To nemyslíš vážne." Shawn iba mykol plecami, pričom som pocítil na pleci čiusi ruku. Bola to Rena, ktorá sa k nám medzičasom pridala. „Načo je Drexelovi plutónium? Ide stavať vesmírnu loď, alebo niečo podobné?"

„To sa pýtaj jeho, nie mňa." Radšej som bez ďalších slov hodil kameň späť a debnu zavrel. Nebola priveľmi ťažká, takže som ju podal Rene a ja sám si vzal ďalšie dve. Ak už nič iné, aspoň Edward upratal telá kamsi nabok, nech nie sú hneď na očiach a potom nás dobehol. Vydali sme sa na cestu späť, ktorá sa ale niesla vo veľmi zvláštnom duchu. Možno som si to iba ja nahováral, ale celé mi to prišlo zvláštne.

„Niekto nás sleduje," povedal zrazu Edward. Nestihol som si však ešte ani uvedomiť význam jeho slov, keď mi zjavne len pár centimetrov od hlavy presvišťala guľka. V momente som pustil naše úlovky z rúk a čupol si, aby som sa náhodou nepostavil ďalšej guľke do dráhy letu. Podľa kriku ale, ktorý preťal streľbu naokolo nás, zjavne Rena nemala také šťastie ako ja a niekto ju určite trafil. So Shawnom sme sa okamžite obaja vrhli k nej, s tým rizikom, že nás mohli trafiť taktiež.

„Trafili ťa?" opýtal som jej, pričom som sa ale obzeral naokolo. Zdalo sa mi, že som vo svetle spadnutej baterky zahliadol jedného zo strelcov a kývnutím hlavy naznačil Edwardovi, kde je. Dúfal som, že pochopí a pôjde po ňom. „Rena..."

„Veľmi to bolí," dostala zo seba. Všimol som si, ako mala ruku pritisnutú k bruchu, takže zjavne tam ju zasiahli. Určite som sa tváril vydesene, ale to vám hovorím vážne, žeby ste  nechceli vidieť pohľad na Shawnovej tvári. To čisté zhrozenie, ale neskutočný hnev v očiach zároveň.

„Zostaň pri nej!" prikázal som mu skôr, akoby som sa pohol z miesta. Tasil som dýku ale s tým, že som sa vydal na opačnú stranu ako Edward. Niektorý si ma v momente všimol a vypálil po mne, ale netrafil. Našťastie. Dúfal som, že Shawn bude mať dosť rozumu, aby sa niekam ukryli.

Po pravici som mal rebrík, ktorým som sa vyšplhal hore na širokú rímsu, ktorá sa tiahla pozdĺž celej steny a v momente zazrel jedného zo strelcov. Na sekundu sme pozreli jeden druhému aj napriek šeru do očí a potom zaútočili. Ja som vrhol svoju dýku a on vystrelil. Hodil som sa na zem, aby som sa vyhol strele, pričom sa ale moja dýka zabodla priamo do neho. Netušil som kam presne som trafil, ale dalo mi to náskok. Pár sekúnd, aby som znova vstal, vytiahol druhú dýku a dokončil to. Brokovnica mu vypadla z ruky, ale prekvapil ma svojim ďalším pohybom. Dýku si z ramena vytiahol pomerne ľahko a bez váhania sa mi rozbehol naproti. Bol o dosť vyšší a zjavne aj silnejší, ale...ja som práveže využil svojej veľkosti voči nemu. Taktiež som sa mu rozbehol naproti, prikrčil sa tesne pred ním a tak ho schmatol okolo pása. Podarilo sa mi otočiť ho smerom ku kraju rímsy, cez ktorú poletel o pár okamihov nato. Jeho mohutné telo dopadlo na zem spolu s mojou dýkou ktorá zostala pri ňom.

Razom som sa chopil jeho zbrane a namieril na miesto, kde mal byť ďalší strelec. Nevidel som na neho a preto som zjavne začal strieľať naslepo. Dúfal som, že ak vykryjem celé územie dostanem ho a ani som sa nemýlil. Jeho telo čoskoro zletelo dolu, presne ako ten, ktorého som zhodil ja sám. Dúfal som, že Edward zabil tretieho a zjavne posledného strelca, ale v tomto som sa mýlil. Keď sa ozvali výstrely a chlap sa sám rozhodol zoskočiť vedel som, že je zle. Dopadol síce na nohy, ale ďaleko sa nedostal. Nestihol som si ho ešte ani zamerať, keď sa na neho z tmy vyrútil Shawn a zhodil ho na zem. Nadávajúc mu do brucha zabodol nôž a doslova toho chlapa rozpáral. V priebehu niekoľkých sekúnd.

„Edward!" zakričal som na neho, ale odpovede som sa nedočkal. Zbraň som si nechal pre istotu v rukách, hoci náboje v nej už zjavne nezostali. Zliezol som ale dole, prebehol k rebríku naproti a vyšplhal sa. Pocítil som na ňom vlhkú krv, takže Edward bol už zjavne postrelený, keď liezol hore. Moje najhoršie obavy sa ale potvrdili, až keď som na neho telo posvietil baterkou. Bol mŕtvy. Guľka ho trafila zjavne priamo do srdca, lebo krvou mal bundu zmáčanú práve tam. „Odpočívaj v pokoji," zašepkal som a radšej sa pobral späť dole. Nemalo zmysel tu stáť, ak Rena potrebovala pomoc.

„Vezmi aspoň dve debny. Po zvyšok sa vrátime potom!" prikázal mi Shawn, ktorý už držal Renu na rukách. Všimol som si, že jej po lícach tiekli slzy a preto som sa len modlil, aby sme dorazili čím skôr. Drexel sa zjavne poteší práci navyše, hoci tam majú aj oni vlastného lekára. Pre môj pokoj ale bude lepšie, ak sa o ňu postará on.

„Edward je mŕtvy," povedal som, načo ale Shawn nereagoval. Absolútne ho to nezaujímalo a dôvodom bola Rena. Videl som mu v očiach ten nepredstaviteľný strach, s ktorým sa napokon pohol ďalej. Nechcel som so sebou ťahať žiadne plutónium, ale aby som nevyvolal hádku, nemal som na výber. Radšej som poslúchol a držal sa tesne za nimi, aby som poprípade zasiahol.

Keď sme ale dorazili, v momente som debny hodil chlapom ktorý čakali pri vchode a bežal po Drexela. Ani som sa pri jeho dverách neobťažoval klopaním, alebo tak. Iba som na neho dosť hnusne nahučal aby išiel v momente so mnou a to bolo celé. Nič viac som nevysvetľoval. Podľa mňa stačilo, keď sa pozrel na Renu a vedel, že je viac ako zle.

***

„Tak?" V momente som bol na nohách, hoci doteraz som úplne zničený sedel na chodbe opretý o stenu. Drexel ma vyhodil zjavne pre moje priveľmi impulzívne správanie, ale na prekvapenie dovolil Shawnovi aby zostal a pomohol mu. Keď na mňa ale teraz Shawn pozrel a pomerne zúfalo pokýval hlavou, bolo to akoby sa mi zrútil celý svet naraz.

„Nevyzerá to dobre. Stratila veľa krvi a nestačí, že guľka bola poriadne hlboko v rane, ešte sa aj roztrieštila na dva kúsky."

„Zvládne to," povedal som rozhodne, zjavne aby som sa nepoddal vlastnému zúfalstvu. Chcel som svojim slovám veriť. „Renu niečo podobné nepoloží."

„Pamätám si na deň, kedy sme sa po prvé stretli. Bolo to ďaleko odtiaľto, vo veľkom prístave, keď sme ešte ja a Shay boli parťáci."

„Čo si to povedal?" Zúfale mykol plecami, ale žeby sa opretý o stenu zosunul na zem, to som nečakal. A hlavne, žeby sklonil hlavu aby...aby znova schoval slzy. Tak to bol minule ten dôvod prečo ju objímal? Konečne mu došlo, že sa poznali aj pred tým celým? Možno...možno stačili slová, ktoré vtedy Donovan povedal. „Shawn..."

„Je to moja vina. Nemal som...nemal som jej dovoliť, aby išla s nami." Akoby na tom záležalo. Rena nikdy nebola ten typ, ktorý si nechal len tak rozkazovať. To skôr ona bola tá, ktorá rozkazy vydávala. Pokojne by som ich v tejto veci mohol porovnať s Camilou. Na prvý pohľad obe vyzerali tak zraniteľne, ale keď išlo do tuhého, ani jedna sa nehodlala vzdať, alebo ustúpiť. Možno ak by na tom zapracovali, rozumeli by si. Áno...Camila chýbala aj mne. Myslel som na ňu každý deň. Dúfal som, že je v poriadku a, že sa už čoskoro vráti, aby som jej mohol vynadať za takýto typ odchodu. Samozrejme, že počas toho, akoby som ju objímal pokojne aj tri hodiny v kuse.

„Kedy si si spomenul?"

„V ten večera ako sme sa objímali. Keď Donovan začal hovoriť ako to celé bolo." Takže presne ako som si myslel. No prečo mi to doteraz nepovedal? Hlavne, ak som sa ešte aj pýtal. „Neviem čo mohlo byť potom, alebo predtým, len ten moment kedy som ju po prvé uvidel sa mi doslova prehral pred očami. Ako sme do seba na úteku vrazili, ako sme museli z móla skočiť do vody plnej ropy a ako sme sa potom kanálom zakrádali späť k miestu, kde sme mali ja a Shay tábor."

„Prečo si mi to nepovedal?" Nechcel som aby si myslel, že ho karhám alebo niečo a zjavne preto som sa posadil k nemu. Nečakal som, žeby som ho mal vidieť takéhoto zničeného, zjavne preto ma to tak zobralo. Takéhoto som ho často nevidel. Aj keď ho niečo trápilo, riešil si to v súkromí, aby ho nik nevidel trpieť. Stále skrýval svoje pocity dokonale. Pred všetkými, okrem Reny. Ona bola jeho útechou, nech už sa dialo čokoľvek.

„Lebo ma mrzí, že neviem čo bolo s nami potom."

„Tesne potom neviem, lebo som vás v tej dobe ešte nepoznal, ale čo ti môžem povedať je, že vy dvaja ste boli dôvod, pre ktorý som začal veriť na skutočnú lásku. Ak mal človek zlý deň, stačilo sa pozrieť na teba s Renou a hneď bolo všetko o niečo lepšie. Môžem ti odprisahať, že som v živote nevidel dvoch ľudí, ktorí by sa milovali viac, ako vy dvaja."

„Ona ma ešte stále ľúbi." Počul som tú zúfalosť v jeho hlase, ale vôbec ma to neprekvapilo. Nemalo prečo. Bolo to absolútne prirodzené. Byť na jeho mieste, na sto percent by som sa zbláznil. Hlavne medzi ľuďmi, ktorým som kedysi velil, ktorí ma poznajú, ale ja nepoznám ich. Ako sa asi musel cítiť, keď sa zobudil a došlo mu, že si nič nepamätá? Všetko, čo sa tie roky prežil bolo zrazu preč. „A ja jej nechcem ublížiť Evan. Nie ak vidím, ako sa snaží a všetko. Áno, je mi sympatická, ako žena sa mi neskutočne páči, ale keď od teba alebo od nej počujem, aké to bolo medzi nami predtým, neviem čo mám robiť. Ona pozná každý môj pohyb skôr, ako ho urobím, každú moju myšlienku skôr, ako ju vyslovím a ja? Ja nemám ani poňatia kto ona skutočne je, lebo som ju doteraz neustále odsúval bokom. Odháňal som ju od seba, akoby za všetko mohla."

„Možno oľutujem to, čo ti teraz poviem, ale..." Nadýchol som sa, aby som mohol pokračovať, ale zaváhal som. Ak by Rena chcela aby o tom vedel, povedala by mu to sama. Ale na druhej strane som vsádzal na to, že mu tých pár slov možno pomôže. „Čakali ste spolu dieťa Shawn. Ty a Rena ste mali byť rodičmi."

„Čo?" Okamžite zodvihol hlavu a pozrel na mňa. Presne ako som si myslel. Oči sa mu leskli slzami, ktoré boleli aj mňa samotného. Prečo práve oni dvaja? Prečo ľudia, ktorí boli spolu dokonale šťastní a mohli mať prekrásnu rodinu?

„Zvyšok nech ti dopovie Rena, keď jej bude lepšie. Už takto som povedal viac, akoby som mal." Bez váhania som sa postavil pripravený na odchod. Ak bolo to plutónium tak dôležité, bola by škoda nechať ho len tak sa tam váľať. A rátal som s tým, že on bude chcieť byť aj tak tu. „Idem po zvyšok plutónia. Vezmem so sebou ešte niekoho, aby priniesol Edwardovo telo, nech ho môžeme pochovať." Vďačne prikývol, pričom mu ale po lícach stiekli tak dlho zadržiavané slzy. Zostávalo nám teraz už len dúfať, že to Rena prežije. Inak...neviem čo by inak bolo. A nechcel som na to ani myslieť. V žiadnom prípade som si túto možnosť nechcel pripustiť.